Neprodukujme vlastných ekonomických migrantov

Predseda strany Sieť Radoslav Procházka v piatok navštívil popradského primátora Jozefa Švagerka a stretol sa s miestnymi podnikateľmi i študentmi. V krátkosti predstavil Desatoro dobrého štátu, ktorými chce jeho strana presvedčiť Slovákov, ale zaujímal sa najmä o postrehy a návrhy zo strany samosprávy a zamestnávateľov.

Podľa slov predsedu Siete má Poprad všetky predpoklady, aby sa mu, najmä pod zodpovedným vedením, ktoré má víziu, energiu a na­sadenie, dobre darilo. Sú­časnej vláde vyčíta najmä veľké byrokratické zaťaženie a skutočnosť, že kompeten­cie, ktoré samospráva má, často nie sú zo strany štátu kryté aj finančne. „Pre nás v Sieti je dôležité, aby sa plá­ny tvorili práve v regiónoch. Nie, aby pár ľudí v Bratislave narysovalo program pre celú krajinu. Od začiatku trváme na tom, že regióny musia mať silnejší hlas a silné regionál­ne autority sa majú podieľať na tvorbe celoštátnej politiky. Jednotlivé rozvojové progra­my regiónov musia pochádzať práve od ľudí, ktorí v nich žijú a najlepšie poznajú ich potreby.“ Zmenšením vo­lebných obvodov a zinten­zívnením väzby medzi poslancom a ľuďmi, ktorí si ho vybrali, sa podľa R. Procház­ku posilní politická zodpo­vednosť. „Ak je dnes príliš veľa ľudí nespokojných napríklad s primátorom, majú možnosť odvolať ho. Rovnakú možnosť by mali mať ľudia aj v prípade poslancov parlamentu.“

Sieť ľuďom ponúka Zmlu­vu so Slovenskom s desiatimi konkrétnymi, merateľnými záväzkami a presným časo­vým plánom plnenia. Za pr­vých 100 dní sa chcú zamerať na zavedenie hmotnej zodpo­vednosti politikov, vylúčenie schránkových firiem z verej­ného života a zavedenie opat­rení, aby v rodinných roz­počtoch ostalo viac peňazí. Na konci volebného obdobia by radi videli lepšie a efektív­nejšie investície do vzdelania a zručností detí a študentov, kratšie čakacie lehoty u leká­rov a jednoduchší, v občian­skej obsluhe priateľskejší štát. Hlavnou výzvou novej gene­rácie verejnej služby, ktorú by R. Procházka so svojou stranou rád zastupoval, je dopriať si konečne fungujúci štát. „Slováci rodinu vnímajú ako viacgeneračné spoločen­stvo. Nie sú to len deti a rodi­čia, ale aj starí rodičia. A od toho, ako sa darí rodine, závisí celý úspech krajiny. Chceme sa sústrediť na to, aby v rodine, kde aspoň jeden rodič pracuje, ostalo viac peňazí v rozpoč­te. Prostredníctvom rodičov­ského konta rodiny oslobodiť od behania s tlačivami po rôznych úradoch a dať rodi­čom zákonnú záruku miesta v škôlke pre deti od troch ro­kov.“ Ďalšou prioritou Siete je praktická podpora malých a stredných zamestnávate­ľov. R. Procházka vidí rieše­nia jednoznačne. „Chceme zaviesť celý balík opatrení na zjednodušenie vzťahu medzi podnikateľom a štátom. Me­nej byrokracie, menej regulá­cií a o 500 eur nižšie odvody ročne na každého zamest­nanca pre malých a stred­ných zamestnávateľov. Radi by sme labyrint protekčných a aj korupčných výhod a úľav pre veľké, často zahraničné korporácie, nahradili zvýhod­ňovaním malých, domácich obchodníkov, ktorí sú ko­strou národného hospodárstva. Až 70 % ľudí v tomto štáte zamestnávajú malí a strední podnikatelia. Potrebujeme sa sústrediť na efektívnu ochra­nu tejto strednej vrstvy, lebo v krajinách, kde sa jej darí, prekvitá celý štát.“ Rovnakou optikou vníma Tatry. „Tlačiť peniaze tam, kde už ich je dosť a kde sa zámery a ciele líšia od potrieb ľudí, ktorí tu žijú a vy­tvorili to tu, nie je dobrá cesta. Súhlasím s názorom, aby sme z Tatier nerobili Alpy a navyše spôsobom, ktorý im berie kúz­lo a špecifikum, ktoré majú. Zároveň si ale myslím, že je to na ľuďoch, ktorí tu žijú, aby si povedali ako to chcú. A štát im na to má vytvoriť podmienky.“

Hoci Rumunsku, Bulhar­sku či dokonca i Českej re­publike sa darí úspešne bojo­vať s korupciou, na Slovensku ešte žiadny politik odsúdený nebol. „Verím na prevenciu. Jeden silný príklad by mohol naštartovať ďalšie procesy. Zavedenie hmotnej zodpoved­nosti politikov a zákaz schrán­kových firiem sú súčasťou nášho plánu očisty verejného života. Zároveň chceme pod­robnejšie majetkové priznania politikov aj s podmienkou, že ak sa niekomu príde na to, že v ňom nejaký majetok zaml­čal, ex lege, zo zákona tento majetok prepadne štátu.“ Rov­nako razantné má riešenie i pre oblasť vymožiteľnosti práva. „Dištanc pre ľudí, ktorí kradli, nezaplatili či niekoho podviedli. Jednoducho nie je možné, aby podnikali ďalej a tvárili sa, že sa nič nestalo. Aj tu ryba smrdí od hlavy. Vi­díme to napríklad pri kauze Váhostav. Všetci sa skladáme na dlhy, ktoré urobil niekto, kto má ďalej hotel v Bratisla­ve a tvári sa, že ideme ďalej. Možno to znie príliš všeobec­ne, ale základným nevyhnut­ným predpokladom je dôsled­ne rešpektovaná a v každom jedinom prípade uplatňova­ná rovnosť pred zákonom.“ R. Procházka tiež cíti našu apatiu a skepsu. „Štát dnes ľuďom ponúka mnohé dôvo­dy emigrovať. Keď chodím po školách a pýtam sa študentov, kto chce po skončení školy odísť do zahraničia, väčšina rúk sa zdvihne. Vrátiť sa chce však málokto. Musíme robiť všetko preto, aby sme sami neprodukovali ekonomických migrantov. Štát vlastných ľudí vyháňa tým, ako tu fun­guje zdravotníctvo, školstvo, ako nie je dvadsaťpäť rokov po revolúcii na východnom Slovensku a juhu stredného Slovenska vybudovaná cestná infraštruktúra. To sú veci, kto­ré ľudí zbavujú dôvodov žiť tu. Je úplne v poriadku, keď mladí ľudia chodia von. Ale musia mať dôvod sa sem vrátiť. Ne­môžeme strácať tých najšikov­nejších a najpracovitejších, ubližujeme tým celej krajine.“ Cieľom Siete je preto fungu­júci štát, ktorý strednej vrs­tve za jej úsilie vráti kvalitnú službu.

„Ľudia už za tých 25 rokov počuli všetko. Sľubovaným novým začiatkom a nádejam už nemajú dôvod veriť. Po­pravde, nečudujem sa. Preto sme sa prešovskou prísahou zaviazali, že v kampani nebu­deme používať osobné útoky v štýle kto s kým proti komu, ale sústredíme sa na program. Prinášame desať konkrétnych vecí a osobnú zodpovednosť za vlastný výkon. A odkaz ve­rejnosti? Nemôžeme si dovoliť rezignovať na to, či tu budeme mať poriadny štát. Poviem to za seba. Chcem tu ostať žiť a chcem, aby tu žili aj moje deti. Som tu doma a záleží mi na tom ako sa Slovensku bude dariť. Ale to vieme spraviť iba spolu. Zabudnime na zákopo­vé vojny, skúsme aspoň chvíľu ťahať za jedno lano a nehádž­me flintu do žita. Slovensko má na to, aby bolo úspešné a išlo dopredu.“            P. Vargová (PR servis)