Tatranská literárna jar

4. apríla 2017

Po roku sa vrátila pod tatranské končiare jar, a to nie hocijaká, ale literárna. V dňoch 6. a 7. apríla sa stretne vo Vysokých Tatrách vyše dvadsať renomovaných spisovateľov zo štyroch krajín Európy na druhom ročníku podujatia Tatranská literárna jar (TLJ). Hlavnými organizátormi tohto literárneho festivalu sú Spolok slovenských spisovateľov a mesto Vysoké Tatry, ďalšími participujúcimi partnermi sú spisovateľské organizácie zúčastnených krajín – Združenie spisovateľov Čiernej Hory, Združenie spisovateľov Srbska a Obec spisovateľov Českej republiky. „Okrem výletu na Hrebienok, slávnostného prijatia v obradnej sieni Mestského úradu v Starom Smokovci, či osláv 75. narodenín Jaroslava Rezníka absolvujú zúčastnení spisovatelia viacero besied v knižniciach a školách nielen v meste Vysoké Tatry, ale aj v iných sídlach podtatranského regiónu,“ prezradil Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry.

Literáti sa stretnú so študentami Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade, prihovoria sa čitateľom Podtatranskej knižnice Poprad i mestskej knižnice vo Svite. Vo Vysokých Tatrách ich milovníci písaného slova budú môcť stretnúť vo Vile Flóra i Ilona v Starom Smokovci či v priestoroch knižnice v Tatranskej Lomnici. „Vlani sme urobili pilotný projekt a okrem slovenských spisovateľov, publicistov a básnikov, k nám prišli aj ich kolegovia a priatelia z Českej republiky. Podujatie sa nám osvedčilo a ja som rád, že v tomto roku tu už môžeme privítať zástupcov ďalších dvoch krajín,“ netajil spokojnosť Bendík.

Umelci a literáti nevynímajúc vždy radi prichádzali do Tatier, nadýchať sa atmosféry, ktorá pre nich bola inšpirujúca. Taktiež, ako v minulosti, aj teraz tu našli zázemie a ľudí, ktorí im vytvorili podmienky, vďaka čomu sa tu rodí nová tradícia.  (ija)

Besedy v rámci Tatranskej literárnej jari 2017:

6. 4. 2017

10:00 h. Starý Smokovec – Vila Flóra

  1. Blaha a J. Čomaj, moderuje Miroslav Bielik

7. 4. 2017

Všetky besedy začínajú jednotne o 10:00 h.:

Podtatranská knižnica Poprad

  1. Romanská, J. Tazberík, P. Tomašovič, J. Borguľová, moderuje P. Mišák

Spojená škola Dominika Tatarku Poprad 

  1. Uljarević, B. Vuković, J. Lazarević, S. Radulović, moderuje M. Demák

Knižnica Svit

  1. Makara, V. Timura, J. Rezník, M. Ivaničková moderuje Š.Cifra

Starý Smokovec – Vila Ilona

  1. Brendza, D. Stano, moderuje I. Válek

Knižnica Tatranská Lomnica

  1. Murín

Zúčastnení spisovatelia TLJ 2017:

ZAHRANIČNÍ ÚČASTNÍCI

ČESKÁ REPUBLIKA

Lydie Romanská (* 14. 9. 1943 Polanka nad Odrou), prozaička, poetka, zbormajsterka, dirigentka, pedagogička hudby, žije v Ostrave, stará sa o tamojšie stredisko Obce spisovateľov, aktívne pracuje aj vo vedení Obce spisovateľov ČR v Prahe, ktorej je členkou, je aj členkou Českého centra Medzinárodného PEN klubu. Spolupracuje s Literárními novinami. Vydala 15 básnických zbierok, z nich naposledy zbierku Sirka Henriho Bremonda (2016), predtým Postel v rohu zahrady (2013). Vyšli jej dve knihy poviedok Ticho pre klarinet (2007), Boží expo (2012) a román Láska je víc než láska (2015). Jej bibliografia zahŕňa aj literárnohistorické a hudobnopublicistické knihy (je nositeľka zbormajsterskej Ceny Jana Šoupala – Únia českých speváckych zborov, 2008) a preklad básnickej knižky pre deti z poľštiny. Jej báseň Postupně vyletělo pět malých sýkorek je zahrnutá v ročenke Nejlepší české básne (2009) nakladateľstva Host.

