Mesto Poprad vyhlásilo súťaž Dažďová záhrada roka!

Mesto Poprad v spolupráci s OZ MVO Ľudia a voda, OZ Zaujímam sa a OZ Horec-Tatry vyhlásilo súťaž DAŽĎOVÁ ZÁHRADA ROKA.

Súťaž je určená pre rodinné a bytové domy, záujmové združenia a jednotlivcov z okresu Poprad ako aj školy, ktoré sa môžu zapojiť do súťaže prostredníctvom návrhov na vybudovanie dažďových záhrad v ich areáloch. „Je to okresná súťaž a ak sa nám podarí zaangažovať čo najviac ľudí, podarí sa zachytiť veľké množstvo dažďovej vody, čo v konečnom dôsledku prispeje ku skvalitneniu životného prostredia v celej Popradskej kotline.  Táto aktivita má nesmierny potenciál, ktorý môže mať obrovský vplyv nielen na klímu, zdravie ľudí, ale takisto na ekonomiku a rozvoj turistického ruchu,“ zhrnul viceprimátor Pavol Gašper, ktorý prevzal nad súťažou záštitu. Do súťaže Dažďová záhrada roka je možné prihlásiť sa prostredníctvom prihlášky alebo elektronického formulára uverejneného na webovej stránke mesta Poprad. Uzávierka prihlášok je 31. júla 2017. Od 1. do 30.septembra bude mať možnosť prihlásené súťažné záhradky ohodnotiť prostredníctvom sociálnych sietí aj verejnosť. O pridelení hlavnej ceny rozhodne súťažná komisia, ktorá okrem hlasovania verejnosti bude brať do úvahy najmä funkčnosť, estetiku a originalitu riešenia jednotlivých dažďových záhrad. Vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutoční 18.októbra 2017.

Odborným garantom súťaže je Michal Kravčík, predseda OZ MVO Ľudia a voda. Ten uvítal, že sa Poprad chopil takejto iniciatívy. V rámci SR je totiž región Popradskej kotliny známy najextrémnejšími výkyvmi počasia, či už bleskovými povodňami, prívalovými dažďami alebo mohutnými vetrami v oblasti Tatier. „Jednou z príčin extrémnych výkyvov počasia je konflikt medzi dvomi prostrediami – vysušenou Popradskou kotlinou a horským masívom Vysokých Tatier. Zadržaním každého litra dažďovej vody, ktorú zatiaľ považujeme za odpad, stabilizujeme klímu a zmiernime výkyvy počasia. Má to aj ďalšie mnohonásobné efekty. Čistí sa vzduch, pretože každá molekula prachu a nečistoty, ktorá sa dostane do atmosféry a nabalí sa kvapkou vody, padne na zem. Ročne sa cez kanalizačné systémy odplavia z mesta Poprad približne 3 milióny m3 vody, za čo Popradčania zaplatia 3 mil. eur. Ak dažďovú vodu využijú sústreďovaním do dažďových záhrad, zároveň by mohli aj ušetriť. Dažďové záhrady sú skutočne unikátnym riešením z hľadiska ozdravovania klímy,“ uviedol Kravčík. Prvé dažďové záhrady vznikli pred 30 rokmi v Marylande v USA na ochranu čistoty vôd vo vodných tokoch.

Michal Kravčík, nositeľ Goldmanovej ceny, ktorá je najprestížnejšou cenou za environmentalistiku zavítal do Popradu krátko po svojom návrate z USA, kde vedie národný tím na obnovu malých vodných cyklov. „Čo sa týka vody, bojujú tam s podobnými problémami ako u nás. Využitie dažďových záhrad na riešenie týchto problémov ich nadchlo a sú otvorení spolupráci s tatranskou oblasťou a oblasťou Levočských vrchov,“ uviedol.

Podľa Gašpera mesto zaplatí pri terajších „prijateľných“ cenách za odkanalizovanie dažďovej vody z ciest a parkovísk niekoľko miliónov eúr v priebehu desiatich rokov. Peniaze nám doslova ležia na ceste a my sa potrebujeme pre ne zohnúť. Dažďové záhrady sú podľa neho prvým krôčikom k zvýšeniu povedomia o cene za vodu, ktorá už aj na Slovensku začína byť pokladom.

Na snímke hore: Michal Kravčík a Pavol Gašper vysvetľujú význam dážďových záhrad.