Príklad americkej arogancie voči Slovensku

13. január 2022

Dnes na Slovensku v čase „pandemickom“ je prakticky celá spoločnosť permanentne gravidná vakcinačnou témou. V posledných dňoch či týždňoch sa však do popredia začína dostavať nová téma. Medzinárodná bilateralná zmluva resp. jej návrh medzi Slovenskou republikou a USA/DSA o obrane.

Ako vidieť, aktuálne sa stala prioritnou agendou koalície. Tá sa rovnako stala prioritou, zatiaľ len predpovedateľnou, aj „hlavy štátu“. Prezidentka už jednu takúto skúsenosť má. Čoskoro po uvedení do úradu bola účastná pri procese ratifikácie inej dohody Istambulskej. Vtedy ťahala za kratší koniec, a ako sa hovorí musela „sklopiť uši“. A ani vtedy to nebolo bez komplikácií a obštrukcií. Na oživenie pamäti kabinet Petra Pellegríniho vtedy v premiérskom kresle za Smer-SD, požiadal o odmietnutie Istanbulského dohovoru. Bol to vraj otvorený útok na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Pre agentúru SITA to povedala Darina Malová z Katedry politológie FF UK. Aj mainstream túto žiadosť i jej načasovanie prirovnal k otvorenému útoku na prezidentku, keďže ju tlačí smerom k takému rozhodnutiu, ktoré je proti jej hodnotám, s ktorými do Prezidentského paláca išla. Akoby  prezidentka zabúdala, že už nie je podpredsedníčkou liberálnej strany, a že Slovenská republika nie je prezidentská republika, a teda prezident je v tomto prípade povinný rešpektovať rozhodnutie parlamentu a vlády. Dá sa povedať, že už vtedy prezidentka  vyšla s farbou von. 

Nekonečný príbeh s Istanbulským dohovorom

                                                                                                                                         

Tentokrát sú však karty  rozdané ináč. Pre možné splnenie jej liberálneho poslania výhodnejšie. Aj keď, treba poukázať, že so 100% parlamentnou podporou  poslancov  OľaNO i Sme-rodina nemôže počítať:

Je na škodu, že neexistuje oficiálna národná platforma naprieč politickou scénou. Spoločenskou a predovšetkým ad hoc parlamentnou. Je najvyšší čas  ju začať vyrokovávať. Skutočne od 1. januára 1993 bolo dosť času. Prezidentka toto výročie vzniku Slovenskej Republiky v novoročnom príhovore k  jej občanom ani len nespomenula, čím potvrdila samou vyslovený fakt, že ona nielenže nerozumie občanom, ale Ona nerozumie ničomu! 

Sú však aj iní protagonisti tejto chystanej zrady. Ide o politikov pri moci, spektakulárných agentov amerických záujmov, ktorí sa snažia nás rozviklať a tak kamuflovať podstatu takejto, celkom zjavne asymetrickej zmluvy. Pre mňa najzáhadnejšou figúrou je minister  obrany Jaroslav Naď, najagilnejší propagátor tejto pripravovanej a dopredu „predrokovanej“ zmluvy, nominant formácie OľaNO, ktorá predvolebne proklamovala akúsi národno-kresťanskú platformu a jej ambície!

Jednou z PR taktík  je minimalizovanie významu  tejto viac menej hotovej dohody o obrane a  z nej vyplývajúcich konzekvencií!  Organicky teda ak nie sú dôležité, tak potom logický aj samotná zmluva bude tiež nie dôležitá. Či? Opak je pravdou. Detinsky sa títo Quislingovia-apologéti snažia prekrútiť a preformátovať fakty. Na celkom zrejme programové nevyšpecifikovanie istých náležitých súvislostí, absentujúcich v návrhu tejto zmluvy, paušálne odpovedajú.

Prečo by tak USA/DSA  robili? Pretože, všetko čo zákon, zmluva… taxatívne neukladá je dovolené. Litera scripta manet. Platí to, čo je napísané.  Je to nedostatok vzdelania kreátorov? Či úmysel  a cieľ kreatúr? Vrcholom lživosti a arogancie sú tvrdenia, že aj iní „spojenci“ z NATO už podpísali rovnaké zmluvy.  Páni vlastizradcovia, prečo potom rozsahy zmlúv jednotlivých štátov nie sú  aj rozsahom strán aspoň podobné?