ČIERNA HORA

Radomir Uljarević (* 29. 4. 1954 Vrbica), básnik a vydavateľ, je riaditeľom vydavateľstva Oktoih v starom hlavnom meste Čiernej Hory Cetinje, bol tajomníkom a predsedom združenia spisovateľov Čiernej Hory, v súčasnosti je predsedom Združenia vydavateľov Čiernej Hory. Žije v Podgorici. Je autorom 13 básnických kníh. Je nositeľ cien Marka Miljanova a Kočićovo pero. Minulý rok bol hosťom na Kongrese slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach (22. a 23. 9. 2016). V šachu hranom s obmedzením na 5 minút nemá rovnocenného súpera – nielen medzi básnikmi.

Bećir Vuković (* 3. 4. 1954 Kolašina), básnik, redaktor, študoval všeobecnú a juhoslovanskú literatúru na Filologickej fakulte v Belehrade. Je členom Združenia spisovateľov Srbska, predsedom Spolku srbských spisovateľov Čiernej Hory a Hercegovine a členom Slovanskej akadémie literatúry a umenia. Žije v hlavnom meste Čiernej Hory – Podgorici, kde je šéfredaktorom časopisu Srbský juh. Píše najmä poéziu, vydal 16 básnických kníh. Je nositeľ šiestich významných domácich cien za poéziu, ako aj ceny Zlaté pero Ruska, ktorú mu udelil Zväz ruských spisovateľov. Básne mu vyšli v prekladoch do angličtiny, francúzštiny, ruštiny, gréčtiny, arménčiny, taliančiny, čínštiny, poľštiny, rumunčiny, bulharčiny, turečtiny, macedónčiny a v súčasnosti sa pripravuje aj ich vydanie v slovenskom preklade.

SRBSKO

Jeremija Lazarević (* 1955 Kozelj, okr. Ljig, Srbsko). Vyštudoval Prírodno-matematickú fakultu Belehradskej univerzity. Roky pracoval v elitných pohostinských zariadeniach v Belehrade, v súčasnosti je súkromným podnikateľom. Žije v Belehrade, často rád navštevuje Bratislavu. Je členom Združenia spisovateľov Srbska a Mediteránskej Akadémie Bratov Miladinovovcov v Macedónsku. Píše najmä poéziu. Vydal básnické zbierky: Čas netvora, Láska nie je iba slovo, Mĺkvy záprah a Kľúč rozostavaného domu. V tomto roku mu vyjde knižne výber básní v slovenskom preklade.

Selimir Radulović (* 1953 Cetinje), básnik, sa narodil v centre duchovného života a starom sídelnom meste Čiernej Hory Cetinje. Je podpredsedom Združenia spisovateľov Srbska a správcom Knižnice Matice srbskej v Novom Sade. Zastával mnohé funkcie v oblasti kultúry ako riaditeľ Kultúrneho centra Nového Sadu, Riaditeľ Sterijovho pozorja, tajomník Pokrajinského fondu kultúry a i. Píše najmä duchovne ladenú poéziu, ale aj literárnu kritiku a eseje. Vydal sedem básnických zbierok, dve knihy literárno-kritických textov, vyšiel mu výber z básní v štyroch zväzkoch, zostavil niekoľko antológií. Jeho básne preložili do desiatky jazykov. Je nositeľ viacerých významných literárnych cien (Vukova cena, Kočićovo pero, Cenu Simu Matavulja a i.). Ako zaujímavosť sa dá spomenúť, že jedna jeho básnická zbierka a jedna kniha literárno-kritických textov majú totožný názov – Svetlo iz očeve kolibe (Svetlo z otcovej koliby, resp. drevenice).

