50. výročie majstrovstiev sveta 1970 vo Vysokých Tatrách

Nový bežecký a skokanský areál bol pýchou Slovenska

Na deň presne, 14. februára 2020, sa v hoteli Patria na Štrbskom Plese stretli organizátori,  dobrovoľníci a ďalší pamätníci, ktorí boli aj pri otvorení majstrovstiev sveta 1970 v severských lyžiarskych disciplínach vo Vysokých Tatrách. Ani jeden z nich nezabudol na takmer stoštyridsať tisíc návštevníkov (niektorí tvrdia, že návštevníkov bolo dokonca okolo 200 tisíc), ktorí si do Areálu snov, dnes športového areálu FIS, prišli pozrieť skoky na veľkom mostíku. Nával bol taký, že sa prestali predávať lístky a ako spomínali, „ani špendlik by nebol pomedzi ľudí spadol na zem“. Nikdy predtým a už nikdy ani potom Vysoké Tatry nezažili taký nával návštevníkov, ktorí sa chceli osobne zúčastniť najväčšieho a najúspešnejšieho športového podujatia na Slovensku.

„Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách natrvalo zmenili nielen vzhľad Štrbského Plesa, ale výrazne zasiahli do infraštruktúry celých Vysokých Tatier a podtatranského regiónu. Organizátori dokázali za neuveriteľne krátku dobu – od rozhodnutia kongresu FIS v libanonskom Bejrúte 20. mája 1967 do otváracieho ceremoniálu na Štrbskom Plese 14. februára 1970, pripraviť perfektné športové podujatie, ktoré aj vďaka prvým farebným prenosom Československej televízie zarezonovalo po celom svete a predstavilo tak Vysoké Tatry ako dovtedy neobjavený „športový a turistický klenot“, povedal organizátor stretnutia Michal Sýkora, starosta obce Štrba, ktorá je dnes, po viacerch eskapádach súkromníkov, vlastníkom a prevádzkovateľom areálu na Štrbskom Plese.

Počas troch rokov 1967 -1970 sa vo Vysokých Tatrách postavilo 31 stavieb, medzi nimi športový areál s dvoma lyžiarskymi vlekmi a hotelom FIS, Hotel Panoráma, ubytovne Jedľa a Smrek, zrub za hotelom FIS a hotel Ovruč. Postavili a vybavili sa budova telekomunikácií s televíznou prenosovou vežou, dvor verejných služieb so zariadeniami, centrálne parkovisko s priľahlými objektmi, rekonštrukcia Tatranskej elektrickej železnice s novou železničnou stanicou, premiestnenou na iné miesto v osade, nová ozubnicová železnica. Urobila sa tiež rekonštrukcia Cesty Slobody a postavilo sídlisko v Tatranskej Štrbe.

Práve v tom období sa Tatry splynofikovali a vytvoril sa nový dopravný uzol na strednej trase osady po pretrasovaní hlavnej cesty a električky.  Uskutočnila sa aj čiastočná rekonštrukcia elektrického vysokého napätia, pričom prívod elektrickej energie na Štrbské Pleso bol dvojito zokruhovaný, aby sa predišlo prípadnému výpadku. Vybudovaná bola tiež nová úpravňa pitnej vody a centrálna čistiareň odpadových vôd pod osadou…

A medzitým k nám v roku 1968 vpadli vojska Varšavskej zmluvy, po ktorých Medzinárodná lyžiarska federácia FIS zvažovala preloženie týchto majstrovstiev sveta do niektorej inej krajiny. „Obyvatelia Československa sa však vtedy neuveriteľne zomkli a prípravu a samotnú úspešnú organizáciu majstrovstiev sveta 1970 poňali ako svoj prejav vzdoru voči okupácii vtedy „spriatelených armád“ a prerušeniu demokratického obrodného procesu v našej krajine“, spomínal M. Sýkora. Na čele tých najodhodlanejších
a snáď aj najtvrdohlavejších, ktorí sa napriek všetkému nemienili vzdať, patrili členovia organizačného výboru, predseda Ing. Jozef Lukáč a generálny sekretár Ján Mráz, podpredsedovia Ing. Ladislav Harvan, Ing. Karol Suchánek a František Mrázik, ako aj stovky zdravotníkov, záchranárov, vojakov a ďalších nadšencov, ktorí neúspech nepripúšťali.

