NATO nevie skryť svoju prehru

Ak by som mal zhodnotiť výročnú schôdzku NATO k 75. výročiu jej vzniku, tak stačí krátka veta: „ďalšia zrada svetovládcu“.

Takto postupujú USA s každým štátom a národom, ktorý sa hodí do ich sebeckých a krvavých plánov ako vládnuť svetu. Príkladov ich „priateľstva“ je naozaj veľké množstvo. Chcem sa však sústrediť na nášho suseda, Ukrajinu. Zákerný plán, ktorý pripravili USA a Veľká Británia bol naozaj namierený od počiatku na vojenské napadnutie Ruskej federácie. O nič iné nikdy nešlo. Desiatky rokov huckali obyvateľov Ukrajiny proti všetkému ruskému. Pestovali novú fašistickú ideológiu, financovali a vyzbrojovali Ukrajinu.

Z hľadiska morálneho sú to z úst USA voči Ukrajine, Rusku a celému svetu otvorene povedané zvratky. Z hľadiska medzinárodného práva ide o jasnú nedovolenú agresiu podľa ustanovení Charty OSN, proti ktorej sa má právo každý národ brániť. Tak sa od roku 2014 najprv bránil ruský národ žijúci vo východnej časti Ukrajiny. Neskôr, po oficiálnom diplomatickom uznaní zo strany Ruskej federácie, obdobne ako v republike Krym, a následnom priradení Doneckej a Luhanskej republiky, ako aj Chersónskej a Záporožskej oblasti k Ruskej federácii, Ruská federácia vstúpila vojenskými silami v obmedzenej forme tzv. špeciálnej vojenskej operácie na ochranu svojho územia a občanov. Dodnes proti Rusku bojuje fašistickými zverskými oddielmi Banderovcov, vojenskými špecialistami, vehementne všetkou možnou výzvednou a vojenskou technikou Západu proti Ruskej federácii na strane USA , vyše 50 štátov Európy a sveta. Plán im nevyšiel. Tu by sme mohli aj skončiť, keby nebolo v plánoch USA vojensky zničiť celú Ruskú federáciu, zvrhnúť politické vedenie v Moskve a rozdeliť si medzi sebou územie Ruskej federáciu pre jeho nesmierne prírodné bohatstvo.

Výročné stretnutie NATO sa nestalo ničím iným ako prejavom presýtenosti a sklamania z neúspechov na vojenskom a politickom poli USA a Ukrajiny vo svete. Ale najvýznamnejším je v tejto súvislosti zrod úplne nového svetového poriadku na strane spojenectva najmocnejších štátov sveta. BRICKS ako rozrastajúca sa mierová organizácia sa pod ideologickým vedením najmä Ruskej federácie a Číny stala novým svetovým politickým fenoménom. Rúca sa s veľkou rýchlosťou sila a vplyv amerického dolára ako prakticky jedinej celosvetovej zameniteľnej meny. Rúca sa povesť USA ako najsilnejšej a jedinej „správnej“ veľmoci sveta. Rúca sa postavenie mnohých významných medzinárodných organizácií, z ktorých viaceré boli vytvorené iba s jediným cieľom. Kontrolovať ostatné štáty a prinútiť ich k poslušnosti USA a anglosaskému svetu. Porušovania medzinárodného práva sa stali koníčkom pre západné štáty a štátiky. Napríklad nezákonné hospodárske a politické sankcie bez predchádzajúceho povinného rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Otvorené vyhrážanie sa použitím ozbrojených síl a reálnym vojenským ničením „neposlušných“ štátov. Politické a diplomatické vykrúcanie rúk suverénnym alebo polosuverénnym štátom sveta tak, ako to momentálne vyhovuje USA. V podstate slepá nadutosť a tuposť politiky USA je už pre ostatný svet neprijateľná. To všetko spôsobilo obrat v myslení národov sveta. Nastal proces nezvratných zmien vo svetovej politike. Svet dnes smeruje k novej architektúre spolužitia. Bez vydierania, so zaistením bezpečnosti pre každého, malého aj veľkého, svet spolupráce na základe dobrovoľnosti, vzájomnej výhodnosti, rozvoja najmodernejších technológií. Svet, ktorý už nechce jediného svetového policajta, ktorý vyžaduje úctu a ochranu vlastných oprávnených národných záujmov každého.

