Rúškiada
3. júna 2021 o 9:00 hod. prostredníctvom dištančnej formy je plánované 9. zasadnutie Súdnej rady SR
Jedným z bodov programu bude: 3. Stanovisko k medializovaným prípadom nerešpektovania a popierania záväznosti niektorých protipandemických opatrení niektorými sudkyňami a sudcami
Stanovisko
Súdnej rady Slovenskej republiky k medializovaným prípadom nerešpektovania a popierania záväznosti protipandemických opatrení niektorými sudkyňami a sudcami.
V nedávnej dobe médiá informovali o viacerých prípadoch sudcov popierajúcich právnu účinnosť protipandemických opatrení.
Títo sudcovia tvrdia, medziiným, že uznesenia vlády Slovenskej republiky ani opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k ničomu nezaväzujú, že niektoré opatrenia proti šíreniu ochorenia Covid-19 (prekrytie horných dýchacích ciest) nie sú účinné,
ba môžu zdravie poškodzovať.
Takéto verejné vyjadrovanie sa sudcov (a je bez významu, či tak konajú priamo pri výkone funkcie sudcu alebo v občianskom živote) môže oslabovať dôveru verejnosti v súdnictvo.
Súdna rada SR je oprávnená aj povinná konať a prijímať opatrenia (§ 3a písm. c) zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky), ktorými sa zamedzí oslabovaniu dôveryhodnosti justície. Osobitne to platí v situáciách, v ktorých sa očakáva, že sudcovia ako ľudia znalí práva, s mocou súdiť iných a uplatňovať právo, pôjdu vzorom. Pandémia
ochorenia Covid-19 je práve tou situáciou.
Nedôvera verejnosti v súdnictvo môže byť o to výraznejšia, že štát od občanov nekompromisne vyžaduje rešpektovanie protiepidemických opatrení a ich nedodržiavanie aj sankcionuje, pričom jeho čelní predstavitelia, vrátane sudcov, sa stavajú nielen proti ich uvádzaniu do života, ale odrádzajú aj ostatných od dodržiavania práva a záväzných pokynov na jeho vykonávanie.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov sudca sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu aj v občianskom živote aj pri výkone funkcie sudcu.
Nerešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov je u sudcu neprípustné. Bez ohľadu na to, či k nemu dochádza pri rozhodovacej činnosti alebo v občianskom živote.
V oboch týchto oblastiach musí mať sudca na mysli, že platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich zrušenie z dôvodu protiústavnosti možno dosiahnuť len v predpísanom konaní.
V tejto spojitosti je osobitne neprípustné, ak sudca napriek stanoviskám odborníkov a relevantných autorít verejne prejavuje názor o neúčinnosti prekrytia horných dýchacích ciest ako opatrenia proti šíreniu ochorenia Covid-19. Na posudzovanie účinnosti takéhoto opatrenia sudca nielenže nemá potrebnú odbornosť, ale takéto názory môžu výrazne oslabovať
efektivitu práce tých orgánov verejnej moci, ktoré zvádzajú denný boj s pandémiou a jej následkami, riskujúc pritom svoje životy a zdravie. Takéto názory súčasne zneisťujú aj širokú verejnosť.
Súdna rada sa preto obracia na predsedov súdov, na ktorých pôsobia sudkyne a sudcovia, ktorí konajú tak ako je to uvedené v úvode tohto stanoviska.
Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov je totiž predseda súdu povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti.
Súdna rada pri tomto apeli na predsedov súdov pripomína, že v dnešnej ťaživej situácii niet priestor pre nesprávne chápanú kolegialitu. Predsedovia dotknutých súdov sa musia vysporiadať s vyššie popísanými prejavmi sudcov, pôsobiacich na ich súdoch, takým spôsobom, ktorý prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti a úcty k ľudom, ktorí vykonávajú súdnu moc.
Súdna rada bude pozorne sledovať počínanie predsedov súdov a verí, že sa už na ich úrovni zodpovednosti za štátnu správu súdnictva podarí dosiahnuť nápravu a predchádzať takým a podobným prejavom sudcov, o ktorých pojednáva toto stanovisko.
JUDr. Štefan Harabin
Zanechajte nám komentár