Napriek krátkemu času na prípravu  najväčšieho športového sviatku v Tatrách a politickým „komplikáciám“
sa pod mostíkmi 14. februára 1970 stretlo 535 petekárov z 25 krajín sveta. Najčestnejšie miesta zaujali prezident republiky Ludvík Svoboda, prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS Marc Hodler a prvý tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák. Nový areál v pôvabnej scenérii Štrbského Plesa, koncentrovanosť športovísk, obrovský divácky záujem a organizačný úspech podujatia zanechali u zahraničných návštevníkov skutočne silný dojem. Dokonca sa hovorí, že Marc Hodler, člen MOV a predseda FIS sa tak nadchol, až ho pomenoval Areál snov.

Majstrovstvá sveta 1970 vo Vysokých Tatrách skončili 22. februára veľkým úspechom, ktorý ocenili predstavitelia medzinárodných organizácií, športovci z celého sveta a rovnako aj návštevníci z Československa a zo zahraničia.

„Rád sa ujímam slova, pretože si uvedomujem význam tohto stretnutia. Majstrovstvá sveta boli športová udalosť, ktorá sa udiala v Československu a mala nielen československý, ale aj medzinárodný rozmer. Som rád, že som bol pritom, keď sa táto udalosť udiala. Keď sa začínala, nebolo to také jednoduché, ako by sa na pohľad zdalo, ale Československo, československý šport a Vysoké Tatry v čase športového sviatku rezonovali v poznaní tejto krásnej časti Československa. Veľké úsilie bolo vynaložené nielen na športové výkony, ale aj na to, aby sa Vysoké Tatry dostali do povedomia sveta. Majstrovstvá sveta boli, sú a vždy budú nevšednou udalosťou. Využijem túto príležitosť, ako bezprostredný  člen organizačného výboru poriadajúcej krajiny, aby som sa poďakoval všetkým tým, niektorým aj osobne tu prítomným, ale aj ich následovníkom, že udržujú život v tomto areáli, povzbudzujú športovcov, aby dosiahli vysnívané méty a zúčastnili sa aj oni takejto významnej udalosti,“ povedal Ing. Jozef Lukáč.

„Športový areál si vymysleli lyžiari, postavili podstatnú časť a žiaľ, terajší lyžiari sa tak akurát hádajú v médiach. Upozorňujem, že hovorím o vrcholovom športe, ktorý som prevzal po Valérovi (Pobehovi), spravoval ho a dobudoval tak, aby fungoval. Na svoju dobu bol skoro kompletný a jeden z najmodernejších na svete,“ uviedol Ing. Ladislav Harvan, ktorý pripomenul neslávny osud areálu po roku 1989 a jeho následnú likvidáciu. „My sme slávnu minulosť opustili, zanevreli sme na športový areál, nechali ho chátrať – vždy hovorím o vrcholovom športe. Dnes sa v športovom areáli už nerobí šport, ale biznis. Darmo sme pozývali najvyšších funkcionárov športových i lyžiarskych – neprišli,“ dodal Ing. Harvan a požiadal novinárov, aby upozornili na areál i infraštruktúru, ktoré jedna obec nemôže zachovať pre vrcholový šport. „Spamätajme sa, pretože svet ide dopredu a nám sa tu pomaly všetko rozpadne“, dodal na záver.

Účastníkov stretnutia pozdravili aj prof. Ladislav Slonek zo Zvazu lyžováni ČR a Dr. Martin Schelling, bývalý predseda Slovenského lyžiarskeho zväzu.          (reš), Snímky: Patrik Kováč