Svetový unikát sa vrátil do Gánoviec

V piatok minulého týždňa sa v Gánovciach konala milá slávnosť za účasti viacerých významných osobností nie­len z historického a geologic­kého odvetvia, ale i občanov obce. V priestoroch obecné­ho úradu bola inštalovaná výstava Gánovce – nálezisko neandrtálskeho človeka, kto­rú obci zapožičalo Podtatran­ské múzeum v Poprade.

Nielen minerálne pramene, ale hlavne nálezisko pozostat­kov neandrtálskeho človeka preslávilo obec Gánovce na Slovensku, ale na i na mape sveta a takmer všetci archeo­lógovia, ktorí sa venujú pre­historickému vývoju človeka vedia, kde sa Gánovce nachá­dzajú. No i napriek tomu im sláva život v obci neuľahčila.

„Našou snahou bolo, aby práve tu, v mieste náleziska, bola zriadená expozícia. Po­darilo sa nám to až teraz. V súčasnosti sa v Podtatranskom múzeu robí rekonštrukcia a na základe dobrej spolupráce s ve­dením múzea nám bola expo­zícia zapožičaná. Privítali sme to. Uvažujeme aj do budúcna, aby v našej obci takáto, ale stá­la expozícia, vznikla. Našou snahou je výstavba informač­ného strediska, ktoré by za­hŕňalo aj expozíciu,“ uviedla Alžbeta Čekovská, starostka obce Gánovce.

Na výstave sú prezentované archeologické a paleontolo­gické nálezy. K najznámejším bezpochyby patrí výliatok mozgovne včasného nean­drtálca, ktorý objavil v roku 1926 kamenársky majster K. Koky a následne zachránil J. Patrbok. Dnes už histori­ci vedia, že išlo o ženu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1317, ale život v ka­tastri obce siaha ďaleko do minulosti. Medzi najdôležitej­šie archeologické lokality patrí bezpochyby poloha Hrádok. Pri ťažbe travertínu od r. 1870 sa tu nachádzalo množstvo archeologických i paleonto­logických nálezov, z ktorých časť je v zahraničných múze­ách, menšia časť v Národnom múzeu v Prahe a v Podtat­ranskom múzeu v Poprade. Pri revíznom výskume v r. 1955 – 1956 sa na tomto ná­lezisku objavi­li ďalšie kosti neandertálcov. Patrili nedospe­lému jedincovi. Ide o najstaršie antropologické nálezy na území býv. Českoslo­venska (staré 120 000 rokov), ktoré zaraďujeme do stredné­ho paleolitu. Okrem antro­pologických nálezov do tohto obdobia zaraďujeme početné kosti ulovených pleistocén­nych zvierat a štiepanú ka­mennú industriu, zhotovenú z kremeňa a rádiolaritov. Menej výrazné stopy osídlenia ar­cheológovia zaznamenávajú z mladého paleolitu, ktoré pat­ria kultúre gravettien (25 000 rokov pred n. l.). Na nálezisku sa našlo množstvo artefaktov od doby kamennej až po dobu bronzovú.

„Už profesor Vlček skonš-tatoval, že ide o mozgovňu ženy, čo je celosvetový unikát. Skamenelý mozog neandrtál­skej ženy preslávil Slovensko. Pri dnešných výskumoch DNA sa ukazuje, že máme v našej DNA nizulinké percento DNA aj neandrtálca, čo je prevratný objav, pretože potvrdzuje, že neandrtálci žili aj v Európe, nie­len v Afrike, ako sa do nedáv­na uvádzalo. Človek neandr-tálsky vymrel pred 40 000 tis. rokmi a naša mozgovňa ženy má zhruba 105 000 tis. rokov. V strednej Európe je takýchto nálezísk iba niekoľko, v Nemec­ku – údolie Neanderthal, Kra­pina v Chorvátsku,“ objasnila Magdaléna Bekessová, riadi­teľka Podtatranského múzea v Poprade.

Vybrané zbierkové pred­mety zo stálej expozície Podtatranského múzea sú prezentované pútavou for­mou, ktoré ozvláštnia každú hodinu biológie, geológie, de­jepisu či iného vyučovacieho predmetu, pretože prezentu­jú živočíšnu i rastlinnú ríšu a zachytávajú vývoj človeka. „Sú tu skameneliny a odtlačky kosti mamuta, slony lesné, no­sorožce, rôzne zuby koňa, tura a veľa odtlačkov lístia a plodov. Väčšina z nich vznikla zv pos-lednom medziľadovom obdo­bí,“ povedala spoluautorka koncepcie výstavy Daniela Mlynárčiková.

V obci pôsobí Občianske združenie (OZ) Neandrtal, ktorého cieľom je chrániť a zveľadiť svetoznáme nálezis­ko pravekého človeka (Homo Neanderthalensis) v lokali­te Hrádok. Členovia OZ sa značnou mierou na príprave výstavy a propagácií nálezis­ka. „Z môjho pohľadu sa stal malý zázrak, že sa nám poda­rilo dostať do Gánoviec fosílie a paleontologické nálezy, kto­ré odtiaľ pochádzajú. Ľudia vedia, že tu bol lom, ale čo sa tu našlo a že je to aj vzácne, o tom vôbec nevedia. Dúfam, že sa nám to podarí spropa­govať a ľuďom sa zvýši po­vedomie,“ povedal Gánov­čan Karol Piovarcsy, geológ a predseda správnej rady OZ Neandrtal. Do činnosti OZ spadá realizovanie a organi­zovanie výskumu a priesku­mu náleziska a jeho využíva­nie na náučné, prezentačné a návštevnícke účely. Podporuje rozvoj cestovného ruchu v obci a priľahlého regiónu a taktiež prispieva k ochrane a tvorbe životného prostredia. Vďaka OZ sa areál náleziska podaril zatraktívniť. V ostat­ných rokoch OZ organizuje umelecké sympózia, na ktoré prichádzajú umelci z rôznych krajín. Aj vďaka podpore a obetavosti pár nadšencov sa nálezisko v Gánovciach dostá­va do povedomia ľudí z rôz­nych končín nielen doma, ale i v zahraničí. (pks)