UKRAJINA VYHLÁSILA SR HYBRIDNÚ VOJNU! POZOR NA PROVOKÁCIE!

Exriaditeľ protišpionážnej sekcie SIS Peter Tóth: Ukrajina rozpútala proti Slovensku hybridnú vojnu, ktorej súčasťou je podpora Majdanu. Údajná násilná neonacistická skupina, ktorá vyčíňa v Bratislave môže byť úderka vytvorená, financovaná a riadená silami, ktoré pokus o prevrat na Slovensku podporujú

Keď nelegitímny režim v Kyjeve pochopil, že Robert Fico bude obhajovať slovenské štátne záujmy aj za cenu uplatnenia práva veta pri hlasovaní o ďalšej finančnej pomoci Ukrajine, rozdrapený zelený mužík zastavil tranzit ruského plynu smerujúci na Slovensko. To bola prvá otvorená salva hybridnej vojny proti Slovensku, konštatuje bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti.

UKRAJINA VYHLÁSILA SLOVENSKU HYBRIDNÚ VOJNU! POZOR NA PROVOKÁCIE, MÔŽU BYŤ JEJ SÚČASŤOU!

Zelensky a Šimečka – konšpiračné stretko proamerických komediantov a outsiderov

Priatelia, Ukrajina rozpútala proti Slovensku hybridnú vojnu. A pripravovali sa na to dlho. Najneskôr od chvíle, keď bolo jasné, že voľby s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhrajú atlantickí komsomolci Miško, Švejk & Co.

Druhou fázou ukrajinskej hybridnej vojny proti Slovensku je podpora majdanu. Skrytá aj otvorená. Rozdrapený zelený mužíček zdieľa statusy opozície, podporuje protivládne protesty a namiesto rokovania s legitímnou vládou sa stretáva s Miškom, bábkou v rukách denníka N otvorene financovaného americkou ambasádou.

…

Keď nelegitímny režim v Kyjeve pochopil, že Robert Fico bude obhajovať slovenské štátne záujmy aj za cenu uplatnenia práva veta pri hlasovaní o ďalšej finančnej pomoci Ukrajine, rozdrapený zelený mužík zastavil tranzit ruského plynu smerujúci na Slovensko. To bola prvá otvorená salva hybridnej vojny proti Slovensku.

Súčasťou druhej fázy hybridnej vojny vedenej proti Slovensku sú aj aktivity gruzínskeho mamľasa a jeho hrdlorezov napojených na majdanistov, opozíciu a nádenníkov agitácie a propagandy zarezávajúcich vlastný národ v tlačových orgánoch.

Je zaujímavé, že pred niekoľkými dňami priniesol Američanmi financovaný tlačový orgán Miškovej strany správu o tom, že v Bratislave vyčíňa násilnícka skupina neonacistov.

Priatelia, prosím, teraz čítajte pozorne! Netvrdím, že násilná neonacistická skupina neexistuje. Tvrdím však, že je vysoko pravdepodobné, že môže (opakujem, môže!) ísť o úderku vytvorenú, financovanú a riadenú silami, ktoré podporujú slovenský majdan, respektíve druhú fázu hybridnej vojny. Ak by bol môj predpoklad správny, účel pôsobenia skupiny násilníkov je jasný:

Po prvé, zasievať v ľuďoch strach a vytvárať dojem, že štát nie je schopný ochrániť ich pred násilníkmi útočiacimi na náhodne vybrané obete. Ide o stvorenie nového problému a azda aj témy transparentov budúcich protestov.

Po druhé, zamestnať policajné aj spravodajské orgány činnosťou neonacistov a rozriediť intenzitu rozpracovania slovenských majdanistov a ich zahraničných sponzorov. Alebo inak: oslabiť odvetné opatrenia v rámci Slovenskom nevyprovokovanej hybridnej vojny.

Po tretie, časom môžu byť neonacisti použití na uskutočnenie útokov pod cudzou vlajkou. Napríklad vyvolajú roztržky s demonštrantmi, podpália centrálu opozičnej strany alebo vyhodia do vzduchu motorové vozidlo opozičného poslanca. Následne tlačové orgány spustia kampaň s heslami o tom, že spravodajská služba spolupracuje s neonacistami na zastrašovaní opozície. Klasické aktívne opatrenie formou útoku pod cudzou vlajkou. 

Inými slovami sa usilujem povedať, že v čase hybridnej vojny, ktorú Slovensku vyhlásila Ukrajina, je potrebné interpretovať všetky incidenty oveľa komplexnejšou optikou a s oveľa viac otvorenou mysľou než za normálnych okolností. Tiež sa domnievam, že Slovensko a Maďarsko by mali začať uvažovať o tom, ako by mohli nielen finančne, ale aj logisticky a politicky podporiť organizovanie demokratickej opozície na Ukrajine. Prípadne jej predstaviteľom poskytnúť azyl. Na hybridnú vojnu sa dá odpovedať len hybridnými prostriedkami.

Peter Tóth: O Lipšicovi sa vytvára falošný obraz …

24. 11. 2024

Diskusia na palete s novinárom a publicistom Petrom Tóthom. Moderátor na úvod v skratke zhrnul profesionálnu kariéru hosťa – začínal ako investigatívny novinár denníka SME, neskôr bol riaditeľom kontrarozviedky SIS, potom sa k žurnalistike a publicistike vrátil ako nezávislý autor. Dnes komentuje politické a spoločenské dianie na svojom postáli Ďateľ a vydáva úspešné knihy. Moderátor vyzdvihol najmä dve Tóthove publikácie o prípade vraždy študentky Ľudmily Cervanovej, v ktorej zverejnené fakty a dôkazy potvrdzujú, že vrahmi – napriek spochybňovaniu niektorými médiami a politikmi – skutočne sú právoplatne odsúdení páchatelia.

Opakované snahy o obnovenie súdneho konania zo strany páchateľov považuje Tóth za ich snahu po prípadnej zmene rozsudku vytĺcť z prípadu peniaze za odškodnenie. Konštatoval, že napriek tomu, že jeho predchádzajúce knihy sa výborne predávali, titul Teší ma, Satan!, mapujúci obdobie rokov 2018 – 2020 a dotýkajúcej sa napríklad kauzy vraždy Jána Kuciaka, zmeniek TV Markíza či jeho vzťahu s Mariánom Kočnerom a médiami, po telefonátoch niektorých mainstreamových novinárov do siete kníhkupectiev Panta Rhei či Martinus, je na indexe. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že na druhej strane kníhkupectvá vo veľkom propagovali knihu o masovom vrahovi Mikulášovi Černákovi.

Dodal, že je to súčasť obhajobnej kampane za podmienečné prepustenie bývalého mafiánskeho bosa, odsúdeného na doživotie. Tóth momentálne pracuje na knižke o jednom z najkontroverznejších politikov na Slovensku po roku 1989 Danielovi Lipšicovi. Považuje ho z priemerného, no veľmi nebezpečného politika, ktorý dlhodobo a v obrovskom rozsahu zneužíval trestné právo na dosahovanie svojich politických cieľov. Dvadsaťpäť rokov sa o ňom vytvára mediálny obraz “nepoškvrneného rytiera na bielom koni, ktorý bojuje za tie najposvätnejšie hodnoty”, no s jeho menom sa v skutočnosti spájajú mnohé kauzy, v ktorých sa hovorí o protekcionizme, podozrivých tendroch či obvineniach z korupcie. V ďalšej časti interview komentoval aktuálne politické dianie v zahraničí i na Slovensku.

Rozhodnutie administratívy dosluhujúceho šéfa Bieleho domu Joea Bidena, že ukrajinská armáda môže odpaľovať americké rakety dlhého doletu na ruské územie, považuje za pokus o podkopanie zahraničnej politiky zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Predvolebný sľub Trumpa o tom, že po nástupe do funkcie okamžite skončí vojnu na Ukrajine berie s rezervou, pretože takýto krok nebude ani jednoduchý. Tóth si myslí, že vstup Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska je znakom snahy majiteľov tohto hnutia integrovať liberálno-progresívnu časť politického spektra. Nie si je však istý, či Korčok disponuje reálnym politickým kapitálom, keďže podľa neho je iné byť spoločným kandidátom celej opozície s masívnou podporou médií, a iné byť popredným členom jedného, hoci najsilnejšieho opozičného subjektu.

Šimečka sa podľa Tótha zatiaľ o miesto predsedu PS “triasť” nemusí, ale z dlhodobejšieho hľadiska takýto vývoj nevylúčil. Pripomenul však, že Šimečka má za chrbtom svojho vplyvného otca. Opozícia vo svojej konfrontačnej politike masívne prekračuje obvyklé hranice. Vykresľovanie predstaviteľov koalície ako “absolútne zlo” je podľa neho neprijateľné. Tvrdenie, že atentát na premiéra Roberta Fica sa nestal, považuje za jeden z najväčších hoaxov, aký počul za posledné roky. Trestne stíhaných vyšetrovateľov – tzv. čurillovcov – označil Tóth v jednom zo svojich komentárov za “súsošie žandárov v bielych košeliach”. Ako dodal, títo ľudia si pomýlili prácu orgánov činných v trestnom konaní s inkvizíciou.

Moderátor konštatoval, že on a jeho hosť kedysi stáli na opačných politických a názorových póloch, no časom sa ich názory zblížili. Tóthovi bývalí kolegovia, ktorí pôsobia najmä v SME a Denníku N, ho dnes považujú za svojho ideologického nepriateľa. Tento fakt považuje za súčasť tejto doby, keď “nedokážeme spolu dôstojne nesúhlasiť”, čo bráni racionálnej komunikácii. Odlišný názor ešte neznamená, že sme smrteľnými nepriateľmi, myslí si. Tóth zdôraznil, že on, moderátor i ďalší žurnalisti a médiá v 90. rokoch, keď boli ešte veľmi mladí, urobili okrem dobrej roboty aj veľa chýb. Je zdesený, že súčasní majitelia a šéfredaktori médií sa z nich nielenže nechcú poučiť, ale naopak – stavajú na nich a “robia z nich cnosť”.

Úspech nezávislých občianskych médií je podľa jeho slov priamo úmerný neúspechu “médií bývalého hlavného prúdu”. Ako príčinu stratu ich vplyvu vidí ich permanentné zlyhávanie v podobe manipulácie s faktami, v šírení propagandy či klamstiev. Sú len akoby hlasnejšie a viditeľnejšie, pretože majú oveľa väčšie príjmy z reklamy. Je však presvedčený, že nezávislé médiá už dosiahli rovnakú alebo dokonca väčšiu mienkotvornosť. Ako príklad spomenul “výtlak” Infovojny, ktorá už dobehla aj také vplyvné médiá, akým je denník SME

^{Diskusia na palete}