Moskva: Medzinárodná vedecko-praktická konferencia o otázkach zabezpečenia monitorovania a analýz volebných procesov – JUDr. Štefan Harabin

150 expertov a špecialistov zo 60 štátov sa na tejto konferencii spojili a vytvorili prvú nezávislú medzinárodnú asociáciu pre pozorovanie volieb na svete

Milí priatelia,
práve som sa vrátil z Moskvy, kde som sa zúčastnil v dňoch 14. – 15. apríla 2026 Medzinárodnej vedecko-praktickej konferencie o otázkach zabezpečenia monitorovania a analýz volebných procesov.

Stal som sa jej riadnym členom.

Nová asociácia bude posudzovať legitimitu volebných procesov na základe národných záujmov štátov a princípov nevmiešavania sa do vnútorných záležitosti jednotlivých štátov.

Na konferencii som predniesol prejav s dole pripojeným obsahom:

Návrh opatrení na skvalitnenie volieb

Veľmi si vážim možnosť vystúpiť s príspevkom k našej spoločnej snahe vylepšiť sledovanie jedného z najvýznamnejších ľudských práv v modernej demokratickej spoločnosti.

Téma volieb je veľmi široká a dá sa o nej hovoriť z mnohých hľadísk. Zameriam sa preto iba niekoľko mojich postrehov.

Začnem otázkou práva byť volený a predkladám k tomu niekoľko veľmi významných s voľbami súvisiacich tém, na ktoré je podľa môjho názoru potrebné sa sústrediť. K svojim pozorovaniam uvádzam i príslušné ustanovenia slovenskej Ústavy.

V prvom rade zdôrazňujem, že mojimi návrhmi nijako nechcem zasahovať do slobody občanov kandidovať vo voľbách v súlade s platným právom. Napriek tomu, že toto právo majú okrem občanov štátu aj cudzí štátni príslušníci s obmedzením na miestnu úroveň, teda na voľby do orgánov samospráv, budem hovoriť najmä o voľbách poslancov do parlamentu, u nás v Slovenskej republike do Národnej rady. Kritériá stanovené Ústavou a zákonom totiž ako podmienku stať sa poslancom Národnej rady nepredpokladajú dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania, alebo dokonca ani otázku potreby dostatočného stupňa právneho vedomia poslancov. A to aj pri plnom zachovaní slobodného politického postoja každého. Podľa článku 74 ods. 2 Ústavy, za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zákon č. 180/2014 Z. z. v paragrafe 6 dopĺňa podmienku spôsobilosti osoby na právne úkony a vyžaduje jej bezúhonnosť.
V tejto spojitosti rozhodne nemožno opomenúť, že poslanci navrhujú a prijímajú zákony, často vo veľkých množstvách, dokonca aj v súvislosti s povinnými normami prijímanými na úrovni Európskej únie.

Táto situácia vytvára na jednej strane silný tlak na vedomosti poslancov, sťažuje možnosť dôkladného posúdenia dopadov prijímaného práva na občanov a vytvára často zbytočne veľké, alebo duplicitné zaťaženie štátu a jeho výkonnej administratívy. Je len samozrejmé, že dopady na rôzne sféry výroby, obchodu a služieb sú často vo vzájomnom rozpore, čo musia poslanci tiež riešiť. Podľa môjho presvedčenia chýba dlhodobý plán postupu tvorby potrebných zákonov, plán, ktorý by presahoval volebné obdobie jednej vlády. Časté zmeny a množstvo nových predpisov, ktoré musí Slovenská republika prijímať v dôsledku členstva v Európskej únii rozhodne nie sú výlučne iba prínosom a neprispievajú k stabilite a prehľadnosti právneho prostredia štátu. Už len preto, že hospodárska sila a produkčná orientácia jednotlivých členských štátov je rozdielna a poslanci na to aktuálne a včas nie sú schopní reagovať. Napriek tomu, že majú možnosť využitia servisu zo strany asistentov, či dožiadaní na odborné inštitúcie a skupiny osobitných legislatívcov, ktorí formulujú samotné znenie pripravovaných zákonov. Som presvedčený, že je nesporne nevyhnutne vyvinúť snahu aj o zaistenie kvalitnejšie pripravených kandidátov pre výkon ich mandátu.

