ŠKANDÁL v Čakajovciach: Z Panteónu slovenských dejateľov zmizla socha nášho prvého prezidenta
Na fotke Jozef Tiso so svojou mamou v rodnom dome vo Veľkej Bytči. Zdroj fotky: archív SHO
To, čo sa zdalo ešte pred krátkou dobou nemysliteľné sa stalo, žiaľ, skutočnosťou.
Dámy a páni,
Vedenie obce Čakajovce na čele so starostom obce Milanom Gregušom odstránilo z Panteónu slovenských dejateľov sochu Jozefa Tisa, nášho prvého prezidenta.
Bola to jediná socha nášho prvého prezidenta, ktorá sa nachádzala na verejnom priestranstve na Slovensku. Socha bola v obci slávnostne odhalená v roku 1997 a slávnosti sa zúčastnilo približne 1 500 Slovákov, nielen z našej vlasti, ale aj zo zahraničia.
O to smutnejší bol pohľad na miesto v panteóne, na ktorom socha stála dlhé roky. Po soche zostala iba jama (fotky vedľa a pod článkom).
Táto škandalózna udalosť sa odohrala v čase, kedy je vo vedení obce Čakajovce Milan Greguš, ktorý sa stal starostom ako kandidát strán Smer-SSD a Hlas-SD.
Podľa zistení novín Právo Národa, za uznesenie o odstránení sochy Jozefa Tisa rozhodlo obecné zastupiteľstvo jednohlasne a uznesenie podporil aj starosta obce.
A to, čo si o práci a aktivitách starostu obce Čakajovce myslia občania, sa dozviete pod článkom.
Slovenky a Slováci. Mnohí si možno povedia, no čo už, doba je zlá a žijeme ťažké časy.
My, ľudia SHO sa ale riadime zásadou: Nikdy sa nesťažuj na dobu, pretože si sa narodil len preto, aby si ju urobil lepšou.
Slovenské Hnutie Obrody sa bude aj naďalej hrdo hlásiť k práci a odkazu Jozefa Tisa, pretože to bol prezident Záchranca, ktorý ochránil Slovensko a Slovákov. Pod jeho vedením dokázala prvá Slovenská republika, že Slováci si vedia vládnuť sami. Výsledky Slovenského štátu na poli ekonomickom, sociálnom, kultúrnom… sú toho jasným dôkazom.
O pár dní si pripomenieme 13. október 1887, pamätný deň, kedy sa vo Veľkej Bytči narodil Jozef Tiso, náš prvý slovenský prezident
V dejinách všetkých národov sú osobnosti, ktorých vplyv na ďalšie osudy a vývoj národa prežije búrky časov, invázie, okupácie a zmeny režimov. S týmto javom sa stretávame tak u národov malých ako aj veľkých a vplyv týchto históriu tvoriacich osobností sa často odlišuje len dimenziami.
Dejiny Slovákov nie sú históriou dynastií, výbojných vojen a expanzívneho imperializmu, ale tvrdým a často nadľudským zápasom o národnú sebazáchovu o prežitie. V tých zápasoch masy jednoduchého slovenského ľudu až do dvadsiateho storočia našli svojich vodcov a zástancov nie v privilegovaných vrstvách aristokracie, ktorá bola cez storočia nositeľom politickej moci, ale okrem malých výnimiek v národne uvedomelom klére, katolíckom aj v evanjelickom, a v inteligencii, ktorá vyšla z ľudu. Dejiny Slovákov sú preto dejinami zásahov týchto význačných postáv, brániacich národné záujmy, dejinami národných buditeľov, obrancov reči, tvorcov a obhajcov slovenskej kultúry a bojovníkov za sociálnu a národnú rovnoprávnosť Slovákov. Do tejto kategórie tvorcov slovenských dejín patrí aj prvý slovenský prezident Jozef Tiso.
Niet sporu, že v pamäti národa a v očiach budúcich generácií Jozef Tiso nezostane zradcom alebo nepriateľom ľudu, ako to chceli nahovoriť národu tí, ktorí ho súdili a dodnes na Slovensku i v západnom svete predstavujú vo falošnom svetle. História má veľa príkladov, že bojovníci za práva národov a jeho samostatnosť boli vyhlásení za zradcov tými, ktorí národu samostatnosť nepriali, ale v národe samom zostali patriotmi a trvalými svetlami. Nebude to inak ani v prípade prvého slovenského prezidenta.
