Miloš Zverina: „Parlamenty slovanských krajín musia systematizovať problém genocídy Slovanov“

Slovanské združenie Slavica a zástupcovia viacerých občianskych organizácií si pred pár dňami už po štvrtýkrát pripomenuli Pamätný deň genocídy Slovanov. Ako sa pripravovalo spomienkové podujatie, prečo bol zvolený tento dátum pre Deň genocídy Slovanov a ktoré organizácie sa zúčastnili na prípravnej práci, o tom sme sa porozprávali s predsedom slovanskej občianskej organizácie Slavica Milošom Zverinom.

„Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny, prípadne Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre Východ (Generalplan Ost).

V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraumu) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že počas uvedeného obdobia bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a približne o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny,“ pripomenul v úvode Miloš Zverina.

Svetová verejnosť, politici, odborníci, médiá si akosi nevšímajú a neuznávajú, že genocída Slovanov ozaj bola. Nepripúšťajú, že sa konala aspoň občas, aspoň v priebehu niektorého obdobia. Kedy, podľa vás, Slovania boli podrobení nátlaku a násiliu?

Tento nápor, nátlak na Slovanov zo strany Západu prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov. V stredoveku sa tento nápor Západu šikovne maskoval organizovaním krížových výprav proti Slovanom Rímskou ríšou nemeckého národa. Obete už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o milióny zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a uskutočňovala genocídnu politiku voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600-tisícovej európskej armády vedenej Napoleonom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko.

(Video: Slavica o.z./youtube.com)

Kedy sa po prvý raz začalo hovoriť o stanovení Pamätného dňa genocídy Slovanov?

Slovanské združenie Slavica zo Slovenska počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti – Slovanská Praha 2018, ktorá sa konala v dňoch 7. až 9. júna 2018, podalo prostredníctvom svojho predsedu návrh, aby bol dátum 22. 6. uznaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov. Uvedený návrh bol jednohlasne prijatý na spoločnom plenárnom zasadnutí troch medzinárodných slovanských organizácií: Všeslovanského výboru so sídlom v Prahe, Všeslovanského zväzu so sídlom v Moskve a Medzinárodnej Slovanskej rady so sídlom v Kyjeve. Tento návrh logicky nadväzoval na Uznesenie XII. Slovanskej rady O genocíde Slovanov, ktoré bolo prijaté 23. mája 2015 v Moskve. A 22. júna 2018 slovanské združenie Slavica zorganizovalo prvýkrát verejné zhromaždenie v Nitre (mestský park Sihoť) pri pamätnom kameni Ciest víťazstva a slovanskej lipe, kde spolu s prítomnými účastníkmi si pripomenuli tento Pamätný deň genocídy Slovanov.

Čiže práve dátum 22. júna bude Dňom genocídy Slovanov? Nebolo asi jednoduché vybrať vhodný dátum pamätného dňa? Tých smutných epizód bolo neúrekom.

Nebolo to jednoduché. Mal to byť taký dátum, s ktorým by sa mohol stotožniť čo najväčší počet Slovanov. Počas iba posledného tisícročia bolo proti Slovanom spáchaných niekoľko genocíd. No tá najväčšia a najlepšie zdokumentovaná je genocída, ktorá sa odohrala voči Slovanom počas druhej svetovej vojny alebo, ako to označujú v Rusku, počas Veľkej vlasteneckej vojny. V tejto vojne bolo najviac zaznamenaných obetí práve u východných Slovanov (Rusi, Bielorusi a Ukrajinci). Ako všetci dobre vieme, východní Slovania boli napadnutí práve v deň 22. 6. 1941 nacistickým Nemeckom – operácia (plán) Barbarossa. Okolo dňa letného slnovratu napadol aj Napoleon Rusko a u južných Slovanov sa tiež v tomto čase (Vidovdan) odohralo viac nepríjemných udalostí. K úcte k miliónom obetí východných Slovanov je práve dátum 22. 6. najvhodnejším dňom na Pamätný deň genocídy Slovanov.

Boli vytvorené aj grafické znaky symbolizujúce genocídu Slovanov. Aké sú to symboly?

Ako symbol Pamätného dňa genocídy Slovanov združenie Slavica na spomínanej Všeslovanskej národopisnej slávnosti navrhlo Hviezdu Rodu. Ide o osemcípu hviezdu, starý symbol vnútornej sily a múdrosti, ktorý poukazuje na nekonečno vesmíru a harmóniu človeka so svetom. Je aj symbolom slovanských rodov, na ktoré smerovali už spomínané genocídne ťaženia. Farebné zhotovenie na tento cieľ je Hviezda Roda v červenej farbe umiestnená na bielom, sivom alebo čiernom podklade. Uvedený symbol je vhodné doplniť nápisom veľkými písmenami GENOCÍDA SLOVANOV alebo Pamätný deň GENOCÍDY SLOVANOV. Pietne spomienkové stretnutia by sa mali organizovať na významných miestach pre Slovanov, ako sú napríklad pamätníky pre obete vojen, pri pamätných stromoch (lipa, dub), hájoch, skalách a iných prírodných útvaroch. Počas týchto stretnutí je vhodné zasadiť pamätný strom, lipu alebo dub, a pripomenúť účastníkom tu uvedené informácie.

Stanovením Dňa genocídy Slovanov sa celá vec určite neskončí. Aj preto, že genocídu Slovanov priznáva zatiaľ veľmi úzka časť svetovej verejnosti. V akých aktivitách bude teda pokračovať Slavica a jej partnerské organizácie v Európe?

V súvislosti s uvedeným mienime zapojiť do pripomínania si Pamätného dňa genocídy Slovanov čo najviac občianskych organizácií a jednotlivcov v slovanských krajinách a žiadať ich o písomnú podporu uvedeného návrhu. Treba preniesť danú problematiku do parlamentov jednotlivých slovanských krajín a neskôr na pôdu medzinárodných organizácií vrátane OSN. Keďže Slovania utrpeli v posledných svetových vojnách najväčšie straty, mali by dostať všetky doteraz uznané reštitúcie a vojnové reparácie. Parlamenty slovanských krajín musia na legislatívnej úrovni systematizovať problém genocídy Slovanov, najmä v prvej a druhej svetovej vojne. Treba vytvoriť múzeá genocídy Slovanov, v ktorých sa budú zbierať materiály a fakty o cielenej deštrukcii civilistov a vojenských síl.

slovenskaiskra