Vzhľadom na právo každého občana uchádzať sa vo voľbách o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je garantované Ústavou, dovolím si upozorniť, že článok 12 našej Ústavy, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V ďalších článkoch sa uvádza, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie a že nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Táto ústavná úprava v konečnom dôsledku nijako nezakazuje stanoviť podmienku istého stupňa vzdelania kandidátov na miesta poslancov do Národnej rady. V tomto smere dávam do pozornosti slovné spojenie „…alebo iné postavenie“. Avšak ani to, i keď o tom možno polemizovať, nevylučuje podmieniť kandidatúru dosiahnutím istého stupňa vzdelania, či všeobecných vedomostí o fungovaní štátu.
Obdobne obsah článku 13, v ktorom sa uvádza, že medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto Ústavou len zákonom, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, je vlastne potvrdením tejto možnosti.

Možno preto bez akýchkoľvek obáv konštatovať, že táto citovaná formulácia zákona naopak umožňuje stanoviť isté vzdelanostné minimum poslancom Národnej rady potrebné na výkon mandátu. Treba v tejto spojitosti zvlášť zdôrazniť, že moc v štáte je odvodená od občanov, ktorí vykonávajú štátnu moc buď priamo, alebo práve prostredníctvom svojich volených zástupcov. To je veľmi vážna a dôležitá vec. Aj preto upozorňujem na túto akoby sprievodnú problematiku volieb.

Pritom nemusí ísť o prijatie novej zákonnej podmienky dosiahnutia nejakého konkrétneho stupňa vzdelania kandidátov. Postačí pravdepodobne efektívne pripravená možnosť zaviesť verejný test ich znalostí z oblasti základných právnych predpisov, ľudských práv a slobôd, delenia kompetencií medzi orgány štátnej moci, znalosti základných funkcií štátu voči občanom, ako aj základný prehľad o medzinárodnej situácii. Musí však byť splnená podmienka uvedená v článku 30 ods. 4, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto sa pridaním podmienky absolvovania navrhovaného verejného testu základných vedomostí poslanca Národnej rady rozhodne splniť dá. S tým súvisí tiež ďalšia sprievodná otázka, a to potreba skvalitnenia volieb pomocou fundovaného všeobecného vzdelávania mladej generácie na školách. Ide o zabezpečenie vzdelania širokej populácie. Vzdelaný človek je rozhľadený a nenechá sa manipulovať rôznymi záujmovými skupinami, ako to pravidelne pri voľbách očividne pozorujeme.

Ďalšou otázkou, ktorú vnímam ako mimoriadne dôležitú je aktívna účasť pozorovateľov na priebehu volieb zo zahraničia, resp. uznanie OBSE ako hlavného orgánu dozoru nad priebehom a výsledkami volieb v mnohých štátoch Európy a sveta. Podľa platných dokumentov sa zdá, že všetko je ako má byť. Ale na podklade negatívnych skúseností možno konštatovať, že až príliš často je OBSE politicky zneužívaná na neuznanie výsledkov volieb v suverénnych štátoch, ktoré sú v danom období považované kolektívnym Západom za nedemokratické alebo inak neprijateľné. Zasahovanie do volieb v suverénnych štátoch by malo byť prísnejšie regulované aj v medzinárodnom práve. Inými slovami, je nutné sa sústrediť a dohodnúť na tom, že každý štát, ktorý funguje na základe princípov právneho štátu, nesmie byť negatívne posudzovaný iba pre výsledok slobodných volieb nevyhovujúci Západu. Naopak, rozhodnutie občanov musí byť v plnom rozsahu rešpektované. Nad suverénnym štátom už neexistuje žiadna iná inštitucionálna autorita. Medzinárodné inštitúcie so suverenitou štátu nemajú vôbec nič spoločné. Štáty nie sú medzinárodným organizáciám podriadené. Štáty sú sami dobrovoľnými a slobodnými tvorcami medzinárodných organizácií na plnenie konkrétnych spoločných cieľov.

