Jazyk, ktorému rozumejú všetci Slovania

Vlajka jazyka Interslavic (Interslovančina, Medžuslovjansky / Меджусловјанскы ) Foto: Wikipedia

Včera, 25. júna sme si pripomenuli Deň priateľstva a jednoty Slovanov. Vedeli ste však že existuje jazyk, ktorému rozumejú všetci Slovania? Interslavic – Interslovančina (tiež známa ako Medžuslovjansky alebo Меджусловјанскы) je umelo vytvorený jazyk, rovnako ako esperanto. Avšak na rozdiel od iných „umelých“ jazykov, ktoré si vyžadujú štúdium, je interslovančina prirodzene zrozumiteľná pre väčšinu hovorcov akéhokoľvek slovanského jazyka. 

Je to jazyk na komunikáciu medzi Slovanmi rôznych národností, ktorý má korene v stáročnej geografickej blízkosti, spoločnej histórii a spoločnom kultúrnom dedičstve. Viac ako čokoľvek iné je založená na jazykovej podobnosti, pretože slovanská jazyková rodina je v podstate jedno veľké kontinuum úzko príbuzných nárečí s pomerne vysokou mierou vzájomnej zrozumiteľnosti.

Tento jazyk možno klasifikovať ako polokonštruovaný jazyk. Je v podstate moderným pokračovaním staroslovienčiny, ale čerpá aj z rôznych improvizovaných jazykových foriem, ktoré Slovania po stáročia používali na komunikáciu so Slovanmi iných národností, napríklad v multislovanskom prostredí, alebo na internete.

História panslovanských jazykových projektov je úzko spätá s panslavizmom, ideológiou usilujúcou sa o kultúrne a politické zjednotenie všetkých Slovanov na základe koncepcie, že všetci Slovania sú súčasťou jedného slovanského národa. S týmto presvedčením prišla aj potreba zastrešujúceho slovanského jazyka. 

Stará cirkevná slovančina čiastočne plnila túto úlohu v predchádzajúcich storočiach ako administratívny jazyk vo veľkej časti slovanského sveta a stále sa vo veľkom používala v pravoslávnej liturgii, kde zohrávala úlohu podobnú latinčine na Západe. Silným kandidátom na modernejší jazyk je ruština, jazyk najväčšieho (a počas skoro celého 19. storočia jediného) slovanského štátu a tiež materinský jazyk viac ako polovice Slovanov. Úloha ruského jazyka ako “lingua franca” vo východnej Európe a na Balkáne sa však po rozpade Sovietskeho zväzu zmenšila.

Interslovanský projekt začal v roku 2006 pod názvom Slovianski. Vytvorili ho najmä český matematik Vojtěch Merunka a holandský lingvista Jan van Steenbergen. Ich cieľom bolo zjednodušiť a uľahčiť komunikáciu medzi používateľmi všetkých slovanských jazykov. V roku 2011 prešiel Slovianski dôkladnou reformou a zlúčil sa s ďalšími dvoma projektmi s výsledkom nazvaným „Interslavic“, čo je názov, ktorý ako prvý navrhol Čech Ignác Hošek v roku 1908.

Predchodcovia interslovančiny alebo ak chcete Medzislovančiny, či Medžuslovančiny majú dlhú históriu. Najstarší opis, ktorý napísal chorvátsky kňaz Juraj Križanić, pochádza z rokov 1659–1666. 

Treba však zdôrazniť, že interslovančiny nesúvisí so žiadnym náboženstvom, ideológiou ani politickým hnutím. Jej zámerom nie je ani nahradiť akýkoľvek živý jazyk, ani sa stať univerzálnym druhým jazykom akéhokoľvek druhu. Má poskytnúť iba užitočný nástroj tým, ktorí sa chcú zapojiť do akejkoľvek formy medzislovanského dialógu a tým, ktorí dúfajú, že dosiahnu lepšie pochopenie slovanských jazykov ako celku.

Medzi mnohými rôznymi slovanskými jazykmi sú značné podobnosti. Tie sú badateľné najmä v rámci troch hlavných slovanských jazykových skupín: východoslovančina (bieloruština, ruština a ukrajinčina); juhoslovančina (bosniačtina, bulharčina, chorvátčina, macedónčina, srbčina a slovinčina); a západoslovanský jazyk (čeština, poľština, slovenčina a jazyk srbskej menšiny používaný na východe Nemecka).

