Čo chce mať SaS v Ústave

Návrh SaS zakotviť členstvo v EÚ a NATO do Ústavy pripomína článok o vedúcej úlohe KSČ v minulom ústavnom systéme. Je to obraz právnej demencie skĺbenej s poddanskou mentalitou členov tohto združenia.

Žiaľ, práve takýto politickí reprezentanti tlačia slovenskú spoločnosť do stavu, že o alternatívach vývoja v EÚ je zakázané, čo i len diskutovať.

Ak sa neskôr EÚ a NATO nesporne rozpadnú, Slovensko s takýmito politikmi, by ako jediné v týchto spolkoch ostalo naďalej aj so svojim ústavným zakotvením. Zrejme by sme sa stali nástupnickým štátom po EÚ, ponechali si ich menu, prebrali aj ich záväzky a následne i financovali Ukrajinu.
Jednoducho nerozumiem logike, prečo miesto prípravy na rozpadajúce scenáre vývoja, sa nájde niekto, kto si sám sebe chce podpísať záväzok, že vývoj nezávislý od nás sa nás nedotkne.
To je niečo tak detinské, ako keby v časoch, keď som bol minister, by som manželke doma podpísal záväzok, že ním budem do konca života. A dodnes by som riadil ministerstvo z obývačky, lebo veď som „podpísal záväzok“. Aj keď neviem, či by obývačku nenahradila nemocničná izba na „20-tom poschodí“ v Pezinku.

Príčetní politici sa na reálny vývoj pripravujú. Orbán už v roku 2023 na stretnutí maďarskej mládeže v Rumunsku vyhlásil, že Maďarsko musí byť do roku 2027 po hospodárskej, ekonomickej a vojenskej stránke plne pripravené na alternatívu existencie mimo EÚ. U nás opoziční hlupáci miesto takýchto príprav chcú členstvo v EÚ dať do Ústavy, a koaliční zas podpisujú memoranda o našom jasnom ukotvení v EÚ a NATO.

Len nevinná zmienka Tibora Gašpara, že môže nastať situácia, že tu EÚ nemusí byť, vyvolala u opozície v spojení s presstitútmi vlnu hysterického škreku. Čo ma znechutilo ešte viac bolo (a stále to pokračuje) nekonečné sa vyviňovanie koalície a spisovanie memoránd o našej oddanosti EÚ a NATO miesto vecnej diskusie o tom, ako sa pripraviť na situáciu, že tieto organizácie definitívne zaniknú.

Pravdepodobnosť vzniku novej doslova „SeveroAtlantickej“ aliancie medzi USA, Kanadou, Grónskom, možno aj s Islandom a Veľkou Britániou (po rozpade EÚ zrejme tiež s Írskom) je veľmi vysoká. Všetkým štátom z EÚ, ktoré budú chcieť na novom spolku participovať, dá Trump likvidačnú podmienku platby 5% z HDP na zbrojenie. Fico však už teraz poslušne naznačuje, že on je pripravený splniť túto podmienku a hneď servíruje i naivnú predstavu, že on by na rozdiel od opozície vyjednal, že to pôjde na vojenské nemocnice, mosty…

O tom, akú podobu bude mať Európa, bez najmenších pochybnosti rozhodnú veľmoci Rusko a USA. Keď vidím našu impotentnú politickú reprezentáciu tak si hovorím, že NEŠŤASTIE.
Škoda len toho, že do nových čias vhupneme zas absolútne nepripravený, ako v roku 1989.

Štefan Harabin