NATO reaktivovalo Hitlerov tajný „Program Otto“!? Nabiullina – koniec dolára!? Analýza.

Ursula von der Leyen a Donald Trump v golfovom klube Turnberry v Škótsku, 27. júla 2025. Fotografia: Andrew Harnik/Getty Images Americký prezident ponížil Ursulu von der Leyenovú vo svojom škótskom rezorte – tá si však stále nie je istá clami

EÚ kapitulovala pred Trumpom. Ani to však neznamená koniec transatlantickej obchodnej vojny

Kapitulácia je vždy jedným zo spôsobov, ako ukončiť vojnu. 
Kapitulácia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pred požiadavkami Donalda Trumpa na hrubo jednostrannú obchodnú dohodu, v ktorej bude väčšina tovaru EÚ vyvážaného do USA čeliť oveľa vyšším clám ako americké výrobky v EÚ, je nielen ponižujúca, ale tiež nezabráni transatlantickej obchodnej vojne.

(1) NATO práve zahájilo reprízu Hitlerovho Programu Otto. Tzv. 

Ako asi viete, vláda Petra Fialu (Spolu + STAN) nedávno schválila zvýšenie vojnových výdavkov ČR z 2% na 5% HDP ročne, zo 160 miliárd CZK na 400 miliárd CZK. Rovnaké zvýšenie nedávno sľúbilo aj Taliansko. Tamojšia premiérka Giorgia Meloni je však oveľa mazanejšia, ako je náš fialový profesor, a tak vymyslela, že do povinného zvyšovania vojenských výdavkov započíta aj náklady za výstavbu nového mosta medzi špičkou talianskej topánky a Sicíliou.

Stavba mosta má Taliansko prísť na 338 miliárd CZK, a jej plánované financovanie z talianskeho vojenského rozpočtu sa však v najvyšších kruhoch NATO stretlo so značnou nevôľou. A to je veľmi zaujímavé. Logistické priepustnosti komunikácií smerom zo severu na juh, najmä smerom od Ríma na Sicíliu, a že pre budúce vojnové potreby Aliancie bude postačovať existujúca logistická obsluha tohto smeru iba cez existujúce námorné prístavy Expert z Bruselského kráľovského výskumného vojnového inštitútu Simon Van Hoeymissen dokonca varoval, že výstavbu neplánujú túto novým mostom vylepšenú taliansku logistickú tepnu Sicília – Rím – Severné Taliansko začleniť do nejakého súvislého a vojensky užitočného logistického koridoru.

Čo však hlavúni aliancie chvália, je činnosť českej vlády. Tá sa rozhodla využiť miliardu z povinného zvýšenia českých vojenských výdavkov na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny. A je tak jasné, keď Aliancia NATO brojí proti stavbe mosta cez Messinskú úžinu financovanú z talianskeho vojenského rozpočtu, a súčasne chváli Fialu, za nové zbrane a muníciu pre Ukrajinu financované z budúceho českého vojenského rozpočtu, že cieľom Aliancie je nie obrana všetkých azimutov, ale iba „obrana“. 

Hitler: !Akákoľvek aliancia, ktorej úmyslom nie je viesť vojnu, je nezmyselná a zbytočná.” Zdroj.

Už pred rokom nórsky premiér Jonas Gahr Støre verejne priznal, že stará priorita posilňovania vojenskej logistiky krajín NATO pre vojenské presuny po osi SEVER-JUH a naopak je už minulosťou, a teraz sa NATO sústreďuje na výstavbu logistických kapacít pre vojenské presuny smerom ZÁPAD. Podobne masívne budovanie logistických prepravných koridorov smerom ZÁPAD-VÝCHOD naposledy prebiehalo v roku 1940 pod hlavičkou tzv. Programu Otto. Už v marci 1940 nariadil Hitler ihneď sústrediť 30 000 stavebných robotníkov a vydeliť pre nich 300 000 ton ocele z armádnych prídelov, a urýchlene rozšíriť kapacitu železničných tratí vedúcich hlavne zo stredného Poľska smerom na Východ, pretože plán prepadnutia ZSSR bol podľa Programu Otto vybudovaný dostatočný prepravný logistický koridor vedúci z Nemecka a Rakúska do východného Poľska, a Rumunska. V rámci Programu Otto bola napríklad do leta 1941 zvýšená aj priepustnosť trate Praha – Deblin – Brest na 36 vlakov v oboch smeroch každý deň. Netreba podotýkať, že Program Otto bol súčasťou tzv. „obranného plánovania III. ríše“, viď fotka vyššie. ( Súpis všetkých tratí pripravovaných na plán Barbarossa nájdete tu.) 

