Záchranári pomáhajú vždy a všade

Na cestách, v horách i vo vzduchu ich vídame denno-denne. Záchranári. Pomáhajú všade, keď je človek v ohrození zdravia a života a zlyhávajú mu základné životné funkcie – vedomie, dýchanie alebo krvný obeh. V prípade rýchlych pomocí u nás fungujú rýchla lekárska pomoc, ktorej posádku tvoria vodič, záchranár  a lekár a rýchla zdravotnícka pomoc, kde sú dvaja špičkovo vyškolení záchranári, ktorí majú kompetencie na rôzne výkony a podávanie liekov. Záchranári ale majú také vzdelanie a absolvujú také školenia, že všetky, aj vážne stavy, musia zvládnuť. V krízových situáciách, tak ako v iných štátoch Európy, si môžu privolať aj lekára. Na Slovensku je sieť 273 staníc záchrannej služby, z toho 181 je rýchlej zdravotníckej pomoci a 92 rýchlej lekárskej pomoci. V našom regióne pôsobia aj Horská záchrana služba a Vrtuľníková záchranná zdravotná služba.

Spoločnosť Falck Záchranná, a. s., na Slovensku má 107 staníc v desiatich regiónoch. Falck Záchranná v regióne Spiš poskytuje neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť a má 12 staníc záchrannej služby v okresoch Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves. Sieť so 135 zamestnancami je postavená tak, aby sa k pacientovi ambulancia dostala v čo najkratšom čase, do 15 minút.

„Záchranári Falck Záchranná, na pokyn Krajského operačného strediska, pomáhajú vo všetkých prípadoch ohrozenia života a zdravia človeka v našom regióne. Nielen pri akútnom zhoršení zdravotného stavu u pacientov v bezvedomí alebo s akútnym koronárnym syndrómom, kde hrozí vážne poškodenie srdca, cievnej mozgovej príhode, ale tiež pri iných život ohrozujúcich stavoch, ako sú dopravné nehody, ťažké úrazy, epileptické záchvaty a podobne,“ rozhovoril sa o povinnostiach záchranárov Mgr. Martin Šefc, manažér záchrannej služby, rodák z Liptovskej Tepličky, v súčasnosti bývajúci vo Vikartovciach.

Mnohé úkony záchranárov určuje priamo zákon, napríklad, do kedy sa musí uskutočniť výjazd, do kedy musí do vozidla nastúpiť posádka… Všetko sa cez GPS súradnice, zariadenia a vysielačky monitoruje, nič sa nedá oklamať, dopísať, zmeniť. „Posádka po obdržaní výzvy z Krajského operačného strediska musí do dvoch minút vyraziť na výjazd a väčšinou to záchranári zvládajú. Človeku je smutno, keď v médiách neraz počuje, že záchranka prišla po 40-tich minútach a pritom tam bola do 15-tich minút. Ale chápem, keď je človek alebo jeho príbuzní v tiesni, každá sekunda sa mení na hodiny a zdá sa, že od prvého volania to je veľmi dlho.“

Veľakrát sa stáva, že záchranka by k mnohým tiesňovým volaniam ísť ani nemusela a práve v tom čase môže chýbať tam, kde ide o záchranu života. „Žiaľ, mnohí naši spoluobčania presne vedia, čo majú operátorom operačného strediska na číslach 112 či 155 povedať, aby im záchrannú službu  poslali, hoci ide skôr o prípad pohotovosti, ako ohrozenie  života a zdravia.. Stačil by odvoz na pohotovosť, ale s nami to majú jednoduchšie. Nemusia nikam ísť, pomoc príde za nimi. Za minulý rok záchranky na Slovensku evidovali 3 100 výjazdov, kedy išlo vyslovene o zneužitie záchranky.
A potom na margo záchranárov počuť, že prišli neskoro,“ konštatuje Martin Šefc a dodáva, že tu ide o absolútnu nezodpovednosť. Hoci ide o zneužívanie záchrannej služby, žiaden záchranár či zdravotník na operačnom stredisku nemôže risknúť, či je život človeka naozaj  ohrozený alebo nie….

„V dvanástich staniciach Falck Záchranná ide o cca 2 000 výjazdov mesačne. Najviac ich je samozrejme v Kežmarku, v Spišskej Belej, v Starej Ľubovni, v Spišskej Novej Vsi. Veľa výjazdov je aj k podnapitým či agresívnym pacientom, ktorými sú neraz posádky záchranárov napádané, osočované, musia znášať rôzne vulgarizmy. Konečne aj pre záchranárov začal platiť štatút chránenej osoby a ak pacient „zaútočí“, aj tresty sú podstatne vyššie, hoci pochybujem, že opitý „pacient“ nad postihom uvažuje. Horšie je, že takýto výjazd trvá dlho, pretože pacient nespolupracuje, je arogantný, neochotný, musí zasahovať polícia. Čas výjazdu sa predlžuje a skracuje sa možnosť toho, že ambulancia môže vyraziť za skutočne chorým človekom. Veď aj u nás máme takých pacientov, ku ktorým ideme aj niekoľko desiatok krát  do roka, a vždy je to to isté – len nie zdravie ohrozujúce ochorenie. A nikomu z kompetentných to nevadí, že takéto výjazdy sú. Ale keby sme tam raz neprišli a dotyčný pacient by mal vážne problémy, to by bolo kriku na celé Slovensko.“

Ako pripomenul šéf Falck Záchranná v regióne Spiš, len málokto si uvedomuje, v akom strese pracujú záchranári. Aj oni sú len ľudia a neraz pomáhajú človeku, ktorého dobre poznajú. Naopak, ošetriť musia aj pacientov, ktorí ich napadnú napríklad kyslíkovou fľašou, alebo na nich fyzicky zaútočia a do mnohých oblastí chodia len v súčinnosti s políciou. „Naši záchranári sú však v prvom rade profesionáli, ktorí sú si vedomí toho, že je to ich práca a musia ju vykonávať stopercentne, s najlepším vedomím a svedomím. Bezpochyby si však zaslúžia našu úctu, pretože robia 24-hodín denne, počas sviatkov, v noci, či je pekne alebo treskúca zima. Mnohokrát sú ochotní pracovať naviac, keď sa udeje niečo nepredvídané, alebo niekto z posádky „vypadne“. Súdržnosť medzi nimi funguje  a pomáhajú si navzájom. Ale v prvom rade im ide vždy o to, aby výjazd dopadol čo najlepšie a človeka, ktorý pomoc potreboval, zachránia. Za tým sú však aj hodiny špeciálnych školení, kongresov a vzdelávania, neraz za vlastné peniaze, ktoré absolvujú vo svojom voľne, na úkor rodiny. Robia to preto, že sa chcú vzdelávať, chcú sa naučiť a byť ešte lepší. A za to im patrí nielen moja veľká vďaka, ale aj vďaka všetkých, ktorým pomohli či v budúcnosti ešte pomôžu. Pretože nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch,“ dodal Martin Šefc.

Okrem poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti občanom na území Slovenskej republiky, Falck Záchranná v regióne Spiš asistuje aj pri rôznych športových a spoločenských podujatiach nielen v okresoch, kde majú svoje stanice. Často je to aj v okrese Poprad a vo Vysokých Tatrách, kde poskytujú zdravotnícke zabezpečenie.