Trestné oznámenie podané na prokurátorku JUDr. Elenu Černú alebo sabotáž štátu Generálnou prokuratúrou SR?

Advokátka JUDr. Adriana Krajníková píše vo svojom oznámení: Konanie prokurátorky o zachovanie účinnosti nezákonných nulitných aktov vytvára precedens porušovania Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR .

Trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu podľa § 326 ods. 1 (zneužitie právomoci verejného činiteľa), 317 Tr. zák. (sabotáž), prokurátorkou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Elenou Černou.

S poukazom na otázku verejného záujmu na prešetrení predkladanej veci, ku ktorému záveru legitímne sleduje úmysel JUDr. Adriany Krajníkovej, vylučuje svoj postup v kontexte s § 345 Tr. zákona.

Na základe verejnej listiny Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zo dňa 30.9.2020, sp. zn. VI/1 Gd 210/20/1000-12, veci vybavenej JUDr. Elenou Černou, s poukazom na podnet sťažovateľa a iných osôb, bolo menovanou vydané Upovedomenie o podaní upozornenia, ktorého obsah o zachovaní účinnosti zistených nezákonných aktov, nesie znaky vyššie označených skutkov.

Dňa 28.9.2020 bolo podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky doručené na vedomie podanie zaslané Predsedovi vlády Slovenskej republiky – „Žiadosť o zdržanie sa protiprávneho konania a výzva o zastavenie vydávania a výkonu nulitných právnych aktov“.

Predmetom podania bola o.i. právna analýza nulitnosti Opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, s podrobným právnym rozborom poukazu na nedostatok vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj právnej formy opatrení, cit. z podania:

„Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia, § 48 ods. 1 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z., vydávané v čase po vyhlásení mimoriadnej situácie a vyhlásení núdzového stavu sú nulitné aj pre nedostatok právomoci Úradu verejného zdravotníctva vôbec čo vydávať za týchto právnych stavov Opatrenia, navyše podľa citovaného zákona, ktorý tu nie je právne relevantný“.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, v zast. JUDr. Elenou Černou, po preskúmaní zákonnosti konania Úradu verejného zdravotníctva SR zistila, cit.: porušenie zákona súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu ako aj s právnou formou týchto opatrení.

Napriek zistenej nezákonnosti (minimálne v označených skutočnostiach, ktoré ďalšie boli rovnako v podaní argumentačne právne konkretizované) menovaná ďalej konštatovala: „S prihliadnutím na aktuálnu situáciu ohľadom šírenia ochorenia COVID-19 považuje prokuratúra zachovanie účinnosti prijatých opatrení úradom verejného zdravotníctva (napriek zistenému porušeniu zákona) nielen vo verejnom záujme ale prioritne aj za nevyhnutné a opodstatnené.“

Vedomé konanie prokurátorky v rozpore s Ústavou SR je trestným činom zneužitia právomoci verejného činiteľa, a s poukazom na špecifickosť prípadu, je trestným činom sabotáže, ktorého sa dopustí ten, kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie zneužije svoje zamestnanie alebo svoju funkciu, aby maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ktorá dôležitá úloha generálnej prokuratúry je vymedzená v Čl. 149 Ústavy SR, ktoré marenie spočíva v presadzovaní do spoločnosti inštitútu „účinnosť nezákonných aktov“, čo je v zjavnom rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a spôsobil v činnosti takého orgánu poruchu, dokonca „fatálnu“, ktorým konaním tak poprel vôbec účel a zmysel prokuratúry, kde ústavným zriadením sa tu rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci.

Konanie prokurátorky o zachovanie účinnosti nezákonných nulitných aktov namiesto ich vylúčenia z právneho poriadku spoločnosti, toto usporiadanie a fungovanie orgánov štátnej moci svojim hrubo nezákonným výkonom funkcie rozvracia, nakoľko im priamo vytvára precedens porušovania Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a prikazuje v rozpore s ním konať, naviac t.č. vo veci právnych aktov spravujúcich celú spoločnosť Slovenskej republiky v krízovej situácii. Týmto spôsobom vnáša rozvrat do demokratického právneho systému štátu a riadneho fungovania jeho orgánov.

Je zrejmé, že legalizácia inak nezákonných, dokonca nulitných rozhodnutí orgánom prokuratúry, ktorého úloha je opačná a je daná na dohľad nad dodržiavaním zákonov, je spôsobilá poškodiť ústavné zriadenie, a spôsobiť v činnosti tohto orgánu takú poruchu, na základe ktorej sa môžu zaviesť precedensy absolútnej, totalitnej svojvôle a ignorácie zákonov a Ústavy SR, a prokuratúru tým zo spoločnosti aj vylúčiť.

Založeným precedensom účinnosti nezákonných aktov a rozhodnutí (akú „povahu“ aktu nepozná teória práva) sa do spoločnosti vnáša stav absolútneho bezprávia a právnej anarchie, kedy by význam stratilo už čo len dvojinštančné konanie pred orgánmi štátu (ostalo by bez právneho významu zrušovať prvostupňové nezákonné rozhodnutia, ak by mali ostávať účinné, a vyvstáva otázka, ako by potom vyzeralo odvolacie konanie voči konštatovanému nezákonnému, ale nezrušenému rozhodnutiu, teda nijako, odvolacie konanie by sa de facto nekonalo…, ktoré ad absurdum nemá právny význam ďalej rozvíjať, avšak toto je tu dané predmetným upovedomením prokurátorky), a trojdelenie štátnej moci.

Najmä sa tým stráca zmysel existencie samotnej prokuratúry, s poukazom na jej postavenie a účel podľa Čl. 149 Ústavy SR, čo je priamym dôkazom citovaných trestných skutkov. Je ťažko si predstaviť celý rad právneho chaosu a právnej neistoty od exekúcií nezákonných exekučných titulov, až po ukladanie doživotí titulom nezákonných rozsudkov. V zmysle predmetného rozhodnutia prokurátorky by bolo potrebné nanovo prepracovať všetky zákony a postaviť ich na princíp nezákonnosti, nie zákonnosti, a z Ústavy SR odstrániť Čl. 1, ktorý Slovenskú republiku deklaruje ako právny štát, Čl. 2 o princípe zákonnosti, a súčasne s tým odstrániť Čl. 149 Ústavy SR o dozore prokuratúry nad zákonnosťou. a naša spoločnosť sa môže v prvom článku ústavy označiť totalitnou. Stráca sa tým zmysel vôbec už úradného konania, ako takého.

Poukaz na Covid-19 (alebo na akúkoľvek inú skutkovú okolnosť) je právne irelevantnou skutočnosťou v otázke platnosti a účinnosti právnych aktov a následkov ich nezákonnosti. Toto má v prvom rade vedieť prokurátor generálnej prokuratúry, nie oznamovateľ skutku. 

Bolo by zaujímavé poznať názor prokurátorky napr. vo veci zrušenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo nariadenia jej zamestnania bez nároku na mzdu, alebo podstúpenia nariadeného zdravotníckeho výkonu titulom nezákonného rozhodnutia „počas Covid-19“. Pretože takto to „nariadila“ celej spoločnosti, aby občania strpeli voči sebe svojvoľný zásah do ich práv.

Konanie prokurátorky je v priamom rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Žiaden zákon neustanovil, aby nezákonné rozhodnutie malo zachované právne účinky, „ustanovila“ to iba prokurátorka v rozpore so všetkými zákonmi, najmä Ústavou SR.

Vnášanie tejto právnej zmätočnosti ad absurdum do spoločnosti, kedy nezákonné, navyše nulitné paakty majú byť účinné, je pre mňa, ako advokáta, poslednou kvapkou „novodobých“ zmätočností, hovorí JUDr. Adriana Krajníková