Päť strategických motívov Putinovej výzvy na inauguračný rusko-arabský summit

Ruský prezident Vladimir Putin pozval všetkých arabských lídrov spolu s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov na vôbec prvý rusko-arabský summit naplánovaný na 15. októbra 2025.

Ako informovala ruská tlačová agentúra Interfax 17. mája 2025 s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa, počas oznámenia Putin vyjadril presvedčenie, že summit posilní mnohostrannú a diverzifikovanú spoluprácu s arabskými krajinami a prispeje k presadzovaniu mieru, bezpečnosti a stability na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Rusko-arabské fórum pre spoluprácu, zriadené na základe memoranda o porozumení podpísaného medzi Ligou arabských štátov a Ruskom v roku 2009, slúži ako existujúca multilaterálna platforma spájajúca Rusko s arabským svetom a tradične sa stretáva na ministerskej úrovni. Jeho posledné zasadnutie, šieste v poradí, sa konalo 19. decembra 2023 v Marrákeši v Maroku po niekoľkých odloženiach z dôvodu pandémie COVID-19 a tlaku Západu po ruskej vojenskej intervencii na Ukrajine vo februári 2022.

Výzva prezidenta Putina na vôbec prvý rusko-arabský summit má významné dôsledky vzhľadom na prevládajúcu regionálnu a medzinárodnú dynamiku a prebiehajúci súperenie medzi hlavnými mocnosťami o vplyv na Blízkom východe. Regionálne napätie situáciu ďalej komplikuje, vrátane vojny v Gaze, vojenskej konfrontácie medzi Izraelom a Iránom a situácie v Sýrii, Jemene, Líbyi a inde.

Najvýznamnejšie motívy tejto iniciatívy možno načrtnúť takto:

1. Vytvorenie novej strategickej platformy na posilnenie rusko-arabských vzťahov:

Odkedy sa prezident Putin ujal moci, zahraničná politika Moskvy voči arabskému svetu a širšiemu Blízkemu východu sa neustále zameriava na prezentovanie Ruska ako globálnej veľmoci – čo je určujúcim znakom jej regionálneho prístupu. Moskva vníma svoje vzťahy s arabskými národmi ako kľúčovú súčasť širšej rovnice rusko-amerických vzťahov.

Západní pozorovatelia prirodzene spojili oznámenie o rusko-arabskom summite v Moskve s návštevou bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v Perzskom zálive v polovici mája, ktorá pritiahla pozornosť celého sveta – a to ako kvôli svojim ekonomickým výsledkom a podpísaným významným dohodám, tak aj kvôli dôsledkom pre regionálny mier a stabilitu. Táto cesta tiež zdôraznila povýšené postavenie štátov Perzského zálivu v regionálnych aj medzinárodných záležitostiach.

Rusko si užíva politiku, ktorá ho prezentuje ako veľmoc, najmä na Blízkom východe, kde sa jeho zahraničná politika vyznačuje pragmatizmom a vysokou mierou flexibility – často v ostrom kontraste so západnou politikou.

Medzi ruskou politickou elitou niet pochýb o tom, že Moskva pomaly prijíma „summitovú diplomaciu“ s arabským svetom. Čína v porovnaní s tým už v októbri 2022 usporiadala tri summity – so Saudskou Arábiou, krajinami Perzského zálivu a širším arabským svetom. Rusko medzitým zorganizovalo dva summity s africkými národmi (v Soči v roku 2019 a v Petrohrade v roku 2023). Moskva si navyše uvedomuje, že geopolitický prínos Rusko-arabského fóra pre spoluprácu bol prinajlepšom skromný.

2. Využitie politických záväzkov na posilnenie regionálneho vplyvu:

V posledných desaťročiach sa politické vzťahy medzi Ruskom a arabskými štátmi výrazne vyvinuli. Dnes sa vyznačujú strategickou povahou, ktorá presahuje rámec ekonomiky a čoraz viac sa zameriava na spoločný politický dialóg. Jedným z kľúčových cieľov Moskvy pri organizovaní pravidelných samitov a stretnutí s arabskými predstaviteľmi je prehĺbenie politickej spolupráce. Napríklad strategický dialóg medzi Ruskom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) sa konal na siedmom ministerskom zasadnutí v septembri 2024.

Ďalším charakteristickým znakom ruského prístupu je prax prezidenta Putina, ktorá posiela formálne odkazy na arabské summity, čím potvrdzuje konzistentné postoje Moskvy k regionálnym otázkam – najmä k palestínskej otázke. Takáto dynamika poukazuje na širšie ruské úsilie o obnovenie vplyvu na Blízkom východe, najmä po regionálnych a globálnych zmenách, ktoré podkopali niektoré z jeho politických a vojenských pozícií – ako napríklad čiastočné narušenie jeho vplyvu v Sýrii a geopolitický vývoj v krajinách ako Líbya.

