Nátlak z prezidentského paláca na Rudolfa Huliaka, kandidáta na ministra životného prostredia, s ktorým Slovensko mohlo urobiť veľký krok dopredu
Ing. Rudolf Huliak bol občanmi Slovenskej republiky zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú Národnú Stranu. Z posledného 150 miesta sa prekrúžkoval na 20. miesto.
Berúc do úvahy percentuálne vyjadrenie voličskej základne, aké táto naša najstaršia strana získala, a to cca 5,62 % a fakt, že z jej členskej zostavy sa do parlamentu dostal iba jej predseda Andrej Danko, je Rudolf Huliak ťažiskovou osobou, ktorá stranu dostala vôbec do parlamentu.
- Skutkový stav veci:
Po sčítaní hlasov Zuzna Čaputová, ako prezidentka Slovenskej republiky, poverila zostavením vlády víťaza volieb Róberta Fica.
Andrej Danko, ako predseda SNS, navrhol v rámci koaličnej dohody Rudolfa Huliaka, na post ministra životného prostredia. Bolo známe, že ten sa chystá urobiť zásadné reformy smerom k rozumnej ochrane životného prostredia a proti parazitovaniu mimovládnych organizácii na štátnych a európskych, teda našich, financiách. Ohlásil audity a zásadné kvalitatívne zmeny.
Róbert Fico, ešte ako nie predseda vlády, odovzdal dňa 17. 10.2023 prezidentke zoznam kandidátov na členov novej vlády, vrátane Rudolfa Huliaka. Stotožnil sa s jeho osobou.
Tu nastáva špinavá hra z prezidentského paláca, ktorá rozkladá každého a všetko, čo stojí v ceste „jej ideálov„.
Tak, ako to povedal Matúš Vallo, primátor Bratislavy a priateľ Zuzany Čaputovej, cez volebnú noc, na otázku novinárky, že ak sa PS nepodarí dobrý výsledok, či to nepotvrdí, že so slušnosťou sa naozaj nedá robiť politika (slušnosť je v hlavách týchto ľudí synonymom hodnôt strany PS), kde uviedol, že je presvedčený, že so slušnosťou sa dá robiť politika, a dôkazom je prezidentka, ktorá ju vykonáva spôsobom, cit.: „bez toho, aby zrádzala, alebo potlačovala akýkoľvek svoj ideál, bez toho akokoľvek je komplikovaný v dnešných časoch na Slovensku“.
Takže slušnosť je podľa paláca dosahovanie vlastných ideálov. V skutočnosti je to však definícia psychopata, ktorý aj za cenu komplikovania života celému okoliu, ide za svojim… Každý príčetný jedinec si ide za svojím, ale nie cez mŕtvoly, a svoje ideály nezamieňa za slušnosť.
Zuzana Čaputová, idúc si za svojim ideálom, oznámila, že nevyhovie návrhu Róberta Fica na člena vlády a ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka, pretože podľa nej (!) nespĺňa „ideály“, teda nejaké ňou určené predpoklady. Nie je podstatné ani aké, podstatné je, že prezident republiky nemá právo určovať kritéria kandidáta predsedu vlády, na člena jeho vlády, ktorý sa zodpovedá parlamentu!
Prezident republiky nemá ústavou danú právomoc kádrovať nominantov predsedu vlády, a nemôže ich nevymenovať za členov vlády. Musí to iba urobiť. Tak je postavená Ústava Slovenskej republiky. Pretože Slovenská republika je parlamentná formy vlády.
Povinnosť prezidenta republiky vymenovať na návrh predsedu vlády člena vlády, vyplýva priamo zo znenia ústavy, a dá sa jednoducho pochopiť aj na prípade, vychádzajúcom z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.9.2009 sp. zn. PL. ÚS 14/06, vo veci kandidáta na funkciu viceguvernéra Národnej banky, čo je však odlišný prípad, od kandidáta na funkciu člena vlády, a práve na tom to ústavný súd bravúrne vysvetlil. Takže poďme na to…
2. Právny stav veci:
- Najprv gramatika
Nedokonavý vid – vyjadruje neukončený dej, ktorý ešte prebieha: Vymenúva – Odvoláva, ale aj nakupuje, ukrýva a pod.
Dokonavý vid – vyjadruje, že dej neprebieha, je ukončený: Vymenuje – odvolá, ale aj nakúpi, ukryje a pod.
- Právna úprava (pre ľahšie porozumenie kontextu najprv začnem zákonom, a budem pokračovať ústavou):
§ 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska: Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky; ak neboli vymenovaní zo zamestnancov Národnej banky Slovenska, dňom vymenovania im vzniká pracovný pomer k Národnej banke Slovenska.
§ 7 ods. 4 zákona č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska: Funkčné obdobie členov bankovej rady je šesťročné; tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku 8. Funkčné obdobie guvernéra, viceguvernéra alebo iného člena bankovej rady…. (ďalej nie je podstatné, podstatné je to, že v uvedenom ustanovení sú určené predpoklady na vymenovanie do predmetnej funkcie).
Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy SR: Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov.
Čl. 110 ods. 1 Ústavy SR: Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.(2)Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 111 Ústavy SR: Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 107 Ústavy SR: Prezidenta možno stíhať za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.
- Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.9.2009 sp. zn. PL. ÚS 14/06, cit.:
Prezident Slovenskej republiky posudzuje pri výkone svojej právomoci podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) vety pred bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, či kandidát na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktorého navrhla vláda a s ktorým vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, spĺňa predpoklady na vymenovanie do tejto funkcie podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona. V prípade, ak dospeje k záveru, že tieto predpoklady navrhnutý kandidát nespĺňa, návrhu vlády Slovenskej republiky nevyhovie.
Novelou ústavy, ktorá bola uskutočnená ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., došlo k úprave niektorých právomocí prezidenta. Zmena sa napríklad dotkla čl. 111 ústavy, v ktorom ústavodarca nahradil pôvodné znenie, podľa ktorého prezident na návrh predsedu vlády vymenúva a odvoláva členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Podľa nového znenia tak prezident vymenuje a odvolá členov vlády.
Zmyslom tejto zmeny bolo práve obmedzenie voľného uváženia prezidenta pri rozhodovaní o tom, či vyhovie návrhu predsedu vlády.
Prezident nemôže zastupovať či kontrolovať predsedu vlády pri plnení úloh spojených s realizáciou výkonnej moci. Inak dochádza k porušeniu deľby moci v parlamentnej forme vlády a k neúmernému posilneniu právomocí prezidenta v parlamentnej forme vlády na úkor parlamentu a vlády.
- Takže:
medzi čl. 102 ods. 1 písm. h) a čl. 111 Ústavy, teda medzi formuláciami právomoci prezidenta, je značný právny rozdiel.
Čl. 102 ods. 1 písm. h) ústavy používa formuláciu vymenúva a odvoláva
a
Čl. 111 ústavy používa formuláciu vymenuje a odvolá.
Vymenúva a odvoláva je dané v prípade, ak prezident má právomoc posúdiť splnenie podmienok pre vymenovanie kandidáta, to je prípad na funkciu viceguvernéra NB podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 566/1992 Zb.
Vymenuje a odvolá je dané v prípade, ak prezident nemá právomoc posúdiť splnenie podmienok pre vymenovanie kandidáta, to je prípad na člena vlády podľa čl. 111 Ústavy.
Takto a nijako inak, stojí Ústava Slovenskej republiky.
K odlíšeniu týchto dvoch formulácii došlo vyššie uvedenou novelou ústavy, a opakovane treba akcentovať, že s cieľom obmedzenia voľného uváženia prezidenta pri rozhodovaní o tom, či vyhovie návrhu predsedu vlády.
To preto, že Slovenská republika je parlamentná formy vlády.
- Zhrnúc:
Kandidáta na predsedu vlády vymenúva podľa čl. 110 ods. 1 Ústavy prezident, kde vychádzajúc z formulácie vymenúva, prezident má, za dodržania zákonných podmienok, právomoc určiť túto osobu.
Kandidátov na členov vlády (ministrov), určí ďalej sám predseda vlády, ako už „verifikovaný“ prezidentom, a posudzovanie jeho kandidátov prezidentom, je bez opory v ústave a proti vôli ústavodarcu, a je nahradzovaním výkonu vecnej pôsobnosti predsedu vlády prezidentom. Je prekračovaním právomoci prezidenta!
Prezident na návrh predsedu vlády už iba podľa čl. 111 ods. 1 Ústavy vymenuje ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev.
Úloha prezidenta pri vymenovaní členov vlády má teda tzv. notariálny charakter, t. j. osvedčuje, že predseda vlády dodržal procesný postup potrebný pre podanie právne relevantného návrhu na vymenovanie členov vlády, nerieši však ich žiadne predpoklady. Uvedené platí obzvlášť preto, že členovia vlády sa zodpovedajú výlučne Národnej rade, nie prezidentovi.
Prezident preto nemôže zastupovať či kontrolovať predsedu vlády pri plnení úloh spojených s realizáciou výkonnej moci parlamentnej formy vlády. Inak dochádza k porušeniu deľby moci a k neúmernému posilneniu právomocí prezidenta v parlamentnej forme vlády na úkor parlamentu a vlády.
Prezident je štátnym orgánom a ako taký v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný príkaz, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu.
Právomoc prezidenta pri výkone menovacej právomoci podľa čl. 111 Ústavy má iba notariálny charakter, t. j. slúži len na osvedčenie rozhodnutia predsedu vlády.
- Trestno-právne hľadisko:
Pokiaľ prezident republiky nevymenuje alebo neodvolá navrhnutého kandidáta, a vkladá do toho svoje podmienky, porušuje ústavu. Ohýba právo v čl. 111 Ústavy a prekročuje svoju právomoc, čo je trestným činom podľa § 326a v súbehu s § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Podľa čl. 107 Ústavy SR prezidenta možno stíhať za úmyselné porušenie ústavy. Je vylúčené, že v tomto prezident nevie, že porušuje ústavu. Čl. 111 ústavy ako aj vôľa ústavodarcu deklarovaná výkladom ústavného súdu, mu to jasne akcentuje.
Nepostrehla som však stanovisko JUDr. Jána Drgonca k predmetnému problému. Preto tu uvediem jeho názor na čl. 111 Ústavy, vyjadrený v jeho komentári k ústave, cit.: „Ústava SR neurčuje viazanosť prezidenta SR návrhom predsedu vlády SR. Prezident SR môže odmietnuť vymenovať navrhnutého kandidáta“.
Dovolím si s ním nesúhlasiť. Práveže formulácia „vymenuje a odvolá“ určuje na rozdiel „vymenúva a odvoláva“, viazanosť prezidenta návrhom predsedu vlády SR. V každom prípade je to iba jeho názor, ako ústavného právnika, ktorého si vážim, avšak názor nie je viac, než znenie ústavy a vôľa ústavodarcu. Objektívne je vôľou ústavodarcu, aby prezident nemohol do voľby predsedu vlády zasiahnuť, preto aj novelizoval ústavu.
Výkladom ústavy je tak vôľa ústavodarcu tá, že prezident je (!) návrhom predsedu vlády viazaný.
Buď sa teda budeme držať znenia ústavy, teda vôle ľudu podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy, alebo ústavu zrušme, zaveďme „monarchiu“, a bude pokoj. Pretože dnes tu máme Farmu zvierat od Orwela. A tiahne sa to celou „demokraciou“ na Slovensku od r. 1989, kde v čase Covidu sa iba „voda preliala cez všetky hrádze“. Spoločnosť je zaplavená bahnom svojvôle a despociou „slušných“ psychopatov a ich ideálov, akokoľvek je ich na Slovensku komplikované presadiť. Nátlakom, terorom, vydieraním, strašením, sem tam killovaním, a popri tom všetkom hlasným vreskotom, to zvládnu…
V príbehu Farmu zvierat sa zvieratá konečne oslobodili spod „jarma človeka“ a sľúbili si, že nikdy viac… Zaviedli si vlastnú „demokraciu“ a prijali týchto sedem príkazov:
1. Čokoľvek ide na dve nohy je nepriateľ.
2. Čokoľvek ide na štyri nohy alebo má krídla, je to priateľ.
3. Žiadne zviera nesmie nosiť oblečenie.
4. Žiadne zviera nebude spať v posteli.
5. Žiadne zviera nepije alkohol.
6. Žiadne zviera nesmie zabiť iné zviera.
7. Všetky zvieratá sú rovnaké.
Po čase za každý príkaz, začali tí „šikovnejší“ pridávať salámovou metódou, čarovné slovíčko „ale“, a demokracia sa začala meniť na tyraniu, až sa z nej stala likvidačná despocia. Tento proces bežal pod strašením – či ale (!) zvieratá chcú, aby sa vrátil starý systém „jarma človeka“?!