Ako som už v mnohých mojich predchádzajúcich článkoch hovoril, svet bude veľmi skoro stáť na pevných základoch, po návrate k rešpektovaniu základných princípov medzinárodného práva. Vidíme množstvo pozitívnych zmien. Odmietnutie zvráteností LGBTI normálnou ľudskou morálkou, ktorá je vo svete pestovaná tisícmi rokov, vidíme odmietnutie násilia, kolonizácie, vidíme podporu normálnej rodiny, zdravia, športu, kultúry, dobrých obchodných a možno povedať v mnohom aj priateľských vzťahov medzi národmi.

K nedávnym udalostiam poviem len toľko, že USA často vraždia svojich prezidentov preto, lebo medzi sebou súperia viaceré záujmové mocenské skupiny. Oni nerobia politiku, ale chcú pre seba moc a peniaze. Ostatný svet pre nich nie je rozhodujúci. Niekedy sa dohodnú, niekedy nie. Atentát na Donalda Trumpa bol skutočný, chceli ho zabiť tak ako nášho premiéra Roberta Fica. Dokonca ani slovo „demokracia“ nikde v Ústave USA nenájdete. Jasné, vtedy sa to ešte tak často nepoužívalo, ale známe to bolo od čias starého Grécka. Dnes sa oháňajú „demokraciou“ všade. Podstatné pre nich však bolo vyhladiť miestne obyvateľstvo a zobrať si ich pôdu a bohatstvo. To je hlboko zakorenené v ich anglosaskej mentalite.

Politické vyhlásenia našej delegácie nemajú právnu silu. To je potrebné si uvedomiť. Sú všeobecné a nemajú oporu v medzinárodnom práve. Ide o to, že Charta OSN v článku 2, okrem iného, výslovne zakazuje použitie sily alebo vyhrážanie sa použitím sily voči ktorémukoľvek štátu sveta. Ukrajina nie je členom NATO. Napriek tomu NATO a jeho členské štáty priamo porušujú viaceré medzinárodné dohovory o zákaze vývozu zbraní do oblastí vojenských konfliktov. Zdôvodňovať porušovanie medzinárodného práva a záväzkov štátov znamená jediné, byť priamym účastníkom konfliktu. Preto Charta OSN takéto rozširovanie zapájania sa do vojenských konfliktov bez rozhodnutia jej Bezpečnostnej rady štátom priamo zakazuje. Bez takéhoto predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN ide totiž o zásadnú, úmyselnú eskaláciu vojny zo strany USA a ďalších sluhov kolektívneho Západu. Žiaľ stále aj vrátane Slovenska. Ak si prečítate znenie záverečného vyhlásenia členských štátov, ktoré sa zúčastnili a podpísali výročnú „Deklaráciu“ NATO, zistíte, že na jednej strane opakuje svoje medzinárodné záväzky k mieru, panikári z očividnej porážky na Ukrajine a zaväzuje sa zaväzovať záväzkami pre záväzky. Robia svaly pred zrkadlom, ale NATO už nevie skryť svoju porážku. Cítiť to z každej vety záverečného dokumentu.

Dovoľte mi preto v tomto článku neuvádzať príslušné medzinárodné predpisy, paragrafy a niekedy potrebné, ale v tomto prípade radšej zdĺhavejšie vysvetlenia procesov. Dnes stačí povedať, že svet už nepotrebuje NATO ani žiadne iné vojenské bloky, svet má svoje tvrdé racionálne, prirodzené morálne jadro a na tom bude stáť aj naša slovenská budúcnosť.

^{JUDr. Štefan Harabin}