Od roku 2023 Putin uskutočnil významné návštevy viacerých arabských štátov vrátane Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie 6. decembra toho istého roku. Tieto návštevy viedli k podpísaniu významných bilaterálnych dohôd v rôznych sektoroch, ako je energetika, obchod a pokročilé technológie. Nasledujúci deň sa Putin stretol s vtedajším iránskym prezidentom Ebrahimom Raisim. Moskva chce využiť svoje posilnené väzby s Teheránom – ktoré sa prejavili podpísaním komplexnej dohody o strategickom partnerstve v januári 2025 – na to, aby zohrala ústrednejšiu úlohu pri riešení zložitých otázok, ako je iránsky jadrový program. Rusko nedávno navrhlo sprostredkovať súčasnú eskaláciu medzi Iránom a Izraelom.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už skôr, vo februári 2025, navštívil Blízky východ a Saudskú Arábiu, Katar, Turecko a Irán. Rusko tiež prejavilo rastúci záujem o severnú Afriku, úspešne upevnilo svoju prítomnosť v Líbyi a dosiahlo značné bezpečnostné a vojenské zisky zo spolupráce s Alžírskom a Mauritániou.

Na inom fronte a s podporou Ruska aj Číny sa Spojené arabské emiráty, Egypt a Saudská Arábia v januári 2024 oficiálne pripojili k skupine BRICS. V máji 2025 Rusko a Čína tiež podporili formálne pristúpenie Alžírska k Novej rozvojovej banke BRICS, čím sa stalo tretím arabským členom po Spojených arabských emirátoch a Egypte. Moskva využíva takéto multilaterálne platformy – vrátane Šanghajskej organizácie pre spoluprácu – ako nástroje na presadzovanie toho, čo nazýva „globálnou väčšinou“, čo je úsilie o vybudovanie nového multipolárneho svetového poriadku, ktorému nebude dominovať Západ.

Navyše, viaceré západné hodnotenia tvrdia, že „trumpizmus“ – charakterizovaný svojou nevyspytateľnou a nepredvídateľnou stratégiou a pevnou podporou izraelských vojenských operácií – môže otvoriť priestor pre Rusko a aj Čínu, aby zasiahli a prispeli k hľadaniu riešení na deeskaláciu regionálneho napätia. Hoci úsilie Ruska o zabezpečenie regionálneho mieru ešte neprinieslo presvedčivé výsledky, napriek tomu signalizuje skutočnú ruskú ambíciu slúžiť ako protiváha západnej dominancie. Moskva si tiež uvedomuje, že zabezpečenie regionálnej stability je kľúčom k ochrane jej vlastných hospodárskych záujmov.

Rusko si vysoko cení postoj arabského sveta k vojne na Ukrajine. Väčšina arabských krajín presadzuje vyváženú politiku voči konfliktu, zrejme presvedčená, že udržiavanie silných väzieb s Moskvou zvyšuje ich vplyv v rokovaniach so Spojenými štátmi a rozširuje ich priestor na politické manévrovanie. V tejto súvislosti Rusko oceňuje mediačné úsilie Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie, ktoré pomohlo uľahčiť výmenu väzňov s Ukrajinou. Rijád vo februári hostil prvé kolo rokovaní medzi USA a Ruskom zameraných na obnovenie dôvery a diskusiu o budúcnosti mieru na Ukrajine.

3. Zameranie na rozšírenie vojenskej a bezpečnostnej spolupráce:

Za posledné desaťročie došlo vo vzťahoch medzi Ruskom a arabskými štátmi k významnému pokroku, najmä v oblasti vojenskej a bezpečnostnej spolupráce. Táto transformácia odráža hlbšie geopolitické posuny v regióne a strategickú snahu Moskvy o väčší vplyv prostredníctvom silných partnerstiev s arabskými krajinami. Tieto partnerstvá slúžia ako kľúčové nástroje na dosiahnutie cieľov Ruska, ktorými je zabezpečenie regionálnej stability a riešenie jeho hospodárskych a politických záujmov. Zároveň sú v súlade s arabským úsilím o diverzifikáciu spojenectiev a spoluprácu so širšou škálou globálnych mocností.

Spolupráca ďaleko presahuje poskytovanie logistickej alebo technologickej podpory. Zahŕňa kľúčové oblasti, ako je obrana, kybernetická bezpečnosť a koordinácia spravodajských služieb. Pozoruhodným krokom je, že sa Arabská liga po prvýkrát zúčastnila 12. medzinárodného stretnutia vysokých predstaviteľov pre bezpečnostné otázky, ktoré sa konalo 25. apríla 2024 v Petrohrade. Podľa vyhlásenia, ktoré Arabská liga vydala po svojej účasti, sa konferencia konala v čase, keď sa stupňovalo globálne geopolitické napätie, čo zvýšilo potrebu medzinárodnej spolupráce v oblasti bezpečnosti a naliehalo na svet, aby využil technologický pokrok a zároveň zmiernil jeho potenciálne negatívne dôsledky. Arabská liga vyjadrila svoju snahu presadiť iniciatívu na spustenie rusko-arabského fóra pre spoluprácu zameraného na kybernetickú bezpečnosť. Vyjadrila tiež podporu iniciatíve sponzorovanej Ruskom v Organizácii Spojených národov na vytvorenie komplexného medzinárodného dohovoru zameraného na boj proti trestnej činnosti v oblasti technológií.

Obchody so zbraňami sa prirodzene stali jedným zo základných kameňov rusko-arabskej spolupráce. Rusko sa stalo hlavným dodávateľom vojenského materiálu do regiónu, čo dáva vojenským partnerstvám medzi oboma stranami značnú strategickú hodnotu. Okrem toho rôzne západné správy naznačujú, že Rusko má záujem rozšíriť svoju vojenskú spoluprácu o výcvikové programy pre arabské ozbrojené sily a výmenu odborných znalostí v oblastiach, ako je elektronický boj a vojenské spravodajstvo.

Okrem bilaterálnych dohôd a bezpečnostných dohôd zahŕňa rusko-arabská spolupráca aj spoločné mechanizmy na boj proti terorizmu. Takáto spolupráca je obzvlášť dôležitá v regióne, ktorý zápasí s rastúcou hrozbou zo strany extrémistických a teroristických organizácií.

4. Obavy z dôsledkov vojenskej eskalácie v regióne:

Ruská reakcia na prebiehajúcu vojnu medzi Izraelom a Iránom, ktorá vypukla 13. júna, opäť odráža starostlivé vyvažovanie Moskvy medzi Tel Avivom a Teheránom – pozíciu, ktorú si zachováva od vojenskej intervencie v Sýrii v roku 2015 v koordinácii s Iránom a ktorú neskôr posilnila jej závislosť od iránskej vojenskej technológie po invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Rusko a Čína 12. júna spoločne hlasovali proti rezolúcii Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá odsudzuje Irán za neplnenie jeho záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorej je členom.

Krátko nato, 14. júna, hovorca Kremľa oznámil, že prezident Putin telefonoval s prezidentom Trumpom, počas ktorého obaja lídri podrobne diskutovali o vojenskej eskalácii na Blízkom východe. Putin vyjadril svoje odsúdenie izraelských vojenských operácií proti Iránu a potvrdil pripravenosť Moskvy sprostredkovateľa medzi oboma stranami. Hovor prišiel len niekoľko dní po tom, čo Kremeľ 11. júna zopakoval svoju ochotu prevziať prebytočný iránsky jadrový materiál s cieľom uľahčiť novú jadrovú dohodu medzi Washingtonom a Teheránom.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov 18. júna vydal Spojeným štátom prísne varovanie, v ktorom ich varoval pred čo i len úvahou o priamej vojenskej podpore Izraela v jeho operáciách proti Iránu. Zdôraznil, že takéto zapojenie by len slúžilo ďalšej destabilizácii Blízkeho východu.

Pozoruhodné je aj to, že 17. januára – len tri dni pred Trumpovým návratom do Bieleho domu – Rusko a Irán podpísali 20-ročnú komplexnú zmluvu o strategickom partnerstve. Hoci dohoda obsahuje ustanovenia o obrannej a vojenskej spolupráci, ako sú výcvikové programy a spoločné cvičenia, a načrtáva ďalšie možnosti spolupráce, ktoré si vyžadujú ďalšie dohody a zmluvy, vynecháva akýkoľvek formálny záväzok k vojenskej aliancii medzi týmito dvoma krajinami.

Pokračujúce izraelské útoky na Irán sú naďalej vážnym dôvodom na obavy Moskvy. Ešte väčší význam má možnosť zmeny režimu v Teheráne, ktorá sa znovu objavila po izraelskej ofenzíve. Rusko dlhodobo a dôsledne odmieta myšlienku násilnej zmeny režimov na základe svojho presvedčenia, že skutočným cieľom takýchto snáh je nastolenie prozápadných režimov pod záštitou demokracie – rovnako ako sa to stalo v susednej Ukrajine a Gruzínsku.

