Konšpiračné výrony a hoaxy Aktualít

Aktuality zo Sorosovej stajne médií napísali článok pod názvom:
„10 dôvodov, prečo vyhral Peter Pellegrini“

Považujem za potrebné uviesť niektoré fakty na správnu mieru z dôvodu princípu objektívnej pravdy.
Dopletený Peter Bárdy tvrdí, že najsilnejšou zbraňou Petra Pellegriniho bola vládna koalícia. Omyl. Najsilnejšou zbraňou boli z antislovenskej opozičnej politiky sklamaní občania.

Bárdy: „Vzťah Roberta Fica s Petrom Pellegrinim sa určite nedá nazvať ideálnym a ani korektným. Predseda Hlasu však za účasť v spoločnej vláde musel rátať s podporou Fica. Bez nej by do prezidentskej kampane nemohol ísť. (Hurá. Bárdy objavil Ameriku). A hoci to bola podpora/nepodpora, teda také to vyjadrenie cez zuby, len aby sa nepovedalo, pre Ficových skalných voličov to bol signál k účasti.“

Tieto tvrdenia sú konšpiračný hoax. Koaliční politici sú jednotní a to Bárdyho štve. Strašenie Ficom už na Slovensku neplatí. Je to pozostatok novinárskej rigidity. Ako by asi Bárdy nazval politický zlepenec alebo politický mačkopes v zložení OĽANO, SaS, SME Rodina a Za ľudí? Keď boli pri moci pracovali ako starý hrdzavý stroj, z ktorého postupne vypadávali súčiastky, až skončil v šrote.

V ďalšom bode Bárdy tvrdí, že proti Korčokovi bola vyvíjaná antikampaň a okydáva koaličných politikov. Vraj urobili z neho vojnového štváča. Obhajca Korčoka Bárdy si nevšimol to, čo občania. Že Korčok je vojnovým štváčom. Stačí si pozrieť jeho medializované vyjadrenia.

Drzý Martin Behul z Aktualít tvrdí: „Petrovi Pellegrinimu vyhralo voľby klamstvo“.

Napísal tiež článok: „7 dôvodov, prečo Ivan Korčok prehral.“ Tento článok dokumentuje chaos v redakcii Aktualít zo šoku z výsledkov volieb. Bárdy totiž napísal ako
je vyššie uvedené „10 dôvodov, prečo vyhral Peter Pellegrini“. Dôvody sa navzájom prekrývajú i keď sú písané v opačnom garde. Okrem toho Behul vychádzal zo štatistiky a okomentoval viac-menej výsledky z tohto pohľadu. Na redaktora s dvomi vysokými školami trochu málo. Najbližšie k pravde je toto Behulove vyjadrenie: „Bol spojený s bývalou koalíciou. Oficiálne bol Ivan Korčok občianskym kandidátom, no bol ministrom nepopulárnej Matovičovej vlády a podporovala ho SaS, bývalé OĽaNO i Demokrati, ale napríklad aj Mikuláš Dzurinda“.

Z tohto vyjadrenia vyplýva, že Korčok nebol občianskym kandidátom, ale bol spojený s táborom politických skrachovancov za posledných 20 rokov. Stískať sa s nimi pred kamerami a považovať ich za spojencov je výrazom Korčokovej politickej nezrelosti.

Na záver pravicovej luze prezradím prečo prehrali voľby. Korčok zvolil veľmi zlú taktiku i stratégiu. Jeho kampaň bola už pred prvým kolom masívna za podpory progresívcov na námestiach. Mnoho ľudí pochopilo, že dochádza k boju o charakter a suverenitu štátu. Táto časť kampane bola kontraproduktívna. Pellegrini sa nikam neponáhľal. Robil si svoju kampaň na „pol plynu“. Vedel, že do druhého kola postúpi. Výsledky prvého kola učičíkali Korčokov tábor. Korčok si nevšimol, že Pellegrini ho vlastne nechal vyhrať prvé kolo. Z jednoduchého dôvodu. Aby sa progresívci vzdali pokračovania kampane na námestiach.
Podarilo sa. Pellegrini túto nebezpečnú zbraň Korčokovi vyrazil z rúk. Druhé kolo už bolo úplne iné. Naplno sa rozvinul politický intelekt Pellegriniho oproti naučeným a opakujúcim sa floskulám Korčoka. Vzájomné duely potvrdili, že Pellegrini sa vedel výborne brániť atakom Korčoka a dal vo svojich odpovediach občanom potrebnú víziu ďalšieho smerovania. Korčok žiadnu nemal, okrem fráz a prozápadnej propagácie.

Duely som pozeral na dvakrát. Raz zo zvukom a raz bez zvuku. Nič lepšie neodhalí osobnosť človeka ako obraz bez zvuku. Bolo vidno, že Pellegrini je zvyknutý používať mimiku a pantomimiku podľa obsahu rozhovoru na zvýraznenie povedaného. Korčok sa snažil svojimi okuliarmi podobnými kobre hypnotizovať Pellegriniho. Nevyšlo. Nemám nič proti zmene imidžu čo sa týka okuliarov, ale iba vtedy ak to pomôže. Korčok v nich budil dojem, že sa nimi maskuje, aby neprezradil svoj stav duše. Blúdil očami po interiéri,
po moderátoroch, časomiere, z nervozity cukal ústami akoby hľadal pomoc. A napriek tomu, že sa mu jej dostalo od moderátorov, nenadobudol duševný pokoj. Divák si takého „maličkosti“ všimne. Vyvolá to v ňom nedôveru a následne stratu hlasov. Korčok jednoducho nie je naučený pohotovo reagovať bez papiera alebo dopredu naučeného obsahu.

A prezradiť už môžem aj toto tajomstvo. Keď bol Smer-SD v kríze mal určitú stabilnú voličskú základňu. A mal nízke percentá, s ktorými nemohol vyhrať voľby. Vyvstala otázka ako získať ďalšie hlasy okrem smeráckych. Jednoducho. V takom prípade sa vytvorí „tieňová“ strana z politikov tej istej strany. Odoberie síce malú nepodstatnú časť hlasov pôvodnej strany, ale v konečnom dôsledku percentá tieňovej strany skočia hodne vysoko.
A tak sa aj stalo. Kým Smer-SD mal preferencie plus mínus okolo 20%, spolu s Hlasom to vynieslo o cca 15% viac. A to bol mentálny kapitál, ktorý porazil Sorosom platené deviantne strany.
Slovensko si zvolilo mier, pokoj, suverénnu politiku bez konfrontácie a v konečnom dôsledku dobro. Teraz už len občan musí kontrolovať politikov, aby naplnili ich nádeje.

Viac na:

10 dôvodov, prečo vyhral Peter Pellegrini

7 dôvodov prečo Ivan Korcok prehral

Z mesta SNP Ivan Štubňa