Poprad chce dažďové záhrady

Základom myšlienky budovania dažďových záhrad je vodná paradigma svetového odborníka Michala Kravčíka. Expert tvrdí, že voda by nemala opúšťať územie. „Dažďová voda nie je odpad. Je to dar, ktorý má ostať v krajine. Nemali by sme kanalizovať vodu zo strechy svojho domu. Voda by sa mala akumulovať v našej záhrade, potom ochladzovať, vyparovať a vylepšovať mikroklímu,“ opísal paradigmu jej autor.

Radnica prišla s iniciatívou

S cieľom motivovať verejnosť k zadržiavaniu dažďovej vody a prirodzenej vlhkosti vyhlásila popradská radnica súťaž Dažďová záhrada roka. Záštitu nad súťažou prebral popradský viceprimátor Pavol Gašper. „Tak sa podarí zachytiť veľké množstvo dažďovej vody, čo v konečnom dôsledku prispeje ku skvalitneniu životného prostredia v celej Popradskej kotline. Táto aktivita má nesmierny potenciál, ktorý môže znamenať obrovský vplyv nielen na klímu, zdravie ľudí, ale takisto na ekonomiku a rozvoj turistického ruchu,“ zhrnul Gašper.

Záhradkári to robia už dávno

Kto má blízko k prírode a pestovaniu rastlín vie, že princíp vodnej paradigmy naozaj funguje. Zavlažovanie plôch, kde sa pestujú okrasné i hospodárske plodiny a rastliny pomocou dažďovej vody praktizujú dlhodobo aj záhradkári z osady Dubina pri Poprade. Jednou z nich je aj Alena Madzinová, ktorá má na svojej záhrade dômyselne premyslený a funkčný systém.

„Zaujíma ma záhradkárčenie, ochrana životného prostredia a vôbec všetko, čo je spojené so zdravým životným štýlom. Veľmi rada som sa zúčastnila prednášky pána Kravčíka. Uvedomila som si, že tento kolobeh vody v prírode, ktorý záhradkári bežne používajú, by sa dal využiť aj v meste, zvlášť na sídliskách a možno aj blízko nákupných centier,“ konštatovala Madzinová, ktorá sa celý svoj život profesionálne venuje oblasti školstva. Na Dubine vlastní štvorterasovú záhradu v kopci. „Môj dômyselný zámer realizovali moji rodinní príslušníci. Sudy mám vzájomne poprepájané spojovacími rúrami, ktoré sú umiestnené v pôde. Postupne sa kaskádovito napĺňajú, pokiaľ nie je naplnený aj ten posledný na najspodnejšej terase. Zvyšnú vodu využívajú rovnako záhradkári pod nami,“ vysvetlila Madzinová. Zachytenú dažďovú vodu pou-
žíva na zavlažovanie.

Súťaž má pomôcť otvoriť oči

Pavol Gašper vidí vo vyhlásení súťaže o Dažďovú záhradu roka veľký prínos v oblasti životného prostredia. Súťaž nie je určená len pre majiteľov záhrad, ale aj pre školákov, ktorí môžu navrhnúť dažďovú záhradu pre svoju školu. „Jednou z príčin extrémnych výkyvov počasia je konflikt medzi dvomi prostrediami – vysušenou Popradskou kotlinou a horským masívom Vysokých Tatier. Zadržaním každého litra dažďovej vody, ktorú zatiaľ považujeme za odpad, stabilizujeme klímu a zmiernime výkyvy počasia. Má to aj ďalšie mnohonásobné efekty. Čistí sa vzduch, pretože každá molekula prachu a nečistoty, ktorá sa dostane do atmosféry a nabalí sa kvapkou vody, padne na zem,“ povedal Michal Kravčík. Ročne sa cez kanalizačné systémy odplavia z mesta Poprad približne 3 milióny m3 vody, za čo Popradčania zaplatia 3 mil. eur. Ak dažďovú vodu využijú sústreďovaním do dažďových záhrad, zároveň by mohli aj ušetriť. Podľa popradského viceprimátora chce mesto ísť nielen do školských dažďových záhrad, ale aj do nových záhrad, napríklad pri nákupných centrách.