Pietna spomienka na Barbarskú noc

65. výročie likvidácie rehoľných rádov si 13. apríla pripomenuli kladením vencov na cintoríne v Poprade, pri Pamätníku obetiam komunizmu, členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov a Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, za účasti primátora mesta Poprad Ing. Jozefa Švagerka.

Účastníci pietnej spomienkovej akcie si v tento deň, ktorý je dnes Dňom nespravodlivo stíhaných pripomenuli „Akciu K“, čo bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov v roku 1950 v bývalom Československu vtedajším komunistickým režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom Barbarská noc.

„Nad likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od r. 1948, hneď po svojom nástupe k moci, hľadali len zámienku, ktorá by likvidáciu ospravedlnila. „Akciu K“ schválilo predsedníctvo KSČ vo februári 1950. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vplyv na ľudí. Bolo rozhodnuté, že zásah prebehne naraz, počas jednej noci, formou dobre pripraveného úderu, ktorý postaví našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec.

Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Podľa rozsudku dostal jeden doživotie, ostatní tresty v celkovej výške 132 rokov,“ pripomenula predsedníčka miestnej organizácie Konfederáciu politických väzňov  Anna  Greňová a okem iného pripomenula, že v období vlády komunistov bolo na Slovensku viac ako 170 000 občanov postihnutých perzekúciami vtedajších štátnych orgánov a okolo 70 tisíc ich bolo odsúdených za odpor voči komunistickej totalitnej moci.

Primátor Popradu Ing. Jozef Švagerko vo svojom vystúpení povedal, že hoci sa narodil v roku 1967, urobí všetko preto, aby sa už nič podobné nezopakovalo a aby sa na tieto udalosti nikdy nezabudlo. Slávnostnú atmostéru podčiarkla báseň, ktorú  predniesla podpredsedníčka  Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov Elena Bačkorová a z a organizáciu Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, vystúpila Soňa Lišková, dcéra bývalého politického väzňa a vnučka násilne odvlečeného do Gulagu.  (red, snímka:)