Aj keď aj kultúrne a geograficky najvzdialenejšie slovanské národy dokážu nájsť prekvapivo veľa podobností v slovnej zásobe, ktorú používajú, porozumieť celým textom či viesť čo i len základný dialóg môže byť pre ľudí, ktorí hovoria rôznymi slovanskými jazykmi, náročné. Rozdiely v gramatike a výslovnosti sú často prekážkou komunikácie aj v rámci troch hlavných slovanských jazykových skupín.

Tu sa interslovančina stáva užitočnou. Zakorenená a inšpirovaná staroslovienčinou siahajúcou do 9. storočia a panslovanským hnutím z 19. storočia, ale úplne odstránená náboženským alebo politickým vplyvom, bola interslovančina skonštruovaná pomocou matematiky a počítačového softvéru na určenie konečnej gramatiky, pravopisu, syntaxu a slovnej zásoby, ktorým rozumie čo najväčší počet slovanských ľudí.

Test z reálneho sveta

V roku 2012 bola interslovančina otestovaná v reálnom živote v hoteli Oasis na izraelskom pobreží Mŕtveho mora. Prezentovali sa informačné letáky pre hostí z viacerých slovanských žúp napísané v jedinom jazyku – interslovančine. Leták obsahoval informácie o časoch check-in a check-out, otváracích hodinách reštaurácie a lobby baru a ako sa pripojiť k WiFi. Hostia, z ktorých väčšina bola z Poľska, Česka, Slovenska a Ruska, považovali pokyny za užitočné a nemali žiadne zásadné problémy s ich pochopením.

Hoci sa slovná zásoba a gramatika ukázali byť pre väčšinu vysoko zrozumiteľné, jediná prekážka bola spojená s abecedou. Keďže jazyk bol na letáku napísaný latinkou, mnohí Rusi a hovoriaci inými jazykmi napísanými azbukou mali väčší problém s porozumením pokynu.

Z tohto dôvodu jazyk teraz používa latinku aj cyriliku. Od roku 2020 mal tento jazyk údajne 7 000 hovoriacich plynule. Na internete je stále viac dostupných zdrojov, ktoré môžu pomôcť každému záujemcovi osvojiť si daný jazyk, ako napríklad oficiálny medzislovanský slovník  a výklad gramatiky.

„Medžuslovjansky“

Interslovančina si väčšinu svojej slávy získala pod názvom Slovianski, čo je meno, ktoré všetci Slovania chápu ako „slovanské“. Tento názov však spôsobuje jeden problém: slovančina je všeobecne známa ako názov pre rodinu jazykov, nie pre konkrétny jazyk. Preto bolo navrhnutých a/alebo použitých niekoľko alternatívnych názvov:

• Medžuslovjanski znamená „medzislovanský“ a evokuje konotácie jazyka, ktorý slúži na komunikáciu medzi Slovanmi rôznych národností.
• Vseslovjanski znamená „všeslovanský, panslovanský“, a preto odráža presvedčenie, že Slovania sú v podstate stále jeden národ.
• Novoslovjanski znamená „novoslovanský“, čo naznačuje, že ide o modernizovanú verziu praslovančiny alebo staroslovienčiny.

V roku 2011 bol Medžuslovjanski zvolený za spoločné meno pre všetky medzislovanské projekty. Po zlúčení Slovianski a Neoslavonic v roku 2017 sa z toho stal Medžuslovjansky.

Tak schválne, či rozumiete aj vy

Medžuslovjansky manifest 2019: “Medžuslovjansky jest pomočny jezyk, ktory slovjani različnyh narodov koristajut do komunikacije jedin s drogami. Medžuslovjansky jezyk ravno piše se latiniceju i kyriliceju. Vsim nie jest treba se ucit medžuslovjansky jezyk, ale jedino ljudjam, ktori aktivno rabotajut v turistike, kulture, biznesu, ili občinskom voditeljstvu. Obače tomu vsih 400 miliónov slovjanskojezyčnyh ljudij na svete mogut koristiti razumivost pisanomu ili slyšenomu medžuslovjanskomu jezyku bez učenja.”