V prípade Poľska a Maďarska sú zmluvy s USA/DSA podstatne rozsiahlejšie

Zrejme ide o veľkosť písma či riadkovania, všakže pán minister obrany Jaroslav Naď, Ivan Korčok, Eduard Heger a iní protagonisti, či služobníci s poslaneckými benefitmi?  Odpoveď hodná gestora tohto projektu a iných. Na objednávku.

Keďže sme členmi NATO a sme chránení  jeho obrannými mechanizmami, [viď. SEVEROATLANTICKÁ ZMLUVA, Washington DC, 4. apríla 1949], (viď príloha) kde menovite z článkov 5. a 6. tejto zmluvy celkom zjavne explicitne vyplýva dostatočné zabezpečenie spojeneckej obrany Slovenskej republiky. Alebo žeby SR sa chystá vystúpiť zo zväzku NATO a hľadá novú alternatívu? Zatiaľ o tejto variante nikto oficiálne nehovorí. Rozprávka, hoc ako pekná, ale len rozprávka.

Keď analyzujem tento nový projekt z pozície výhodnosti pre Slovensko, tak nachádzam len asymetrickú výhodnosť pre USA/DSA, keďže má vyložene geopolitický charakter a geostrategický rozmer. Vraj  má Slovensko ochrániť pred agresiou zo strany Ruskej Federácie! Moje oči! Samozrejme opak je pravdou. Po podpísaní a realizovaní tejto „kolonizačnej“ zmluvy sa do hľadáčika tzv. potencionálneho „agresora“, (ako sa v poslednom čase  tiež uvádza „bezpečnostná hrozba“) automaticky dostanú aj tie „objekty“, ktoré budú plniť svoje poslanie, z ich zorného uhla obranné pozri video:

Kto nám odpovie, prečo čisto strategicky, by to na druhej strane neurobili? Drahí spoluobčania, pýtam sa, toto je to, čo chceme? Príde mi podpísanie tejto dohody ako „booster dávka vakcinácie“. Teda z nášho slovenského pohľadu – zbytočná. Navyše nebezpečná! Tak teda prečo? A zároveň prečo tak rýchlo?

Pravdaže zmluva je, ako som už uviedol, geostrategického charakteru. Viac ako isto, iná demokraticky zvolená garnitúra, by takýto projekt nepodporila. Principiálne ide o vybudovanie čo najvýhodnejších takticko-strategických východiskových pozícií v konfrontácií USA/DSA vs Ruská federácia. A to je pre Slovensko nevýhodné, ba pre jeho obyvateľstvo veľmi nebezpečné!!!

Prosím, zamyslite sa! Je to  skutočne chcený krok? Chcená orientácia? Chcené nasmerovanie? Arogantné USA/DSA nezaujímajú akési slovenské záujmy. Slovenská vôľa. Prednostne a hlava nehlava budú presadzovať svoje záujmy. Spoločne so zapredancami. Nebezpečenstvo takéhoto Faustovského úpisu a jeho dôsledkov dokonca aj v „mierovom“ režime si môžeme podrobnejšie ilustrovať na skoro analogickom príklade. Nech sa páči:

Myslím, že v diskusii o obrannej dohode medzi USA/DSA a SR sa tento príklad určite oplatí spomenúť. Nebude zo psa slanina. Preto vám v krátkosti priblížim príbeh plotu okolo americkej ambasády, ktorý je urbanistickou jazvou historického centra Bratislavy. Už dve desaťročia. Táto kauza totiž ukazuje, do akej miery je americká strana ochotná bezočivo nerešpektovať požiadavky hostiteľskej krajiny či domáceho obyvateľstva. Dokonca si uzurpovať  právo a  diktovať podmienky.

Od roku 2019 si totiž americká strana vyhradzuje platiť nájom len v prípade, že bude na to mať prostriedky. Nech sa páči, čítajte ďalej. Za prejav dobrej  vôle arogancia. Tri metre vysoký železný plot vybudovala ambasáda v reakcii na útoky z 11. septembra 2001. Slovenská strana prejavila dobrú vôľu a výstavbu plotu povolila, pretože malo ísť o dočasné bezpečnostné opatrenie, nie trvalé. V roku 2005 nasledoval zo slovenskej strany ďalší prejav dobrej vôle. Celý pozemok od ambasády až po plot (dokopy 1,3 km2) zastupiteľstvo hlavného mesta prenajalo americkej strane na 10 rokov za symbolickú korunu. S koncom  platnosti nájomnej zmluvy však mestskí poslanci chceli dosiahnuť odstránenie plotu z historického centra, a tak deklarovali, že zmluvu z roku 2005 nepredĺžia. Americká požiadavka z roku 2013 znela: predĺženie nájmu o 10 rokov s opciou na dvakrát po 10 rokov. Čiže de facto do roku 2045!!! Po prísľube americkej ambasády, že sa v dohľadnej dobe presťahuje, slovenská strana po tretíkrát voči ambasáde  USA/DSA prejavila dobrú vôľu. Mesto schválilo prenájom pozemku na 18 mesiacov, kým sa nedorieši presťahovanie ambasády. To sa písal rok 2014. Teda dočasný prenájom platil do augusta 2016. Dva mesiace pred vypršaním tejto lehoty zastupiteľstvo schválilo dodatok v podobe ďalšieho predĺženia zmluvy, avšak s radikálnym zvýšením nájmu. Po novom žiadal magistrát jedno euro za jeden štvorcový meter na deň. Ambasáda na nové podmienky pristúpila a zmluvu podpísala, avšak až po vypršaní pôvodnej. Podpísaný dodatok teda nikdy nemohol nadobudnúť platnosť. A aby toho nebolo dosť, tak Američania si do dokumentu jednostranne vložili túto podmienku: „Všetky finančné záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy podliehajú dostupnosti finančných prostriedkov, ktoré každoročne vyčleňuje Kongres Spojených štátov amerických.“ Od toho momentu stál plot v centre Bratislavy nezákonne! Vtedajší starosta Starého mesta Radoslav Števčík podpísal v roku 2018 rozhodnutie, ktorým nariadil v prípade nevyhnutnosti plot odstrániť formou exekúcie. Američanom hrozila blamáž. Voči rozhodnutiu sa odvolali a rozhodovať mal o veci Krajský stavebný úrad. Lenže prišli voľby… a s nimi Matúš Vallo. Možno konštatovať, že to bol on, čo Američanov zachránil. Zmenil sa starosta Starého mesta, zmenil sa primátor Bratislavy. Matúš Vallo po pol roku od nástupu do funkcie veľkolepo vyhlásil, že mestské zastupiteľstvo a vedenie mesta dokázali to, čo nedokázali ich predchodcovia. Uzavrieť novú nájomnú zmluvu s Američanmi. Čo je absolútne zavádzajúce tvrdenie. Lebo  predošlému zastupiteľstvu vôbec nešlo o uzatvorenie novej zmluvy. Jednoducho chcelo vzniknutú situáciu vyriešiť niektorým z dvoch spôsobov: buď zákonnou cestou dosiahnuť odstránenie plota, alebo (ak sa Američania cítia v krajine svojho spojenca tak nebezpečne) presťahovanie ambasády mimo historického centra, kde môžu mať USA/DSA svoje veľvyslanectvo pokojne formu proti-atómového krytu. Vallo vtedy víťazoslávne vyhlásil, že pre mesto získal viac ako sa dalo!  Ergo, že ambasáda sa zaviazala do šiestich rokov odísť a že ročne pritečie do mestskej kasy 480 000 eur. Sme približne v polovici šesť ročnej lehoty a v sťahovaní ambasády USA stále nenastal výraznejší posun. Navyše USA majú 3 ročnú opciu. Teda nie 6 ročný nájom, ale 9 ročný. A ani s tými státisícmi eur to nebude také isté: nájomná zmluva s ambasádou totiž obsahuje formuláciu z roku 2016, o platení nájomného len v prípade dostupnosti finančných prostriedkov. Navyše, magistrát nie je jedinou inštitúciou hostiteľskej krajiny, voči ktorej sa americká ambasáda správa arogantne. Koncom roku vyplávala na povrch informácia, že Pamiatkovému úradu dlhujú Američania viac ako štvrť milióna eur za nájom budovy.

