Pietna spomienka na A. Babonyho

Dňa 5. novembra sa pri pamätnej tabuli na Zimnom štadióne v Poprade uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti 2. výročia odhalenie pamätnej tabule hokejistovi a účastníkovi boja za národné oslobodenie Antonovi Babonymu a stého výročia vzniku Československa.
Ako hostia sa zúčastnili: Atašé Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Nikita Griščenko,
za Ústav pamäti národa Mgr. Ján Endrödi, poslanci VÚC Anna Schlosserová a Marián Barilla,
príslušníci ozbrojených síl SR, zástupca veliteľa brigády plukovník, Norbert Hrib, veliteľ jednotky mobilného zásobovania podplukovník Milan Kovalčik, náčelník centra zásobovania major Ondrej Šomský, riaditeľka Základnej školy v Spišskej Sobote, PaeDr. Adriana Oravcová a žiaci športovej triedy, ktorí spolu s vojakmi zabezpečili čestnú stráž pri pamätnej tabuli.
Ďalej rodinní príslušníci Antona Babonyho, členovia Svetového združenia bývalých politických väzňov a občianskeho združenia Motorkári Slovenska.
Predseda SZBPV František Bednár pri 2. výročí odhalenia pamätnej tabule Antonovi Babonymu okrem iného povedal: „Pred dvoma rokmi sme odhalili pamätnú tabuľu Popradčanovi, úspešnému športovcovi, vojakovi, povstalcovi, politickému väzňovi ale v prvom rade statočnému človeku, Antonovi Babonymu. Táto tabuľa nám pripomína, že aj v tých najťažších časoch kedy bolo Slovensko vtiahnuté do jednej z najhroznejších vojen, ktorá si vyžiadala milióny ľudských obetí sa našli ľudia, ktorí nestratili svoju ľudskosť.

Pred týždňom sme si pripomenuli 100. výročie vzniku Československa, bez ktorého by nebola ani Slovenská republika. Anton Babony bol jedným z tých, ktorí sa nespreneverili odkazu generála Milana Rastislav Štefánika a ktorí bojovali za slobodné Československo.

Dovoľte mi preto zamyslenie a porovnanie  činov Antona Babonyho  s konaním a činmi  ľudí, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti a heslu za Boha a za národ, ako aj činmi príslušníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády.

Na jednej strane Anton Babony, vojak Slovenskej armády, ktorý riskoval vlastný život, aby zachránil sovietsku študentku, na druhej strane Slováci, ktorí v uniformách POHG vraždili ranou do tyla vlastných občanov vrátane žien a detí v Kremničke. Na jednej strane ľudskosť a statočnosť a na druhej neľudskosť a barbarstvo.
V období Slovenského štátu mala Hlinková garda 100 000 členov. Okrem toho 5 000 bolo členmi POHG, ktorí robili pre Nemcov špinavú prácu. Po skončení vojny sa tých 100 000 členov nevyparilo. Mnohí prešli do Komunistickej strany, verejnej správy, rovnako ako sa príslušníci ŠtB po novembri 1989 infiltrovali do novovznikajúcich politických strán. Ako politický väzeň som bol v cele s jedným bývalým členom POHG z Veľkého Krtíša, starým človekom, ktorého odsúdili za úmyselné podpaľačstvo a ktorý mi hovoril, ako po skončení vojny robil intendanta v proviantom sklade už v uniforme Československej armády. Keď bol predvolaný na pohovor k veliteľovi zistil, že veliteľom je major, ktorý bol jeho veliteľom v POHG.  Až po vydaní svedectva Alexandra Brojera, občana židovskej národnosti, bola skupina týchto členov POHG odhalená a odsúdená k vysokým trestom.
Anton Babony, ktorý bol po vojne policajtom v Poprade, o bývalých členov HG v Poprade vedel. Preto sa jemu a jeho rodine začali vyhrážať, musel odísť od polície pracovať do Tatravagónky.
Položme si ruku na srdce, čo sa v školách učia deti o tomto období?  Kde sa stala chyba a prečo nesieme následky za to, že sme nepovedali celú pravdu?  Kto v Poprade z mladých  ľudí vôbec vedel, kto je Anton Babony, kým sme neodhalili túto pamätnú tabuľu a kto z nich to vie aj dnes?
Dnes mladí ľudia volia stranu, ktorá je tretia najsilnejšia v parlamente a zdravia sa pozdravom Na stráž! Obdobie vojnového Slovenského štátu považujú za najsvetlejšie obdobie našej histórie, pretože všade okolo nás zúrila vojna ale my sme sa mali dobre. Kto je na vine, pýtam sa? Veď toto ľudia ako Anton Babony nikdy nechceli. Mládež vždy hľadá svoje vzory, a to že ich dnes často hľadá tam, kde by nemali byť, je chybou súčasných politikov, bez ohľadu na to či sú koaliční alebo opoziční.

Porovnávam činy Antona Babonyho aj s činmi iných vojakov, príslušníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorých SS používala na najšpinavšie akcie. Masakry nevinného civilného obyvateľstva vo Volyni a v Haliči stáli život takmer 100 000 ľudí a aj po 75 rokoch zaťažujú vzťahy Poľska a Ukrajiny a Poliaci ich označujú ako genocídu.

Zatiaľ čo o zabudnutých hrdinoch ako Babony sa už nič nevie, na počesť vojnových zločincov z Waffen SS sa za mlčania kompetentných v Európe a vo sveta konajú pochody ich bývalých príslušníkov a obdivovateľov.
V poslednom čase často počúvame, hlavne z úst prezidenta, potrebu potierania fašizmu a extrémizmu na Slovensku.  Prezident však mlčí o tom, že v roku 2015 ukrajinský parlament zákonom priznal veteránom UPA štatút bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť, mlčí o pochodoch Waffen SS a priaznivcoch Stepana Banderu, či premenovaniu ulíc po vodcoch OUN-UPA a nacistických symboloch, ktoré používajú Ukrajinské národné gardy. 21. septembra sa v Odese konal dokonca pochod na podporu teroristického Islamského štátu.
Anton Babony svojim deťom vždy zdôrazňoval, aké dôležité je, aby už nikdy nebola vojna. Po skončení studenej vojny sme si vydýchli keď sa uzatvorila dohoda medzi veľmocami o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. My starší si ešte pamätáme na to, ako sme v 80-tych rokoch žili neustále v ohrození, keď na našom území boli rozmiestnené sovietske rakety SS-20 s jadrovými hlavicami a na druhej v Európe americké rakety s plochou dráhou letu Persching 2. Svet sa ocitol na pokraji vojnového šialenstva a zničenia celej planéty.
Bohužiaľ, dnes nám opäť začína hroziť, že sa vraciame  k nekontrolovanému zbrojeniu po tom, čo chcú USA vypovedať zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu a opäť budeme žiť v trvalom ohrození a neistote či sa dožijeme rána. V atómovej vojne však nebude víťazov. To, že sa jedná len o rakety stredného doletu, ktoré neohrozujú USA pretože majú dolet len na územie Európy a teda aj Slovenska, z našej krajiny a Európy robí miesto budúceho vojnového konfliktu. Zdá sa, že sa svet nepoučil z dvoch strašných svetových vojen. Pýtam sa, budú sa slovenskí vojaci opäť tak ako Anton Babony musieť postaviť proti Slovanom  a budeme mať opäť nových kapitánov Nálepkov? Z úcty k obetiam k obetiam 2. svetovej vojny by ľudstvo nemalo už žiadnu vojnu nikdy dopustiť.
Na záver som si dovolil pripomenúť, že keď sme pred dvoma rokmi pripravovali odhalenie tejto pamätnej tabule, žiadali sme o podporu viaceré inštitúcie a podnikateľov, ktorým sme ponúkli, že ich meno bude uvedené medzi podporovateľmi a sponzormi.  Jedným z tých, ktorí našu iniciatívu podporili bolo Veľvyslanectvo Ruskej federácie.
Verím, že  novozvolení poslanci mestského zastupiteľstva a vedenie mesta  presadia náš návrh, aby sa tento zimný štadión volal Zimný štadión Antona Babonyho. Anton Babony by si to určite zaslúžil. Česť jeho pamiatke!“