(2) Elvíra Nabiulina – dokončenie predchádzajúcich 3 analýz. 

Mnoho z Vás mi maily písalo, že Valerij Viktorovič Pjakin nenecháva na Elviere Nabiullinovej niť suchú, a považujem za jednu z hlavných príčin neuspokojivého vývoja vojny Ruska proti Ukrajine. Bude teda zaujímavé porovnať, ako Nabiullinu hodnotia súčasní čínski experti. 

Čína podrobne analyzovala priebeh Rusko-Ukrajinskej vojny, najmä koordinovaný útok Západu proti ruskému finančnému a ekonomickému systému, a vyvodila z toho sama pre seba tieto hlavné závery, a na odstránení nižšie uvedených zraniteľností teraz intenzívne spolu s Ruskom pracuje: 

1. Prílišná závislosť na americkom dolári: Viac ako 70 percent z 3,2 bilióna dolárov v rezervách ČĽR je držaných v západných menách. Rovnako ako v prípade Ruska by aj tieto rezervy mohli byť v prípade geopolitického konfliktu zmrazené. (= De-dolarizácia bude pokračovať)
2. Nedostatočne izolované platobné systémy: Peking je aj naďalej závislý od platobného systému SWIFT. Napriek investíciám do alternatívy – systému cezhraničných medzibankových platieb (CIPS) – má tento systém obmedzený rozsah, a sám je ešte čiastočne závislý na infraštruktúre zasielania správ SWIFT. (= vývoj platobného systému krajín BRICS bude zintenzívnený) 
3. Inštitucionálne medzery v plánovaní pre prípad finančnej krízy: Architektúra reakcie ČĽR je roztrieštená a chýba mechanizmus koordinácie finančnej bezpečnosti na národnej úrovni, pretože Čína nemá inštitúcie s právomocami akými disponujú Úrad pre kontrolu zahraničných aktív a Rada národnej bezpečnosti v Spojených štátoch . (= Čína začne vo vlastnej národnej variante kopírovať super-veľmocenské štruktúry USA)
4. Expozícia zahraničných aktív: ČĽR teraz drží rozsiahle portfólio zahraničných aktív, z ktorých mnohé sú však vystavené multi-jurisdikčným právnym režimom. Ide o projekty iniciatívy One Belt One Road (OBOR), investície do zahraničného štátneho majetku, ako aj rozsiahle podiely zahraničných štátnych podnikov. Tieto aktíva by sa mohli stať objektom koordinovaných priamych a sekundárnych sankcií zo strany Západu. (= Čína bude preferovať investície do ekonomík nezávislejších od USA a Západu, typicky chystá veľký ekonomický prienik do Strednej Ázie)
5. Obmedzený globálny dosah RMB (RMB = čínska mena, Remnimbi): Internacionalizácia RMB bola iba čiastočným úspechom. Napriek tomu, že používanie meny v Rusku prudko vzrástlo, stále RMB chýba globálna likvidita, právna jasnosť a otvorenosť kapitálových účtov, ktoré sú nevyhnutné pre získanie statusu rezervnej meny, = dolára. (= Čína bude inštitucionalizovať RMB ako svetovú rezervnú menu, respektíve začne nahrádzať dolár vo svetovom obchode)

Vzhľadom na tieto čínske zraniteľnosti – a po analýze ruskej reakcie na západné sankcie – ČĽR jasne vidí ako nevyhnutný nástroj svojej budúcnosti vytvorenie vlastného systému strategického finančného nátlaku proti Západu. Čínski odborníci sa domnievajú, že táto nová čínska stratégia by mala byť vystavaná na robustnom právnom rámci, plánovaní na makroúrovni, a operacionalizovaná mapovaním vrstvených scenárov reakcie, a záťažovým testovaním potenciálne napadnuteľných čínskych kritických sektorov. To by všetko by mala riadiť nová čínska centralizovaná komisia pre finančnú bezpečnosť. Táto organizácia by mala simulovať scenáre ukončenia platieb SWIFT, modelovať zmrazenie finančných rezerv, koordinovať reakcie na mimoriadne udalosti naprieč finančnými regulátormi, a pomáhať chrániť menové a právne záujmy ČĽR v zahraničí. Vybudovaním funkčnej čínskej menovej „pevnosti v čase mieru“ (做到平战结合) by ČĽR mala získať potenciál odradiť Západ od sankcií proti Číne v čase vypuknutia krízy. 

Čína tieto plány uskutočňuje rýchlym tempom. Naposledy 18. júna rozšírila svoj platobný systém CIPS, alternatívu k doláru a SWIFT o banky krajín v Arabskom zálive, Kirgizsku, Thajsku av niektorých krajinách Afriky . Systém CIPS sa v dôsledku vojny na Ukrajine a západných sankcií proti Rusku teraz rýchlo rozvíja, a už je do neho zapojených 4900 korporátnych bánk v 187 krajinách, alebo veľkých regiónoch. Celý tento rozvoj de-dolarizovaných svetových obchodov s mimoriadnym znepokojením sleduje CIA . V správach svojich organizácií pritom do Washingtonu hlási že: „Peking sa poučil s ruských reakcií na Západné majetkové, finančné a ekonomické sankcie“. Ak sa pozrieme na posledné hlásenie organizácie založenej CIA na podrývanie Ruska a Číny , zistíme, Číňania vysoko oceňujú úspechy najvyššieho ruského finančného riadenia, (Nabiullina), pri úspešnom odvracaní všetkých západných sankčných útokov, (opísal som podrobne v troch predošlých analýzach), a sami sa pripravujú. Číne. 

Zo všetkých týchto analýz vyplýva:

1. Že Nabiullina úspešne ochránila Rusko pred sankčnými útokmi Západu a umožnila Putinovi technokraticky dokonalú finančnú a ekonomickú politikou pokračovať vo vojne proti Ukrajine a kolektívnemu Západu. 
2. Že Čína si je vedomá, že bude časom sankciami napadnutá, rovnako ako bolo Rusko, a preto sa na budúci konflikt dokonale pripraví. Podľa Západu „údajne chystaná“ invázia na Taiwan tak nenastane skôr, než bude Čína komplexne pripravená. Teda v kontexte plnenia vyššie uvedených 5-tich úloh, nie skôr ako za niekoľko rokov. Navyše, v kontexte s nutným splnením 5-tich vytýčených úloh ešte pred budúcou horúcou krízou medzi Západom a Čínou, k invázii na Taiwan vôbec dôjsť nemusí. Pretože po splnení oných 5-tich úloh, spadne Taiwan akosi sám späť do náručia svojej starej vlasti iba gravitačnou silou novej svetovej rezervnej meny RMB, alebo jej ekvivalentu vo forme BRICS. 
3. Že súčasný Washington si je vedomý, že Rusko (Nabiullina) úspešným odrazením hromadného sankčného a finančného útoku kolektívneho Západu definitívne odštartovalo, a hlavne zrýchlilo proces de-dolarizácie sveta. A že multipolárny svet, ktorý Putin vo februári 2007 na konferencii v Mníchove vyhlásil, že stvorí , sa stane skutočnosťou. Trumpove clá uvalené na EÚ tento víkend, tak nie sú ničím iným, než prípravou USA na prichádzajúci efekt de-dolarizácie sveta, a majú za cieľ, vrátiť priemysel aj pracovné miesta do Ameriky, pretože predajom dolárov do sveta sa USA už naďalej neuživia. Rovnako ako Čína sa aj USA teraz pripravujú na nový svetový poriadok. A ten bude nastolený, pretože Nabiullina úspešne odrazila všetky útoky Západu proti Rusku. A je teda najväčšou víťazkou vojny na Ukrajine, respektíve najväčšou ruskou bojovníčkou. 

Dnes 28. júla od 20.00 budeme s Josefom Skálou diskutovať o týchto záležitostiach na TV Bureš, prenos nájdete tu . 23. júla o 19. hodine som bol hosťom u Zdeňka Chytry na Slobodnom rádiu, záznam rozhovoru iba s mojou fotografiou nájdete tu , a klasický videozáznam nájdete tu:

Elvíra Nabiullina – víťazka vojny na Ukrajine. Prečo sa jej bojí aj Trump. Analýza III. diel.

zdroj: theguardian.com, michalapetr.com

^{Petr Bureš}