Z textu J. M. Kirschbauma, ktorý bol uverejnený v knihe Spomienky a svedectvo od Karola Murína, ktorý bol 6 rokov osobným tajomníkom Jozefa Tisa. Kniha vyšla v roku 1992.
Viem, že nebolo ľahko človekovi, ktorý najväčšiu časť svojho života venoval hĺbaniu o filozofických problémoch a ich didaktickému sprístupňovaniu univerzitnej mládeži, vracať sa mysľou do rokov mladosti a svedčiť o svojich vtedajších zážitkoch bez toho, že by pretavil svoje myšlienky v mentálnej forme filozofa. Keby to bol urobil, boli by sme mali dnes v rukách iste vzácnu syntézu o filozofických pilieroch politickej náuky a praxe dr Jozefa Tisu. (Bodaj by nám ju ešte daroval!) Ale neboli by sme mali toto jedinečné SVEDECTVO, ktorého pôvodná bezprostrednosť je najlepším dôkazom, zárukou jeho nefalšovanej pravosti.
Historici budú musieť azda upresniť niektoré jednotlivosti. Obohatia sa však o cely rad nových dosial neznámych faktov, vo svetle ktorých budú môcť lepšie pochopiť a správnejšie interpretovať nielen iné, známe fakty, ale i celú politickú činnosť a osobnosť prezidenta dr. Jozefa Tisu.
Hovorí sa, že ani jeden veľký človek nie je skutočne veľkým v očiach svojho najbližšieho podriadeného spolupracovníka. V prípade dr. Jozefa Tisu toto pravidlo našlo svoju príslovečnú výnimku. Sotvakto iný mohol bližšie pozorovať život a správanie sa dr. Jozefa Tisu aj v banálnych okolnostiach každodennosti než jeho osobný tajomník. Ale zo spomienok dr. Karola Murína vychádza Tiso v každom ohľade oveľa väčší, než sme ho poznali z oficiálnych prameňov. Aj v očiach svojho osobného tajomníka dr. Jozef Tiso javí sa skutočne veľký. Veľký ako človek vyhraneného charakteru a teplého srdca. Veľký ako politik a štátnik nevšednej poctivosti a jasných cieľov.
Veľký ako kňaz bezúhonného života a hrdinských teologických mravných cností, ktorý necúvol ani pred martýriom, keď išlo o vydanie svedectva Kristovi, jeho Cirkvi a slovenskému národu.
Preto buď vďaka dr. Karolovi Murínovi za toto jeho SVEDECTVO. Bez neho boli by sme citeľne chudobnejší. Kanadský Slovák 7. nov. 1987 Milan S. Ďurica
Na otázku, či pochádza z bohatej rodiny, sa Jozef Tiso usmial a povedal: No pravdaže pochádzam z bohatej rodiny. Bolo nás sedem. Viete, miera bohatstva na Slovensku je veľmi zaujímavá. Raz, keď som bol ešte kaplánom, prišla ku mne istá žena s plačom, že tí a tí jej čosi vykonali. Vraj, taký boháč, a mne chudobnej žene urobil takú škodu! Ale, hovoril som, veď on nie je boháč, veď má len dve kozy. No, hej, odpovedala žena, ale ja ich nemám! Mali sme slušnú strechu nad hlavou, mali sme čistý, pekný dedinský domček a peceň chleba vždy na stole. Mali sme to, čo človek k slušnému životu potreboval. To bolo naše bohatstvo. A čo bolo, bolo z práce.
Pavol Poprocký z okresu Rimavská Sobota: Česť jeho pamiatke! Dodnes neprekonaný, najlepší slovenský prezident. A dajte mi nálepku, akú chcete, mediálne ma zlynčujte, strčte ma do basy, Jozefa Tisa sa nikdy nezrieknem!
..
Výsledky hlasovania k 5. októbru 2025.
Zdroj: regiony.sk
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár