Múzeum TANAP-u oslavuje šesťdesiatku

Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici si pripomína šesťdesiat rokov svojho vzniku. Bolo založené 1. apríla 1957 ako jedna z organizačných zložiek vtedajšej Správy TANAP-u, ktorá sa od roku 1995 transformovala na Štátne lesy TANAP-u.

Do konca roku 1958 sídlilo v Podtatranskom múzeu v Poprade. Začiatkom roka 1959 sa presťahovalo do Tatranskej Lomnice, do Vily Széchényi, bývalého šľachtického letohrádku, kde už koncom leta bola verejnosti sprístupnená prvá stála expozícia s historickou, prírodovednou a národopisnou tematikou. Prvými pracovníkmi múzea boli historik Ivan Bohuš st., výtvarníčka a dokumentátorka Božena Mrhová a botanička Libuše Paclová. V roku 1968 sa múzeum zlúčilo s Výskumnou stanicou TANAP-u a presťahovalo sa do novovybudovaného objektu, ktorý navrhol architekt Pavol Merjavý.

„Spojenie pôvodného múzea s Výskumnou stanicou TANAP-u podporilo prírodovedno-ochranárske i spoločenskovedné zameranie múzea v rámci hraníc vtedajšieho TANAP-u, t. j. Vysokých a Belianskych Tatier s priľahlým podhorím. Po pričlenení Západných Tatier do TANAP-u v 80. rokoch minulého storočia sa síce záber múzea územne rozšíril, ale krátko na to sa zúžilo jeho spoločenskovedné zameranie. Napriek tomu, že spravuje rozsiahle zbierky dokumentujúce nielen stav prírody, ale aj pôsobenie človeka v regióne Tatier, má dnešné múzeum predovšetkým prírodovedný charakter,“ vysvetľuje Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u.

Za šesť desaťročí svojej existencie múzeum zhromaždilo vo svojich depozitároch vyše šesťdesiattisíc zbierkových predmetov, či už botanických, zoologických, historických, etnografických, alebo geologických a paleontologických, ak prirátame archívne dokumenty, fotonegatívy a historické knihy, tak celkovo sa vo fondoch múzea nachádza približne stoštyridsaťtisíc zbierkových a archívnych predmetov.

V samotnej expozícii je v súčasnosti vystavených vyše 1 500 exponátov rozdelených do prírodovednej, historickej a etnografickej časti, ďalšie sú uložené v depozitároch. „Múzejné zbierky majú mimoriadny význam pri inventarizácii prírodného bohatstva Tatier. Vďaka nim veda identifikovala napríklad kamzíka vrchovského tatranského ako jedinečný endemit vyskytujúci sa jedine tu, v Tatrách. V archívoch sú uložené herbáre staré aj vyše dvesto rokov. Tieto zbierky okrem nesmiernej historickej hodnoty sú však aj smutným dôkazom o ubúdaní vzácnych druhov z tatranskej prírody v dôsledku znečistenia ovzdušia, klimatickej zmeny, alebo jednoducho neúcty k prírode,“ dodáva Peter Fleischer.

Náučno-vzdelávací profil múzea dopĺňajú ešte ďalšie tri objekty – vedecká a regionálna knižnica, informačné centrum a Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, ktorá je živou ukážkou tatranskej flóry v podmienkach imitujúcich reálnu tatranskú prírodu.

Za šesťdesiat rokov existencie múzea si expozície prezrelo vyše milióna ľudí, v posledných rokoch jeho priestory ročne navštívi vyše tridsaťtisíc ľudí.

Snímka: ŠL TANAP