Prečo by to robili?  Dnes znovu opakujúca sa „argumentácia“! Keď obhajcom súčasného znenia „obrannej“ dohody s USA/DSA dochádzajú argumenty, tak sa začnú pýtať, prečo by to tí Američania robili? Prečo by nechceli z nášho územia odísť? Prečo by zachraňovali svojich občanov pred trestným stíhaním na Slovensku? Prečo by sa na území hostiteľskej krajiny mali správať arogantne? Veď je to absolútne jasné. Myslím, že ak má niekto chrániť záujmy Slovenska, tak by nemal za každú cenu hľadať dôvody prečo sa protistrana neuchýli k neželaným aktivitám, ale skôr sa snažiť poistiť svoju krajinu na všetky možné prípady. Ale v kontexte desaťročia trvajúcej kauzy plotu okolo americkej ambasády by som apologétom súčasného znenia dohody s USA/DSA adresoval ,po ich vlastnom vzore  tietootázky:-  Prečo to tí Američania robia, milí proatlantickí priatelia?

– Prečo takýmto nedôstojným spôsobom krivia Viedenský dohovor?, ktorý skutočne hovorí, že hostiteľská krajina je povinná zabezpečením „všetkých vhodných opatrení na ochranu miestností misie“. To stačí zásť do Prahy, aby ste videli, že pred ambasádou USA/DSA nemusí stáť protitanková bariéra.

–  Prečo nie sú ochotní rešpektovať vôľu samosprávy a domáceho obyvateľstva?

–  Prečo arogantne zavádzajú, bezočivo klamú miesto toho, aby spoločne so zástupcami hostiteľskej krajiny našli konštruktívne riešenie?

–  Prečo sa miesto korektného jednania typického pre dvoch rovnocenných partnerov správajú ako miestodržiteľ k domorodcom v kolónii?

Ak nám obyvateľom Slovenskej zeme dokážu naši proatlantickí oponenti odpovedať na tieto otázky, tak si zároveň odpovedia aj na svoje otázky kladené pri obrannej dohode s USA/DSA.

Príloha:

Severoatlantická zmluva – plné znenie

Severoatlantická zmluva – Washington D.C., 4. apríla 1949

Zmluvné strany tejto Zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele

a zásady Charty Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so

všetkými národmi a všetkými vládami. Sú odhodlané hájiť slobodu,

spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách

demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku. Snažia sa

podporovať stabilitu a blahobyt národov v severoatlantickej oblasti.

Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie o kolektívnu obranu a o zachovanie

mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na tejto

Severoatlantickej zmluve:

Článok 1

Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených

národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť

zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený

medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich

medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek

spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.

Článok 2

Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových

a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných

inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú

tieto inštitúcie založené, a vytváraním podmienok pre stabilitu

a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej

medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku

spoluprácu medzi akýmikoľvek zmluvnými stranami alebo medzi všetkými

zmluvnými stranami.

Článok 3

Aby sa účinnejšie dosiahli ciele tejto Zmluvy, budú zmluvné strany

jednotlivo a spoločne, stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou

výpomocou udržovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu

schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.

Článok 4

Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru

akejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická

nezávislosť alebo bezpečnosť akejkoľvek zmluvnej strany.

Článok 5

Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo

viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za

útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený

útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu

obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej

strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne

sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať

za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť

a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký

ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú

bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú

ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na

obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Článok 6 – (pozn. č. 1 pod čiarou)

Na účely článku 5 sa za ozbrojený útok na jednu alebo viac zmluvných

strán pokladá ozbrojený útok:

ú na území akejkoľvek zmluvnej strany v Európe alebo Severnej

Amerike, na alžírske departementy Francúzska – (pozn. č. 2 pod

čiarou), na územie Turecka alebo na ostrovy pod jurisdikciou

akejkoľvek zmluvnej strany v severoatlantickej oblasti severne od

obratníka Raka;

ú na ozbrojené sily, lode alebo lietadlá akejkoľvek zo zmluvných

strán, ktoré sa nachádzajú na alebo nad ich územím alebo na akúkoľvek

oblasť v Európe, kde boli rozmiestnené vojská akejkoľvek zmluvnej

strany po dátume, kedy Severoatlantická zmluva vstúpila v platnosť

alebo v Stredozemnom mori alebo v severoatlantickej oblasti severne

od obratníka Raka.