Všetci vieme, že veľká väčšina tých najvýraznejších medzinárodných organizácií je už dlhodobo pod silným vplyvom USA a kolektívneho Západu. Ten sleduje vlastné politické, ekonomické, ale najmä egoistické mocenské ciele. Možno dokonca s lakonickým kľudom povedať, že mnohé medzinárodné organizácie boli vytvorené práve a iba s motiváciou kontroly dominantných mocností nad ostatnými štátmi. Takýto prístup je v zmysle Charty OSN nedovolený a nesmie, vôbec byť akceptovaný. V tejto súvislosti spomeniem dobre známu prax USA, keď ich príslušné štátne orgány, najmä ministerstvo zahraničných vecí, za výdatnej pomoci politických nátlakových mimovládnych organizácií, korupčne podriadených médií a opozičných síl v sledovaných štátoch, vyhotovovali správy o stave ľudských práv v jednotlivých štátoch sveta. Takéto správy boli nástrojom politického tlaku a prakticky nikdy nevyjadrovali skutočnú situáciu v posudzovaných štátoch. Okrem toho išlo o hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí iných suverénnych štátov. Pritom si nikto nedovolil kritizovať situáciu v USA. Aj tu platilo známe výsmešné heslo „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Priliehavejšia pritom je ešte modifikácia tohto hesla „zlodej kričí, chyťte-údajného-zlodeja“.

USA nie sú pre nás nijakým vzorom demokracie. Ako jeden z mnohých príkladov krivenia slobodných, rovných volieb uvediem fakt, že legalizácia lobingu v USA je nesporne otvorenou legalizáciou korupcie. Stanovenie vysokého limitu pre malé politické strany v prvom kole volieb neumožňuje týmto stranám postúpiť ďalej vo voľbách, povolenie hlasovať ilegálnym prisťahovalcom, započítavanie hlasov dokonca dávno zosnulých osôb, hlasovanie prostredníctvom pošty a internetu a nakoniec zasielanie výsledkov na konečné spočítanie do iných štátov, mimo USA, rozhodne nepredstavujú žiadne demokratické voľby. Je to nepochybný výsmech voličom, občanom, ktorým sa pred voľbami sľubujú často nesplniteľné ciele a po voľbách je všetko po starom. Nové vojny, nové dane poplatky a povinnosti. Takto sa v USA vyvinul systém iba dvoch hlavných politických strán, ktoré si medzi sebou delia a dohadujú obsadzovanie mocenských pozícií a v zákulisnom pozadí sa vzájomne podporujú. Dokonca ide rafinovaný mechanizmus dosadzovania vlastných detí a ďalších rodinných príslušníkov na svoje miesta, keď starší poslanci a senátori odchádzajú do dôchodku.

V prípade posudzovania základných princípov všeobecných volieb považujem za dôležité poukázať na osobitný význam zabránenia účasti voličov zo zahraničia prostredníctvom internetu. Jedným zo zistení upozorňujúcich na riziká internetu je aj správa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, viac známej ako „Benátska komisia“, z júna roku 2019, ktorá okrem mnohých iných záverov konštatovala v bode 13, že veľkým sľubom internetu bolo jeho fungovanie nezávisle od existujúcich monopolov v oblasti komunikácie, ale v skutočnosti majú veľké nadnárodné korporácie globálnu kontrolu nad tokom informácií, a sú preto v postavení, v ktorom môžu tvarovať politickú diskusiu a formovať názory. Na základe skúsenosti odbornej verejnosti treba s takýmto názorom súhlasiť a prijať vhodné opatrenia už v čase predvolebných kampaní na zabránenie takéhoto zneužívania modernej technológie.

Som rád, že organizátori dnešnej našej konferencie sa podujali na veľmi významnú a podstatnú úlohu spoločne s prítomnou profesionálnou verejnosťou posúdiť možnosti skvalitnenia prípravy a riadneho priebehu volieb v našich suverénnych štátoch.

Prajem našej konferencii veľa úspechov a ďakujem za pozornosť.

^{Štefan Harabin}