Antibiotika a naše zdravie

Svetový deň spotrebiteľských práv sme si spolu so Spoločnosťou ochrany spotrebiteľov S.O.S. pripomenuli 15. marca aj v Poprade. Tohtoročnou hlavnou témou bolo obmedzenie konzumácie antibiotík a zdravé stravovanie.
Cez telemost informovala z Bratislavy Ing. Zuzana Bírošová, CSc. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Úradu pre bezpečnosť potravín, ktorá konštatovala, že antibiotika v strave zdravého človeka nemajú čo hľadať.  „Antibiotika sú lieky, ktoré usmrcujú alebo zasahujú mikroorganizmy a používajú sa na liečenie ľudí, ale aj zvierat. Tým, že sa antibiotika používajú nerozumne, zvyšuje sa schopnosť mikroorganizmov odolávať ich pôsobeniu. To znamená, že lieky prestávajú byť účinné a človek sa na ne stáva rezistentným. Práve z toho dôvodu nám zomiera na rôzne infekčné choroby čoraz viac ľudí,“ povedala Ing. Bírošova a dodala, že ročne to je až cca 25 tisíc. Podľa jej slov je v Európe zakázané používať antibiotika na ošetrovanie rastlín, aby sa nedostavali do celého potravinového reťazca.
Keďže antibiotika sú, okrem iného, schopné zabezpečiť, aby zvieratá priberali na váhe, z hľadiska zvyšovania úžitkovosti je ich podávanie zdravým zvieratám zakázané v celej Európskej únii. Žiaľ, v iných krajinách mimo únie to povolené je. Ing. Bírošová informovala aj o tom, ako a čo kontrolujú úrady pre bezpečnosť potravín a aké sú výsledky týchto kontrol.
Ako  povedala Petra Vargová zo spoločnosti S.O.S., spotreba antibiotík na svete začína byť okrem iného veľkým zdravotným rizikom. Nesprávne užívanie a zvýšená spotreba antibiotík je jednou z hlavných príčin šírenia mikrobiálnej rezistencie voči antibiotikám. „Antibiotiká sa veľmi často používajú v poľnohospodárstve, nielen na samotné liečenie zvierat. Na Slovensku na tom nie sme až tak zle, pretože máme veľmi vysoko nastavenú kontrolu aj pri podávaní antibiotík poľnohospodárskym zvieratám. Napríklad v Amerike zvieratám podávajú antibiotika už preventívne,“ uviedla a dodala, že práve vo veterinárnej oblasti je na Slovensku  spotreba nižšia v porovnaní s humanitnou spotrebou a rovnako je niekoľko násobne až 50-krát nižšia, ako je priemer Európskej únie.
Mikrobiálna rezistencia je schopnosť mikroorganizmov odolávať účinku jedného alebo viacerých antimikrobiálnych látok, ktoré zabíjajú alebo zastavujú rast mikroorganizmov, s výnimkou vírusov. Tieto látky sa bežne používajú v liečbe ľudí i zvierat. Medzi ne možno zaradiť aj látky, ktoré sa používajú na neterapeutické účely, napr. dezinfekčné a konzervačné prostriedky.
Stúpajúci trend v spotrebe antibiotík je aj v Európe a žiadna z 31 krajín nezaznamenala napr. v rokoch 2009 až 2013 klesajúcu spotrebu antibiotík. Napriek tomu, že ich spotreba je na Slovensku vyššia ako priemer v Európskej únii, v dlhodobom meradle je badateľný mierny pokles celkovej spotreby antibiotík.
Vo všetkých krajinách Európy sú pri liečbe ľudí dlhodobo najužívanejšími penicilínové antibiotiká. Na Slovensku dlhodobo najužívanejšími antibiotikami (ATB) sú penicilíny, cefalosporíny, makrolidy a linkozamidy. Najvyššiu spotrebu penicilínových ATB malo v roku 2014 Francúzsko 18,0 DDD (všetky hodnoty sú uvádzané na1000 obyvateľov/deň), najnižšiu malo Holandsko 4,2 a Slovensko 8,1.
Spotreba ostatných skupín ATB sa v jednotlivých krajinách líši. U cefalosporínov a ostatných β-laktámových antibiotík bola spotreba najvyššia v Grécku 6,26, najnižšia v Dánsku 0,03 a Slovensko malo spotrebu 4,37. Slovensko má dlhodobo vysokú spotrebu makrolidov, linkozamidov a streptogramínov. V roku 2014 bola spotreba 5,56, vyššiu malo len Grécko 7,88. Naopak, najnižšiu spotrebu malo Švédsko 0,6.
Najvyššiu spotrebu fluorochinolónových antibiotík malo Taliansko 3,41, najnižšiu Anglicko 0,48 a Slovensko malo spotrebu 0,68. V porovnaní s rokom 2013 spotreba fluorochinolónových antibiotík na Slovensku výrazne klesla na 2,18. Najvyššiu spotrebu tetracyklínových antibiotík malo v roku 2014 Anglicko 5,04, na Slovensku bola spotreba 1,67 a najnižšiu malo Slovinsko 0,45. Anglicko malo tiež najvyššiu spotrebu sulfónamidov 1,49 a najnižšiu malo Belgicko 0,18.
V nemocničnom sektore v Európe bola v roku 2013 priemerná spotreba ATB 2, a v priebehu rokov 2009 – 2013 sa veľmi nemenila. Slovensko patrí k štátom s priemernou spotrebou dlhodobo vyššou ako celoeurópsky priemer. V roku 2013 bola priemerná spotreba 2,3 a od roku 2012 má stúpajúcu tendenciu.
Ako povedala Petra Vargová, potešiteľné je, že na Slovensku je nižšia spotreba ATB vo veterinárnej oblasti, teda antibiotika podávané pre potravinové zvieratá, v porovnaní so spotrebou v humánnej oblasti. Najvyššia spotreba u zvierat bola v roku 2012 v Taliansku, na Cypre, v Španielsku a vo Francúzsku. Priemerná spotreba v štátoch EÚ/EEA bola vyššia u potravinových zvierat a zároveň niekoľko násobne vyššia ako na Slovensku.    (red)
(Údaje sme čerpali zo správy Stav mikrobiálnej rezistencie v Slovenskej republike, ktorú vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka).