Neprijateľný zločin Izraela, vraždy v priamom prenose
Vraždy v priamom prenose. Tak ako v Belehrade, aj teraz Izrael zbúral televíznu vežu a zabil novinárov a technikov. Neprijateľný zločin!
Izrael sa dopúšťa vojnového zločinu (hoci v priamom prenose ani nevyhlásil vojnu Iránu útokom na budovu iránskej televízie).
Správy z Teheránu uvádzajú, že útok na budovu iránskej štátnej televízie IRIB si vyžiadal 18 obetí, ale predovšetkým demonštroval absolútne pohŕdanie Izraela medzinárodným právom. V skutočnosti sú podľa článku 79 Dodatkového protokolu i k Ženevským dohovorom novinári chránení aj v zóne vojenského konfliktu, ale tieto pravidlá sa zrejme nevzťahujú na Izrael: v pásme Gazy bolo zabitých viac ako dvesto novinárov, pretože jednoducho pracovali pre Hamas. Podľa Izraela sú legitímnym cieľom aj iránski novinári.
K útoku došlo počas živého vysielania, ktoré, ako neskôr uviedli zástupcovia stanice, vedome neprerušili, napriek tomu, že si boli vedomí hrozby. IRIB po útoku vysielanie rýchlo obnovila.
Uvidíme, či naši novinári v prilbách, ktorí trávia hodiny sedením na gaučoch, budú mať odvahu odsúdiť tento útok na svojich kolegov. Naozaj si to nemyslím, budú zdôvodňovať tento čin tým, že ich kolegovia pracujú pre diktátorský režim, ktorý nás chce zničiť atómovou bombou. Nikto z nich sa ani slovom nevyjadril o viac ako 200 zabitých palestínskych novinároch, nieto ešte o iránskych.
Útok má pre iránske obyvateľstvo aj demonštratívny charakter, má psychologický efekt. Smrť novinárov a zničenie mediálnej infraštruktúry počas útoku prerušuje tok kľúčových informácií a pri súčasnom odstavení komunikácie a internetu to môže spôsobiť masovú paniku, dezorientáciu obyvateľstva a chaos. Zdá sa však, že práve o to sa Izrael snaží.
Útok na mediálne centrum počas vysielania teda nie je len fyzickým útokom, ale aj informačnou a psychologickou operáciou, ktorej cieľom je potlačiť nezávislé alebo štátne vysielanie, zničiť symbolickú kontrolu nad verejným naratívom, najmä vzhľadom na to, že cieľom bola štátna vysielacia spoločnosť, zdôrazňuje Ribar na svojom telegramovom kanáli.
Skrátka, telavivský režim sa pri dosahovaní svojich cieľov nezastaví pred ničím, ako vždy, pod ochranou západných krajín. Toto všetko môžu všetci vidieť každý deň v pásme Gazy, kde bolo v dôsledku ľahostajnosti našich spoluvinných vlád zabitých viac ako 55 000 Palestínčanov.
Skúsme zhodnotiť situáciu vo vojne medzi Izraelom a Iránom štyri dni po útoku na Tel Aviv.
Pred štyrmi dňami sa Izrael rozhodol, že je čas zaútočiť na Irán, aby mu podľa nich zabránil vo výrobe jadrových bômb. Tel Aviv tvrdí, že Teherán je schopný mať atómovú bombu v krátkom čase bez toho, aby o tom poskytol akékoľvek dôkazy. Ich presvedčenie stačí na rozpútanie ďalšej vojny.
Škody, ktoré Irán utrpel na mieste, sú dosť vážne, nielen na materiálnej, ale aj na ľudskej úrovni. Izrael zabil približne dvadsať vodcov, politikov a personálu zameraného na iránsky jadrový program, ako aj samozrejme viac ako 240 civilistov, ale to sú bežné vedľajšie škody. Pokiaľ ide o civilné obete, západný mýtus o chirurgických bombových útokoch je opäť vyvrátený. Irán, ako sľúbil, sa nevenoval pozornosti. V skutočnosti v súčasnosti existuje osem sálv rakiet, ktoré dosiahli prakticky celé izraelské územie. Zasiahli ciele považované za vojenské v mestách Tel Aviv, Jeruzalem, Haifa a mnohých ďalších, čím dokázali, že sú schopní preraziť toľko vychvaľovanú Železnú kupolu, ktorá sa ukázala byť skôr košom používaným na úkryt v daždi než dáždnikom.
