UKRAJINA ZA HRANOU

Viac o knihe

Ukrajinská dráma prepukla na titulné stránky novín v jeseni 2013. Jej začiatok však nastal ešte oveľa skôr a to za veľmi zložitých okolností. Majdan v roku 2014 bol len vyústením komplikovaných procesov na ceste k dosiahnutiu súčasného stavu.

Na rozdiel od iných štúdií o ukrajinskom konflikte, táto kniha podrobne skúma jej historické pozadie a komplexné súvislosti. Autor sleduje udalosti od vzniku masových demonštrácií na kyjevskom Majdane, až po uchopenie moci ukrajinským režimom. Rozoberá pritom dva veľké rozkoly, ktoré formovali ukrajinskú krízu, a ich historické, kultúrne a geopolitické príčiny. Jeden spočíval v samotnej Ukrajine, kde západnú a juhovýchodnú Ukrajinu rozdeľovali rozdielne historické, etnické, jazykové, náboženské, ideologické, sociálno-ekonomické a napokon aj politické a medzinárodné orientácie. Ten druhý, bol na medzinárodnej úrovni, a spôsobený bol najmä geopolitickými faktormi, skutočnými aj vyvolanými či „vymyslenými“.

Súperenie kolektívneho Západu s Ruskom o Ukrajinu, najviac zosobňovala expanzia NATO a EÚ, ktoré sa týmto krokom dostali až k samotným hraniciam Ruska. To vyostrilo vnútorné rozpory na Ukrajine a urobilo z tejto krajiny časovanú bombu.

Kniha vrhá nové svetlo aj na úlohu radikálnych ukrajinských nacionalistov a neofašistov pri ostreľovačskom masakri vo februári 2014. Ten poslúžil na zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča a ani zďaleka nepriniesol demokratický výsledok majdanskej vzbury. Dôsledkom týchto udalostí bolo ruské zabratie Krymu a zapojenie sa do občianskej vojny v Donbase.

Na záver dáva táto analýza do súvislosti s prebiehajúcimi udalosťami aj vznik „novej studenej vojny“.

Gordon M. Hahn, Ph.D. je výskumný pracovník špecializujúci sa najmä na islám, politiku v Rusku a v Eurázii. Taktiež je vynikajúcim znalcom mezinárodných vzťahov v Eurázii a terorizmu v tejto časti sveta. Je autorom niekoľkých kníh a množstva výskumných článkov o Rusku a Kaukazskom emiráte. 

Hahn je veľmi často citovaný poprednými spravodajskými médiami a to najmä k témam o globálnom džihádistickom hnutí. Podľa jeho vlastných slov sa snaží fungovať ako protiváha k zaujatosti pri podávaní správ a analýz o Rusku v západných médiách, najmä v Amerike. Tieto inštitúcie sú podľa jeho tvrdení v štádiu rozkladu a celkovo neposkytujú americkej verejnosti ani politikom americkej vlády presný obraz o dnešnom Rusku, politike v Eurázii ani džihádistickom a čoraz globálnejšom charaktere ruského Kaukazského emirátu a iných mudžahedínov. 

„Nepresnosť je podľa môjho názoru viac výsledkom toho, čo nie je povedané, ako tým, čo sa zverejňuje. Moja práca poukazuje práve na informácie, ktoré tieto zlyhávajúce inštitúcie nezverejňujú. Rovnako sa snažím vystupovať proti tendenciám marginalizovať a ostrakizovať príliš objektívnych analytikov. Viem to totiž z vlastnej skúsenosti.“ (Gordon m. Hahn)

Vyučoval na univerzitách v Bostone v Amerike, Stanforde, v štáte San Jose a v San Franciscu a ako Fulbrightov štipendista na Štátnej univerzite v Petrohrade v Rusku a bol vedúcim spolupracovníkom a hosťujúcim pracovníkom v Centre pre strategické a medzinárodné štúdiá. Kennanov inštitút vo Washingtone DC a Hooverov inštitút.