Vatra zvrchovanosti v Štrbe
23. výročie vyhlásenia zvrchovanosti slovenského národa si pripomenuli vlastenci v Štrbe 25. júla. Pri tejto príležitosti štrbský odbor Matice slovenskej, obec Štrba, urbár, hasiči, opäť pripravili Vatru zvrchovanosti, ktorá sa aj napriek dažďu rozhorela. Vatru zapálil starosta obce Michal Sýkora, generálny manažér SNS Stanislav Kmec a riaditeľ ústredia Matice slovenskej v Martine PhDr. Martin Fejko. Pri tejto príležitosti odovzdal starostovi Štrby najvyššie vyznamenanie – Zlatý odznak Matice slovenskej.
Pre výdatný dážď sa účastníci podujatia uchýlili pod strechu. Štrbská Matica slovenská pripravila bohatý program, v ktorom účinkovala ženská spevácka skupina s národnými piesňami a veršami Ľudmily Podjavorinskej. Michal Pavela, predseda MO MS v Štrbe privítal hostí, predstaviteľov SNS a matičiarov z Batizoviec, Levoče, Popradu a Veľkej Lomnice. V príhovoroch sa hostia prihlásili k významnej Deklarácii o zvrchovanosti slovenského národa zo 17. júla 1992, k dejinným udalostiam SR a k osobnostiam, ktoré projektovali našu národnú existenciu. K nim patrí Ľudovít Štúr, ktorého 200. výročie si pripomenieme 28. októbra a Milan Rastislav Štefánik a jeho nedávne 135. výročie narodenia (21. júla 1880). Medzitým utíchla búrka a spoza mrakov sa vynorila panoráma Tatier a Kriváň, náš národný symbol. Zaznela fujara v podaní bratov Petra a Juraja Marecových, ľudová pieseň Kopala studienku pozerala do nej, ktorá sa stala nápevom slovenskej štátnej hymny, spievala aj batizovská folklórna skupina Lajblik, po čom sa rozprúdila družná zábava. Rodili sa aj spoločné plány, ako znova vztýčiť na Trigane na Štrbskom Plese slovenský dvojkríž, násilne odstránený v roku 1960 na pokyn Antonína Novotného, vtedajšieho prezidenta ČSR. Ako oživiť a starostlivo uchovať hodnoty národného bytia v podtatranskom kraji oživením matičných odborov.
Okolo gulášu sa už usilovali dobrovoľní kuchári v modrých matičných tričkách. S pribúdajúcim večerom vatra naberala silu, žiaru a svoje mystické čaro. Tak ako v minulosti, keď v nej naši otcovia nachádzali nádej na prajnejšie časy bytia v rokoch neslobody. Aj dnes potrebujeme rovnako čerpať silu z koreňov svojho národného bytia, z dedičstva našich otcov. Úctu si nezískame nekritickým prispôsobovaním sa cudzím, zaliečaním sa, stratou vlastnej tváre, ale pevnosťou, sebavedomým zotrvaním na svojich pôvodných hodnotách a na ich ochrane.
Ľudmila Hrehorčáková
Zanechajte nám komentár