Približne 25 percent rakiet vypálených Teheránom dosiahlo svoj cieľ.
Pred pár dňami som napísal, že výrobu atómovej bomby v Iráne brzdí fatua (hlúposť) iránskeho najvyššieho vodcu Chameneího, ktorý rozhodol, že vlastníctvo a výroba jadrových zbraní je v rozpore s islamským náboženstvom. Ide o krok na získanie času alebo skutočný zákaz? V súčasnosti Irán v žiadnom prípade nemá atómovú bombu a myslím si, že ju mať nebude, kým Chameneí neodstráni fatuu. Nie je náhoda, že mnohí v Iráne ho ťahajú za sako, aby vyjadrili svoj súhlas.
Na izraelskej strane a na strane jeho podporovateľov po celom svete, Spojené štáty, Európa a ich partneri naďalej tvrdia, že Teherán nesmie vlastniť jadrové zbrane a opakujú, ale že Izrael má plné právo sa brániť. Túto pozíciu vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyenová, ktorá dodáva, že Európa je za diplomatické riešenie. Táto myšlienka sa však priamo stretáva s vyhlásením, že Tel Aviv má právo sa brániť pred hrozbou v prípade, keď iný štát vlastní jadrové zbrane. Je dosť ťažké tomu uveriť čo Brusel chce a bolo by to prvýkrát, čo by sa dištancovali od toho, čo sa rozhodlo v zahraničí, v situácii, keď sa postavíte na jednu stranu a za predpokladu, že podporujete právo Izraela začať vojnu. Zrejme sa
predpokladá, že iba v tomto sektore musí Izrael vlastniť jadrové zbrane, aby si mohol robiť, čo chce, a mávať jadrovým prízrakom. Myslím si, že v tejto chaotickej svetovej situácii, ak by iná krajina, povedzme Irán, mala jadrové zbrane, Blízky východ by bol iste bezpečnejší a mohol by urobiť za tým celým bodku. Nie ako teraz, keď ho Izrael šikanuje.
Treba poznamenať, že ani pre Izrael táto vojna, napriek pravdepodobnej vojenskej prevahe na bojisku, ktorú ešte umocňuje aj nepriama podpora Západu, nevyvíja tak, ako si predstavovali. V Tel Avive si mysleli, že bojujú proti ľuďom, ako sú Palestínčania, ktorí boli slabo vyzbrojení, zatiaľ čo oni sami stáli proti Iráncom, ktorí, ako sa zdá, pasívne nepodstupujú bombardovanie. Treba však poznamenať, že na izraelskej strane dobre pracovali na príprave prvého útoku, podarilo sa im infiltrovať špiónov a kolaborantov na iránske územie, aby neutralizovali rôzne obranné systémy. To dokazuje ľahkú priepustnosť iránskeho bezpečnostného systému alebo, čo je ešte horšie, existenciu dobre rozvinutej siete podpory vnútorného disentu.
V tomto kontexte, kde dvaja bojujúci aktéri navzájom útočia, je postoj USA, vždy v prospech Izraela, voči Donaldovi Trumpovi, ako sa očakávalo, úplne nejednoznačný. Na jednej strane vyhlasuje, že jeho krajina nie je zapojená do konfliktu, čo zopakoval aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, na druhej strane Trump definoval izraelskú ofenzívu proti Iránu ako „vynikajúcu“, potom pripomína, že dal Iránu príležitosť, ale že ju nevyužil a dal izraelskému útoku požehnanie. Z Tel Avivu naliehajú na Washington, aby sa zapojil do prebiehajúcej vojny, možno si uvedomili, že nebojujú proti Palestínčanom, ktorí na bomby reagujú kameňmi a kameňmi, ale z Bieleho domu varujú, že sa do toho nebudú zapájať. Potom sa zistí, že asi tridsať amerických tankovacích lietadiel vzlietlo s cieľom na Blízkom východe.