ZÚČASTNENÍ SLOVENSKÍ SPISOVATELIA

Miroslav Bielik (* 15. 4. 1949 Ostrý Grúň, okr. Žarnovica), predseda Spolku slovenských spisovateľov, básnik, prozaik, bibliograf, editor, vyštudoval knihovníctvo v Bratislave, pedagogiku v Banskej Bystrici a postgraduálne ekonomiku a riadenie kultúry na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Bol dlhoročným riaditeľom Slovenskej národnej knižnice, vedeckým tajomníkom a správcom Matice slovenskej. Bol iniciátorom Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach (22. a 23. 9. 2016), ktorý zorganizoval v spolupráci s členmi SSS, ale aj ďalšími spisovateľskými združeniami na Slovensku, bol spoluiniciátorom Medzinárodného literárneho festivalu k poézii o Dunaji Dunajské elégie v Bratislave (23. – 26. 6. 2016), z ktorého zostavil zborník s výberom textov zúčastnených autorov (2016). Debutoval básnickou zbierkou Čas je tichý posol mysle (2003), vyšla mu kniha básní, básnických a filozofických úvah Nepatrný pohyb po naklonenej rovine (2005), románový diptych Skutočnosť. Benátky diptych I. Kniha prvá: Neistý čas, isté miesto (2007), Neskutočnosti. Benátsky diptych II. Kniha druhá: Neisté miesto, istý dej (2010) a i. Venuje sa i dejinám knižnej kultúry a literárnej vedy.

Anton Blaha (* 22. 4. 1934 Čadca), právnik, advokát, spisovateľ literatúry faktu, publicista, zberateľ výtvarného umenia, filantrop, vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Ako jej poslucháča ho na rok vylúčili zo štúdia, lebo v januári 1956 organizoval petíciu proti diskriminácii študentov práva a za zrušenie vojenskej prípravy, ktorú poslal prezidentovi republiky, a  tzv. Pyžamovú revolúciu. Po skončení školy vykonával advokátsku prax, bol vedúcim sekretariátu predsedu vlády (od 1986), predsedom Ústredia slovenskej advokácie a Slovenskej advokátskej komory. Od roku 1990 vykonáva súkromnú advokátsku prax. Bol spoluiniciátorom založenia Kysuckej galérie (1981), do ktorej neskôr s manželkou darovali 74 umeleckých diel od významných slovenských, najmä kysuckých výtvarných umelcov. Popri odborných textoch a skriptách sa začal sa venovať literárnej tvorbe, publikoval články, rozhovory a eseje. Uverejnil knihu rozhovorov s významnými osobnosťami Rád sa pýtam, aj počúvam (2013) a viaceré knihy literatúry faktu, naposledy Manderla a Modrý Mauricius (2015) a Sme čakárenská generácia (2016).

Jana Borguľová (* 19. 6. 1951 Martin), publicistka, múzejníčka, bibliografka, editorka, členka Predstavenstva SSS a tajomníčka odbočky SSS v Banskej Bystrici, pôsobila ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry PgF v Banskej Bystrici, ako samostatná odborná pracovníčka – kurátorka zbierok i riaditeľka Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Venovala sa mapovaniu literárneho života Banskej Bystrice a regiónu, akvizičnej a edičnej činnosti, tvorbe scenárov výstav a expozícií, kultúrno-spoločenskej činnosti. Publikuje štúdie v odbore muzeológie a literatúry, je autorkou scenárov výstav, expozícií a zostavovateľkou literárnych zborníkov. Napísala odborné publikácie Kapitoly z dejín kultúry (1990), Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku 2001 (2002), Stredoslovenská odbočka Zväzu slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici (2010) a i. Zostavila vyše 20 zborníkov z tvorby najmä mladých autorov – členov literárneho klubu LITERA 2 v Banskej Bystrici, ktorý založila (1991) a doteraz vedie. Zostavila aj odbornú publikáciu Pomníky, pamätníky a pamätné tabule v Banskej Bystrici (2016).

Boris Brendza (* 2. 2. 1979 Bratislava), básnik, redaktor, editor, vysokoškolský pedagóg, absolvoval magisterské štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda (FMK UCM) v Trnave, kde svoje univerzitné vzdelanie rozšíril získaním akademického titulu PhD. (2011), vo svojej dizertačnej práci sa venoval typológii súčasných časopisov; na FMK UCM dnes pôsobí ako odborný asistent, so študentmi vedie semináre kreatívneho písania, mediálnej produkcie a i. Súčasne je šéfredaktorom časopisu Spolku slovenských spisovateľov pre mladú literatúru a umenie Dotyky.  Je spoluorganizátorom celoštátnej súťaže mladých básnikov Cena Rudolfa Fabryho v Budmericiach (súťaž sa uskutočňuje každoročne v rodisku básnika, ktorému je venovaná). Píše najmä poéziu, debutoval básnickou zbierkou Obrazce (2000), po nej napísal zbierky básní Mesačné hodiny (2002), Poď ďalej a povedz! (2006) a Ochutnať z plameňa (2014). Jeho básne preložili do francúzštiny, angličtiny a poľštiny.

Štefan Cifra (* 22. 8. 1960 Nitra), básnik, kultúrny historik, publicista, redaktor, editor, bol šéfredaktorom časopisov Národná osveta, Literárny týždenník, v súčasnosti je správcom a administrátorom webových stránok Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho týždenníka, v ktorého redakcii pracuje ako zástupca šéfredaktora. Inicioval vznik celoštátnej súťaže kroník a monografií obcí a miest SR Slovenská kronika (1997) a organizoval jej sedem ročníkov. Ako člen realizačného tímu Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou v Trenčianskych Tepliciach (22. a 23. 9. 2016) sa aktívne účastnil na formulovaní jeho záverov. Je autorom básnických zbierok Odrieknutý svet (Vydavateľstvo SSS, 2000) a Čo s takým človekom? (SSS, 2015), odbornej publikácie Kultúra v krajoch Slovenska: Kultúrnohistorické charakteristiky krajov SR (1998). Prebásnil výber piatich zbierok srbského básnika Vaska Popu Stratená červená čižmička (v jazykovej spolupráci s Milošom Herkom, 1987). Je autorom vyše 200 článkov z oblasti kultúrnej histórie, miestnej kultúry, ľudových tradícií a kultúrnej turistiky. Je nositeľom Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky za veľmi dobré pracovné výsledky a dlhoročný osobný vklad do slovenskej kultúry a umenia (1998).

Ján Čomaj (* 17. 4. 1935 Radzovce, okr. Lučenec), spisovateľ literatúry faktu, novinár, publicista, redaktor, vysokoškolský pedagóg, jeden z najvýraznejších slovenských reportérov šesťdesiatych rokov i prelomu storočia, začal pracovať ako redaktor a voľný reportér v mládežníckom denníku Smena. Inicioval vznik Smeny na nedeľu, v ktorej pôsobil ako vedúci redaktor, z redakcie však pre svoje postoje k okupácii Česko-Slovenska odísť (1970) a v období normalizácie nesmel publikovať ani pôsobiť v tlači. Po novembri 1989 bol riaditeľom vydavateľstva Národná obroda, a. s. (1990), zástupcom šéfredaktora denníka Slovenská republika (1993 – 1999), neskôr externe vyučoval masmediálnu komunikáciu a pôsobil v slobodnom povolaní. Napísal knihy reportáží Smrť sedí vpredu (1965), Počmáraný život (1967, 1968), dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách – August 68 (s Jurajom Verešom, 1990), životné príbehy slovenských osobností, ktorých život bol predčasne a násilne pretrhnutý tragickými okolnosťami Kruté osudy (1997), knihu o osudoch perzekvovaných osobností Neskutočné príbehy (2013), o slovenskom fenoméne Drotárska odysea (2012) či knihu esejí My a čas (2015). Je nositeľ viacerých významných literárnych ocenení, sedemnásobný laureát Ceny Egona Ervina Kischa, nositeľ Hlavnej ceny SC PEN klubu za tvorbu, Výročnej ceny Slovenského literárneho fondu, Ceny Ľudovíta Štúra a i.

Miroslav Demák (* 2. 11. 1948 Stará Pazová, Srbsko), básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, novinár a vydavateľ, po absolvovaní gymnázia v Starej Pazovej sa zapísal na fakultu politických vied univerzity v Belehrade, odkiaľ prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, kde vyštudoval žurnalistiku. Dvadsať rokov pôsobil v slovenských periodikách a vo vydavateľstve Obzor – Tvorba v Novom sade. Od roku 1993 žije v Bratislave. Píše poéziu, prózu a dramatické texty pre dospelých i pre deti. Vydal desať vlastných kníh, z ktorých sú viaceré preložené do srbčiny, chorvátčiny, macedónčiny a do nemčiny. V ostatnom mu vyšla aj kniha cestopisných reportáží Magnólia z Diamantovej hory (2013) a kniha pre deti Rozprávky o troch umelcoch (2013), ktorá vychádza z tradícií slovenských ľudových rozprávok (je preložená do srbčiny, chorvátčiny, macedónčiny). Preložil básne asi 90 autorov z južnoslovanských jazykov do slovenčiny a asi 30 slovenských autorov do srbčiny.

Margita Ivaničková (* 30. 11. 1953 Trenčín), poetka, spisovateľka literatúry pre deti a mládež, prekladateľka, pedagogička, členka Predstavenstva SSS a tajomníčka odbočky SSS v Trenčíne, pôsobila ako stredoškolská profesorka, bola redaktorkou denníka Slovenská republika (1996 – 1998) v Bratislave, časopisu Slovenské národné noviny (od r. 1998) v Martine a pracovníčkou mediálneho odboru Kancelárie prezidenta SR (od 2002) v Bratislave. Napísala básnické zbierky Všetkým dňom stvorenia (1995) a Fotosyndcéra (2002). Detským čitateľom adresovala knižky Aj v rozprávke je to tak (1996), Pyžamkáči (2003), Kamienka a Viťúz (2009) a S troma psami za pätami: Zvieratá vedia o nás viac, ako si myslíme (2016). Publikuje aj recenzie a reportáže.

Sergej Makara (* 6. 5. 1937 Michalovce), básnik, spisovateľ literatúry pre deti, prekladateľ, autor literárnovedných monografií a odborných textov, vysokoškolský pedagóg, popredný predstaviteľ ukrajinskej literatúry na Slovensku, pôsobil ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (stará ruská a klasická ruská literatúra). Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel v období normalizácie pracovisko opustiť, bol robotníkom, neskôr redaktorom (1985) a vedúcim redaktorom v Slovenskej literárne agentúre v Bratislave. Po rehabilitovaní (1990) sa vrátil na PgF v Banskej Bystrici, kde sa stal vedúcim Katedry slovanských jazykov a literatúry (1992) na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici a po vytvorení Filologickej fakulty UMB (1997) vedúcim Katedry slovanských jazykov i prodekanom pre vedu, výskum a zahraničné styky FiF UMB. Knižne debutoval básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť, 1958), po nej vydal ďalších sedem zbierok. Je autorom knihy veršov pre deti, odborných monografií ako Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka) v ruštine a Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii, 1997). Naposledy mu vyšla knihu poézie a publicisticky o súčasnom dianí – globalizácii a vojenských hrozbách Svedomie mi nedovoľuje mlčať (2016). Prekladá z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny, vrátane diel slovenských básnikov.

Peter Mišák (* 10. 9. 1950 v Ružomberok), literárny kritik, publicista, básnik, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, lexikograf, podpredseda a člen Predstavenstva SSS, tajomník odbočky SSS v Žiline, pôsobil ako učiteľ slovenčiny a literatúry, knižný redaktor, šéfredaktor Slovenských národných novín v Martine (od roku 1992). Je organizátorom kultúrneho, najmä literárneho života v Žiline a Žilinskom kraji, roky aktívne pracuje v porotách literárnych súťaží. Napísal zbierky poézie Listovanie (1981), Deň (1988), Soľ v nás (1998), Necelé sonety o láske (2004), Rozhovor na ulici (2009), Stanice (2015), viaceré knihy poviedok a povestí. Napísal Malý slovník slovenských spisovateľov (2002), za ktorý získal Cenu primátora krajského sídla Žilina za významný literárny počin.

Gustáv Murín (* 9. 4. 1959 Bratislava), spisovateľ literatúry faktu, novinár, publicista, člen SSS,  študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde aj pôsobí ako vedecký pracovník na katedre botaniky. V osemdesiatych rokoch bol zakladateľom Klubu mladých dramatikov (1985) a Kruhu mladých autorov (1986). Za literárnu tvorbu získal mnohé ocenenia v súťažiach (Jašíkova Turzovka, Akademický Prešov, Generace – Ostrava, Wolkrova Polianka, víťaz federálnej súťaže o najlepšiu novelu v Prahe), Cenu E. E. Kischa za knihu A stanete se bohy (2003) a i. Napísal prozaické knihy Případ pohřbeného hřbitova (1989, po česky), Leto praje milencom (1990) a i. V žánri literatúry faktu mu vyšla ako zatiaľ posledná knihy V tieni Černobyľa (2016), venuje aj téme mafie, naposledy vydal knihy:  Volajú ma Žaluď… a ešte ma nedostali (2015), Mafiáni v Bratislave: Danišovci: Peter „Žaluď“ Steinhübel (2016) a i. Napísal aj tri knihy esejí. Trikrát bol predsedom Slovenského P.E.N. centra a rok jeho čestným predsedom, je členom PEN Centra San Miguel del Allende. Takmer 300 jeho textov preložili do 50 jazykov v štátoch ako Afganistan, Cyprus, Egypt, Grónsko, Chorvátsko, India, Taiwan, Ukrajina, USA a i.

