Budú rátať kamzíky

Tatry opäť čaká veľká kamzičia inventúra. Už zajtra budú Štátne lesy TANAP-u v spolupráci so Správou TANAP-u, Správou PIENAP-u a kolegami z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego, ako i ďalšími dobrovoľníkmi spočítavať kamzíky. Robia tak pravidelne, dvakrát ročne – pred letom a na jeseň.

„Zatiaľ čo jarné sčítanie je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, výsledky jesenného nám prezradia, aká je početnosť kamzičej populácie pred zimou,“ vysvetľuje Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAP-u.

Len na slovenskej strane Tatier vyrazí do terénu cez 140 zamestnancov Štátnych lesov TANAP-u, Správy TANAP-u, Správy PIENAP-u a ďalších dobrovoľníkov zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Správy Národného parku Slovenský raj, Lesov mesta Kežmarok, Poľovníckeho združenia Poľana, Lesov mesta Spišská Belá či Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, Prešov, ktorí budú monitorovať kamzíky na viac ako sedemdesiatich úsekoch. Výsledky spočítania by mali byť známe v priebehu najbližších dní.

Posledná kamzičia inventúra bola na území Tatranského národného parku vlani v novembri. Podľa jej výsledkov zimovalo na slovenskej strane Tatier 1 003 kamzíkov, u našich severných susedov ich narátali 364. „Výsledok nás prekvapil a zároveň potešil. Od konca deväťdesiatych rokov, keď bola populácia len okolo dvesto kusov, sa stavy zdvihli a dosiahli dnešných 1 367 kamzíkov,“ konštatoval vtedy Maroš Petrík, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.

Opäť sa potvrdilo, že najväčšie čriedy sa preháňajú po Belianskych Tatrách, v jednej z nich narátali až 65 jedincov. Zľadovatený terén však vtedy nedovolil dostať sa bližšie ku kamzíkom a určiť ich pohlavie a vek. „Dúfame, že teraz sa nám podarí tieto údaje spresniť,“ uviedol Maroš Petrík.

Len pre porovnanie presne pred rokom napočítali na území TANAP-u 1 232 kamzíkov, z tohto počtu bolo 165 mláďat.

Spočítavanie kamzičej zveri robia v národnom parku už vyše šesť desaťročí. Rok po vzniku TANAP-u žilo na území Tatier približne 160 kamzíkov. O štyri roky neskôr dosiahol ich počet takmer šesťsto a v roku 1964 už skoro 950 kusov. V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v ich prirodzených lokalitách výskytu či prelety vrtuľníkov, z prírodných vplyvov napríklad neskorý jarný sneh, klimatické zmeny a vplyv ťažkých kovov.

Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov až na hranicu dvesto kusov. Zásluhou opatrení – vynáškou soli, prikrmovaním jarabinou v čase potravinovej núdze, pravidelnými kontrolami Stráže prírody – zo strany správcov územia sa ich počty postupne opäť zvýšili až na hranicu tisíc jedincov.

Snímky: Kamzík v Belianskych Tatrách. Ján Slivinský