Je zrejmé, že sa pripravujú, možno nie na priamu vojnu, ale na podporu. Podporu, ktorá je už zaručená pri pokuse odraziť iránske raketové útoky prostredníctvom ich lodí umiestnených pred Izraelom. Medzitým v Bruseli, ako už bolo spomenuté, sa podporuje dohodnutá cesta, zatiaľ čo vlády potvrdzujú právo Izraela na obranu, pričom zabúdajú, že to bol Tel Aviv, kto to začal.
Irán zostrelil zo zeme dve alebo tri izraelské stíhačky F-35, čo je prvýkrát, čo lietadlo tohto typu padlo v boji. Možno preto, že je to po prvé, čo sa ocitli v boji proti vojenskej sile hodnej toho, aby sa tak nazývala. Irán tiež tvrdí, že zostrelil stíhačku F-16 a izraelské bezpilotné lietadlo Mq-9. Izraelské útoky zasiahli detskú nemocnicu v meste Kermansh, ale u nás nikto nebol šokovaný, rovnako ako nikto nebol šokovaný, keď zasiahli nemocnice v pásme Gazy. Obvyklý dvojaký meter.
Touto akciou sa Izrael pod zámienkou jadrového programu snaží nahradiť iránsku vládu vládou, ktorá je bližšia západným záujmom. Nielen to, ale táto akcia má aj zámer prerušiť puto medzi Čínou, Iránom a Ruskom a zbaviť ich iránskej podpory. Ak by sa to stalo, bola by to pre čínsku a ruskú vládu veľmi ťažká rana. Spomínam si len na to, že pred niekoľkými týždňami bol otvorený priamy železničný koridor medzi Ruskom a Iránom, ktorý umožňuje vývoz tovaru do Moskvy bez prechodu cez Suezský prieliv. Cieľom tejto vojenskej akcie je nepochybne nasmerovať Teherán späť na správnu cestu, cestu Západu.
Ale nahradenie súčasného iránskeho vedenia nemusí nevyhnutne znamenať, že tí noví sú umiernenejší ako súčasní vládcovia. V skutočnosti sa nikde nepíše, že Chameneího nahradí proizraelská a proamerická bábka, k moci by sa mohli dostať aj fundamentalistickejší ľudia. V histórii zmien vlád v krajinách, ktoré sa rozhodli nepodriadiť sa smerniciam vnucovaným Bielym domom, sa to stalo už niekoľkokrát. Problémom pre Západ nie je možná fundamentalistická vláda, stačí sa pozrieť na Sýriu, kde sa k moci dostali teroristi oblečení v oblekoch a kravatách, ale mať ju na svojej strane.
Na záver, som čoraz viac presvedčený, že iránsky jadrový program je len zámienkou na pokus o podvrátenie súčasnej vlády v Teheráne. Ak by to tak nebolo, mohol by mi niekto vysvetliť, prečo Tel Aviv začal vojnu len pár dní pred rokovaniami medzi Iránom a Spojenými štátmi v Katare? Náhoda…? Neverím na náhody, pokiaľ ide o Izrael a Spojené štáty. Spojené štáty, ktoré formálne nevyhlasujú, že sú vo vojne, ale používajú Izrael ako zástupcu proti Iránu, ako to urobili v prípade Ukrajiny proti Rusku.
Začala sa nová zástupná vojna, ktorej cieľom je vyradiť Irán z novej medzinárodnej šachovnice, ktorá sa vyvíja multipolárnym smerom, v ktorom Teherán zohráva zásadnú úlohu. Za všetkým je túžba USA zostať jedinými, ktorí za nás vo svete rozhodujú.
Zanechajte nám komentár