Článok 7

Táto Zmluva sa nedotýka a nebude žiadnym spôsobom interpretovaná

akoby sa dotýkala práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú členmi

Spojených národov, vyplývajúcich z Charty, ani základnej

zodpovednosti Bezpečnostnej rady za zachovanie medzinárodného mieru

a bezpečnosti.

Článok 8

Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasné platné

medzinárodné záväzky voči akejkoľvek inej zmluvnej strane alebo

akémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto

zmluvy, a zaväzuje sa, že neprijme žiaden medzinárodný záväzok, ktorý

by bol s touto Zmluvou v rozpore.

Článok 9

Zmluvné strany týmto zakladajú Radu, v ktorej bude každá z nich

zastúpená, aby prerokovala záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto

zmluvy. Rada bude organizovaná tak, aby bola schopná sa kedykoľvek

pohotovo stretnúť. Rada založí také pomocné orgány, aké môžu byť

potrebné; najmä ihneď založí obranný výbor, ktorý bude odporúčať

opatrenia potrebné na uplatňovanie článkov 3 a 5.

Článok 10

Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať

akýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný napomáhať rozvoju zásad

tejto Zmluvy a prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti, aby

pristúpil k tejto Zmluve. Každý takto vyzvaný štát sa môže stať

zmluvnou stranou tým, že uloží u vlády Spojených štátov amerických

svoju listinu o pristúpení. Vláda Spojených štátov amerických bude

informovať každú zo zmluvných strán o uložení každej takej listiny

o pristúpení.

Článok 11

Táto Zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú zmluvnými

stranami plnené v súlade s ich príslušnými ústavnými postupmi.

Ratifikačné listiny budú uložené čo najskôr vládou Spojených štátov

amerických, ktorá informuje všetkých ostatných signatárov o každom

uložení. Zmluva vstúpi v platnosť medzi štátmi, ktoré ju

ratifikovali, akonáhle budú uložené ratifikačné listiny väčšiny

signatárov, vrátane ratifikačných listín Belgicka, Kanady,

Francúzska, Luxemburska, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených

štátov amerických a pre ďalšie štáty zmluva nadobudne účinnosť dňom

uloženia ich ratifikačných listín – (pozn. č. 3 pod čiarou).

Článok 12

Potom, ako zmluva bude v platnosti desať rokov alebo kedykoľvek

neskôr, zmluvné strany, ak o to niektorá z nich požiada, sa poradia

o revízii Zmluvy, pričom vezmú do úvahy faktory vtedy ovplyvňujúce

mier a bezpečnosť v severoatlantickej oblasti, vrátane vývoj

všeobecných, ako aj regionálnych zmlúv uzatvorených podľa Charty

Spojených národov na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Článok 13

Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže akákoľvek zmluvná strana

odstúpiť od zmluvy rok potom, ako predloží vláde Spojených štátov

amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy a táto podá informáciu

vládam ďalších zmluvných strán o uložení každej takej výpovede.

Článok 14

Táto zmluva, ktorej anglická a francúzska verzia sú rovnaké

hodnoverné, bude uložená v archíve vlády Spojených štátov amerických.

Riadne overené kópie odovzdá táto vláda vládam ostatných

signatárskych krajín.

——————–

poznámky:

1. Definícia území, pre ktoré platí článok 5, bola doplnená článkom

2 Protokolu k Severoatlantickej zmluve po pristúpení Grécka

a Turecka, podpísaného 22. októbra 1951.

2. 16. januára 1963 Severoatlantická rada vzala na vedomie, že pokiaľ

ide o bývalé alžírske departementy Francúzska, stali sa príslušné

ustanovenia tejto zmluvy od 3. júla 1962 neaplikovateľnými.

3. Zmluva nadobudla platnosť 24. augusta 1949 po uložení

ratifikačných listín všetkých signatárskych štátov.

13 január  2022, Ždiar                                              ЯHR  

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN:SK80 7500 0000 0040 1415 4359