Studňa? Bunker? Nie, hrobka!

(Pred desiatimi rokmi bola objavená v Poprade–Matejovciach hrobka)  

V Podtatranskom múzeu v Poprade sa vo štvrtok 29. septembra 2005 konalo Sym­pózium o Vysokých Tatrách, ktorého som sa aktívne zú­častnil (Sympózium o Tat­rách, dokumenty, vyhlásenia nezávislých inštitúcií, al­ternatívne návrhy a pohľad historikov, Liptovský Hrá­dok 2005). Práve vtedy sa mi v telefóne ozvalo: „…našli sme studňu alebo bunker.“ Volal zodpovedný vedúci výstavby Priemyselného parku v Po­prade-Matejovciach. Keďže program sympózia neumož­ňoval vzdialiť sa, na obhliad­ku nálezu sme sa vybrali až nasledujúci deň. Na mieste sme zistili, že volajúci mal možno pravdu, že našli stud­ňu, pretože výkopová jama bola plná vody a nález nebolo vidieť. Keďže bol piatok a ro­botníci, ktorí chodili na týž­dňovky sa už zberali domov, nemohli sme zabezpečiť od­čerpanie vody a nález bližšie preskúmať. Zabezpečili sme, aby v nasledujúci pondelok boli pripravené mechanizmy na odčerpanie vody a prípad­ pokračovanie vo výkope.

V pondelok sa nám poda­rilo čiastočne vodu odčerpať a zbadali sme vodorovne uložené trámy, približne 4 m dlhé, ktoré zakrývali zrubovú stavbu dlhú asi 3 m. Aby sme získali presnejší obraz, muse­li sme v blízkosti objektu vy­kopať hlbšiu jamu, do ktorej odtiekla časť vody, ktorá sú­visle objekt zaplavovala. Tak sme zistili, že smerom dole sa nachádza zrubová stavba. Už prvý pohľad na takto odkrytý objekt nás ubezpečil, že ide o objekt na území Spiša vý­nimočný, preto sme na jeho posúdenie prizvali aj kolegu PhDr. M. Sojáka PhD. z Ar­cheologického ústavu SAV v Nitre, bývalého pracovníka Podtatranského múzea v Po­prade a tiež Doc. Mgr. M. Hajnalovú PhD., archeobo­taničku, odborníčku na pra­veké a stredoveké rastlinstvo, ktorá vtedy pracovala v Ar­cheologickom ústave v Nitre. Obaja potvrdili výnimočnosť nálezu a aj na základe ich odporúčania (mimo žiadosti vedenia Podtatranského mú­zea) bola zvolaná 20. októbra odborná komisia na jeho po­súdenie. Dovtedy v lokalite pokračoval archeologický výskum, ktorého súčasťou bola aj príprava na plánovanú komisiu. O nález sa začali za­ujímať aj média, ktoré o ňom písali ako o náleze vojenské­ho bunkra.

Odborná komisia, ktorej sa zúčastnili PhDr. Karol Pieta DrSc. a PhDr. Títus Kolník DrSc., po obhliadke lokality potvrdila výnimočnosť nále­zu nielen z hľadiska Spiša, ale aj celého územia Slovenska či možno aj strednej Európy. Odobrala vzorky drevín na ďalší odborný výskum, kto­rým bola neskôr poverená univerzita v nemeckom Kieli a odporučila, aby sa pod­robný výskum, vzhľadom na jeho výnimočnosť a klima­tické pomery pod Tatrami, presunul až na jarné mesiace roku 2006. Napriek tomu, že komisia uznala výnimočnosť nálezu, k jeho funkcii sa ne­vyjadrila. Bezpečne však vy­lúčila existenciu studne a tiež vojenského bunkra, ktorý na tomto území, vzhľadom na priebeh bojov v oboch sve­tových vojnách, nemohol byť postavený v takom rozsahu a takej kvalite. S prihliadnu­tím na požiadavku komisie sme sa rozhodli o tom nein­formovať verejnosť ani mé­dia. Možnosť, že pri akom­koľvek zásahu môže dôjsť k výbuchu munície uloženej v „bunkri“, bola lepšia ochra­na ako SBS alebo ostnatý drôt. Počas zimných mesia­cov však archeológovia „ne­spali“ a štúdiom odbornej li­teratúry, konzultáciami či sle­dovaním výsledkov terénnej archeológie v celej Európe, dospeli k názoru, že pravde­podobne pôjde o nález hrob­ky z prvých storočí nášho letopočtu. Keď došli výsledky analýz z univerzity v Kielu, ktoré potvrdili, že nájdené drevá sú zo záveru štvrtého storočia, bolo zrejmé, že ide o celoeurópsky objav. Objav, ktorý sa svojím vedeckým a historickým významom pre dejiny Európy neskôr prirov­nal k významu nálezu hrobky egyptského faraóna Tutan­chamóna pre dejiny starého Egypta. Nasledujúci výskum, ktorý sa uskutočnil v nasle­dujúcom roku 2006, dal tomu za pravdu.

Ale to je už iný príbeh, príbeh samotného výskumu Matejovskej hrobky, ktoré­ho prezentácia sa pripravu­je v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde by výsledky tejto etapy (október 2005) rozhodne nemali chýbať. PhDr. Peter Roth