Strach, slabosť, ľahostajnosť a konzum, dostal ich ešte do horšieho bahna, než v ktorom boli s človekom. Dostal ich do „demokracie“, v ktorej už nemali ani čo jesť a znova sa ani ozvať nemohli…
Vo svojich reláciách na Slobodnom vysielači som neraz vystríhala, že so psychopatmi sa nedá komunikovať, a nemožno im ustupovať. V súvislosti s ich útokom voči Rudolfovi Huliakovi som o tom hovorila aj v piatkovej relácii, 20.10.2023, v jej prvej časti. Link na reláciu je pripojený v tomto článku:
Veľmi výrazne to odkázal z Bruselu aj Milan Uhrík: „Neprestanú útočiť, kým vás úplne nezničia. Neprestanú útočiť, lebo neznášajú Slovensko! … Neznášajú vlastencov, lebo sú za to platení … Neustupujte, nech sa deje čo sa deje“.
Avšak v závere povedal aj ďalšiu vážnu vec, ktorá dáva odpovede na všetko: „Držím vám palce, doma na Slovensku. Bojujte v Národnej rade Slovenskej republiky, my pokračujeme bojovať v europarlamente.“
Tu som spozornela, a zrazu to „rozum neberie“, aj keď to človek vie, ale príde myšlienka, a znova si to uvedomí… – my sme dobrovoľne (!) v cudzom spolku, v ktorom musíme bojovať za svoje práva(!)… Doma si to človek nevyberie, tam je, tam sa narodil, a musí bojovať s nepriateľom a chrániť tak rodinu a rodnú hrudu.
Ale ísť dobrovoľne na cudzie ihrisko (!), s jeho pravidlami hry (!), kde vás kopú, bijú (!), aby na vás úkor prežili (!), opakujem – byť tam dobrovoľne s tým, že ten zápas sa objektívne nedá vyhrať, lebo tak sú nastavené pravidlá, ísť do arény dobrovoľne s tým, že sa idem dať zjesť levovi, je skutočne proti zdravej logike. „Zmysel“ to dáva iba vtedy, ako povedal Milan Uhrík, a čo každý príčetný vie, že sú za tým peniaze. Pre tých, ktorí tomu robia trblietavú propagandu, a pre ostatných lacné a choré potraviny v „marketoch“. No a samozrejme povinné zdravie vo vakcíne a pod respirátorom.
Za enviromentálnou politikou sú obrovské peniaze z eurofondov – pre tých „našich“ hráčov, ktorí sú ochotní kopať proti nám. Sú za tým finančné záujmy prezidentského gigola Zuzany Čaputovej, Juraja Rizmana, a teda tie ideály, o ktorých už hovoril Matúš Vallo. Teda slušnosť, aby si niekto nemyslel, že sú nejaká finančná mafia. Na orientovanie sa v ich konaní treba poznať ich „reč ich jazyka“ a vedieť ju preložiť. Chaloš Juraj, akoby povedal Ľuboš Blaha, a ja dodávam, s nosením sa ako ten holý cisár, pri Zuze kápol božskou! … Taký bizarný párik cudzích agentov na štátne náklady s „romantickými benefitmi“.
Nitky na Slovensku ťahajú Slováci, teda nie priamo, ale sami sú „ťahaní“, pre cudzie záujmy, z ktorých tečie…
Takže späť na právo…, ako hovorí čl. 111 Ústavy a deklaroval to aj Ústavný súd, prezident na návrh predsedu vlády vymenuje a odvolá členov vlády. Vôľa ústavodarcu je tá, že prezident je (!) návrhom predsedu vlády viazaný. Inak urobiť nemôže a tu je bodka. Teda môže, ale to sa už dopúšťa trestného činu v zmysle čl. 107 Ústavy.
Ešte veľa vecí vypláva na povrch, a povieme si o nich s p. Rudolfom Huliakom v piatok, 27.10.2023, v relácii na www.slobodnyvysielac.sk „Pekný deň s Adrianou Krajníkovou“, od 12.00 – 15.00 hod.
Pokiaľ chcete participovať na budovaní spravodlivosti a právneho štátu,
môžete prispieť finančným darom v ľubovoľnej výške na účet:
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
JUDr. Adriana Krajníková
Kniha, ktorú ste písali VY, vďaka ktorej NIKTO nebude môcť NIKDY povedať, že „to bolo inak“. Jej zakúpením prospejete tiež na činnosť občianskeho združenia.
GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020, I. diel.
O tom, ako na Slovensku začala totalita „ochrana verejného zdravia“
Knihu si môžete objednať kliknutím na obrázok,
prispejete tým na činnosť nášho OZ – Ochrana ľudských práv a základných slobôd
Zanechajte nám komentár