Podľa rôznych západných hodnotení sa Rusko v súčasnosti nachádza pred „strategickou dilemou“ v súvislosti s izraelsko-iránskou vojnou, ktorá by mohla z Teheránu urobiť novú záťaž pre Moskvu. Iní tvrdia opak: že konflikt môže Rusku ponúknuť príležitosť rozšíriť svoj vplyv, buď podporou Iránu, alebo tým, že sa postaví ako neutrálny medzinárodný mediátor s dobre zavedeným postojom proti iránskemu jadrovému zbrojeniu.

5. Snaha o rozšírenie hospodárskych partnerstiev:

Ekonomický rozmer výzvy prezidenta Putina na rusko-arabský summit v Moskve je ťažké prehliadnuť. V posledných rokoch Rusko vynaložilo spoločné úsilie na prehĺbenie svojich hospodárskych väzieb v sektoroch, ako sú obnoviteľné zdroje energie a infraštruktúra. Nadchádzajúci summit predstavuje pre Moskvu príležitosť na spustenie nových hospodárskych iniciatív, ktoré môžu posilniť obchod a podporiť spoločné investície s arabskými krajinami – najmä v sektore ropy a zemného plynu, ktorý zostáva pilierom hospodárskej spolupráce medzi oboma stranami.

Rusko investovalo takmer 19 miliárd dolárov do ropných a plynových projektov v Iraku. Značný potenciál existuje aj pre rozvoj projektu „Rozvojová cesta“, ktorý zahŕňa výstavbu viac ako 1 200 kilometrov železničných tratí naprieč Irakom. Projekt by mohol zlepšiť prepojenie a vytvoriť nové pracovné príležitosti v regióne.

Okrem uhľovodíkov Rusko prejavuje rastúci záujem o rozšírenie spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a biotechnológií. Príkladom je, že Rusko a Katar spoločne realizujú projekty v týchto oblastiach v hodnote viac ako 1 miliardy dolárov s cieľom diverzifikovať svoje ekonomiky a znížiť závislosť od fosílnych palív. Takéto podniky by mohli zmeniť ekonomickú dynamiku regiónu a širšiu medzinárodnú krajinu – najmä ak by sa zamerali na iniciatívy spolupráce v oblasti energetických a vodných zdrojov.

Okrem toho v máji 2025 Egypt a Rusko podpísali dohodu o vytvorení ruskej priemyselnej zóny v rámci hospodárskej zóny Suezského prieplavu. Tento vývoj podčiarkuje širšiu stratégiu Ruska vybudovať stabilnú ekonomickú oporu v regióne.

Rusko naďalej čelí veľkým logistickým výzvam, ktoré ohrozujú jeho bilaterálny obchod. Tieto obmedzenia spôsobili, že hľadanie nových partnerov na Blízkom východe je nevyhnutné. V dôsledku toho môže nadchádzajúci rusko-arabský summit ponúknuť ideálnu platformu na preskúmanie nových perspektív spoločných investícií do konvenčnej aj obnoviteľnej energie.

Príležitosti Moskvy

Pozvanie prezidenta Putina usporiadať prvý rusko-arabský summit odráža viacrozmernú stratégiu zameranú na posilnenie postavenia Ruska na Blízkom východe. Summit by sa nemal vnímať len ako diplomatická udalosť, ale ako súčasť širšieho ruského úsilia spochybniť dominanciu Západu a presadzovať multipolárny medzinárodný poriadok.

Z ekonomického hľadiska predstavuje summit pre Moskvu cennú príležitosť predstaviť nové návrhy, ktoré by mohli podporiť obchod a spoločné investičné iniciatívy s arabským svetom. Úspech takéhoto úsilia však bude vo veľkej miere závisieť od schopnosti Ruska ponúknuť praktické a inovatívne riešenia naliehavých otázok, ako je potravinová bezpečnosť a udržateľná energia. Dosiahnutie týchto cieľov si bude vyžadovať jasné stratégie a multilaterálny prístup prispôsobený tak, aby priniesol skutočné politické a ekonomické výsledky.

Navyše, aby partnerstvo prosperovalo, Rusko musí predložiť presvedčivú a konkurencieschopnú alternatívu v regióne, ktorý je čoraz viac poznačený intenzívnou rivalitou medzi globálnymi mocnosťami – najmä Spojenými štátmi a Čínou. Nadchádzajúci summit bude slúžiť ako skutočná skúška schopnosti Moskvy prehodnotiť svoju regionálnu prítomnosť posilnením bilaterálnych vzťahov s arabským svetom – a to aj napriek tomu, že sa potýka s rastúcou „strategickou dilemou“ vzhľadom na regionálne dôsledky izraelsko-iránskej vojny.

Zdroj: future