Pamätná tabuľa Kežmarčanovi v centre Viedne
Práve na obed 8. júna bolo pri Florianigasse 36 vo Viedni veľmi rušno. Dom, v ktorom neďaleko univerzity býval Kežmarčan Johann Genersich (1761 – 1823), sa stal svedkom slávnostného aktu odhalenia pamätnej tabule nášmu rodákovi maďarským veľvyslancom v Rakúsku Dr. Jánosom Perényim a slovenským veľvyslancom Mgr. Jurajom Macháčom.
Zišlo sa veľa vzácnych ľudí, rodinných príslušníkov, potomkov a príbuzných J. Genersicha, predstavitelia kultúrneho života Rakúska, Maďarska a Slovenska. Chceli vzdať hold osobnosti európskeho významu, historikovi, humanistovi, priekopníkovi pedagogiky a spoluzakladateľovi evanjelického teologického inštitútu Johannovi Genersichovi. Tento pedagóg, duchovný otec Pavla Jozefa Šafárika, prežil takmer celý svoj život v Kežmarku ako lyceálny profesor a rektor. Jeho dielo, vytvorené v Kežmarku a neskôr aj vo Viedni, bolo vo vzdelaných kruhoch cisárskeho Rakúska všeobecne známe. O odkaze tejto osobnosti pre kultúrny svet sa na maďarskom veľvyslanectve vyjadrovali nielen obaja veľvyslanci, ale aj člen Akadémie vied Maďarska Dr. Jozef Makovitzky, viceprimátor Kežmarku Ing. Miroslav Perignáth a ďalší významní hostia.
Zvlášť emotívny príhovor mal Univ. Prof. Dr. Dr. h. c. a ministerský radca Rakúska Karl Wilhem Schwarz, ktorý má azda najväčšiu zásluhu na odhalení tabule a najviac pozná Genersichove dielo. Pán profesor sa aktívne podieľal na viacerých vedeckých konferenciach (dve boli dokonca aj v Kežmarku). Okrem iného hodnotili dielo Johanna Genersicha a jeho bratov Christiána a Samuela.
Prof. K.W. Schwarz miluje Slovensko a obdivuje kultúru Spiša. Hlavným strojcom týchto konferencií bol najmä neúnavný a obetavý potomok Johanna Genersicha Dr. Attila Tankó, zakladateľ Nadácie Dr. A. Genersicha a organizátor viacerých „Genersichovských aktivít“ v Maďarsku a na Slovensku. Nezanedbateľný bol prínos aj nás, Kežmarčanov. Hovoria o tom historické diela PhDr. Noriky Baráthovej. Práve z Kežmarku vyšiel prvý popud na uctenie si diela Genersichovcov počas švédskych Wahlenbergových dní v r. 2004 a 2005 v rámci medzinárodného vzdelávacieho programu Nils Holgersson, ktorý v Kežmarku viackrát organizovala ZŠ Nižná brána s koordinátorkou a dušou celého projektu, už nebohou Evou Chomovou.
Genersichovci už vyše 200 rokov nežijú! Ostalo po nich však dielo, na ktoré svet nezabúda. Bude sa nám otvárať najmä vtedy, ak si k nemu otvoríme svoje srdce a začneme ho poznávať najmä zo slovenských prekladov. Podobne je to aj s viacerými našimi rodákmi vo svete. Vo Viedni ich chce spoločnými projektami, v spolupráci so Strednou umeleckou školou Kežmarok, propagovať najmä Slovenský inštitút s riaditeľkou PhDr. Alenou Heribanovou. Jej nadšenie pre spoluprácu s Kežmarkom a Spišskou Belou, dokonca po vzájomných konzultáciách, oslovilo aj maďarského veľvyslanca. A to je kľúč k vzájomnému porozumeniu medzi národmi.
Vďaka patrí všetkým žijúcim i nežijúcim Kežmarčanom, ktorí sa v Kežmarku i v zahraničí podieľali na zachovaní kultúrnych a ľudských hodnôt našich rodákov. Preto sme ako slovenská delegácia z Kežmarku vo Viedni preciťovali hlbšie hrdosť, ale aj zodpovednosť za zachovanie kultúrneho dedičstva našich predkov. M. Choma
Zanechajte nám komentár