Jaroslav Rezník (* 6. 4. 1942 Ružomberok), čestný predseda SSS, básnik, spisovateľ literatúry faktu a literatúry pre deti, bol pracovníkom Literárnomúzejného oddelenia Matice slovenskej (MS) v Martine, pre svoje občianske postoje k udalostiam v r. 1968 musel z MS odísť, bol politicky proskribovaný a nezamestnaný. Potom pracoval v Slovenskej literárne agentúre. Po roku 1990 ho spolu s ďalšími politicky prenasledovanými spisovateľmi na zjazde Zväzu slovenských spisovateľov občiansky rehabilitovali a zvolili za prvého predsedu Spolku slovenských spisovateľov (1990). Bol riaditeľom Vydavateľstva SSS (1993), šéfredaktorom denníka Slovenská republika (1997 – 1999), je redaktorom dvojtýždenníka Tele plus (od r. 2000) a predsedom redakčnej rady Literárneho týždenníka. Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), napísal ďalších sedem zbierok poézie, osem kníh pre deti a mládež, umeleckonáučný zemepis Po literárnych stopách na Slovensku (1982) a Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska (2001). Píše aj recenzie a kultúrnohistorické príspevky k významným jubileám národných činiteľov v rámci Roka Ľudovíta Štúra, Roka Jozefa Miloslava Hurbana a i.

Dalimír Stano (* 10. 2. 1955 Trenčín), básnik, prozaik, knižný ilustrátor, grafik, editor, zakladateľ edície Dielne Autorov Literatúry a vydavateľstva DALI, člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a tajomník odbočky SSS v Košiciach, absolvoval vysokoškolské štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, pracoval ako dispečer vo Východoslovenských elektrárňach v Košiciach. Žije a tvorí v Košiciach (od roku 1981), s ktorých literárnym a kultúrnym životom sa spája i väčšina jeho tvorivých aktivít. V košickom vydavateľstve Slovo viedol (1997 až 1999) edíciu Klub Ozvena, slobodnú edíciu DALi (Dielňa autorov literatúry) v košických vydavateľstvách Interart, Vienala a Pectus (od roku 1999), v Košiciach založil vydavateľstva DALi (2008). Napísal zbierky poézie: Vaša esencia (1997), znelkový (sonetový) veniec Oxana (1988), Kolotoč (2003), Žreb môjho bytia (2005), Edo je deväť (2006) a Diabolské balady (2007) a naposledy knihu Dušan a Dáša (2011).

Ján Tazberík, PhDr., CSc. (* 3. 3. 1950 Rimavská Sobota), tajomník Spolku slovenských spisovateľov, básnik, literárny kritik, kulturológ, absolvoval odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1971 – 1976). Pôsobil na Katedre estetiky FiF UK (1977 – 1980, 1984 – 1985), vo Výskumnom ústave kultúry (1980 – 1984), v Literárnovednom ústave SAV (1985 – 1991) a v Ústave slovenskej literatúry SAV (od roku 1990) v Bratislave. Pracoval ako analyticko-výskumný pracovník, ústredný metodik a dve obdobia ako generálny riaditeľ v Národnom osvetovom centre (1994 – 1995, 1998 – 2012), ktorému vtlačil pečať odborného pracoviska pozitívne ovplyvňujúceho procesy slovenskej kultúry v celoštátnych i regionálnych a miestnych podmienkach, v oblasti vedy a výskumu kultúry, podpory systému celoštátnych prehliadok záujmovej umeleckej činnosti i jej vrcholných prehliadok, ako Folklórny festival Východná, Scénická žatva či Hviezdoslavov Kubín, i činnosti literárnych klubov a literárnych súťaží. Je autorom desiatok odborných článkov, napísal monografiu Dialektika kultúry (1988, s Vladimírom Brožíkom). Vyšli mu básnické zbierky: Pramene svetla (1977), Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012) a Spodný bod svetla (2014), za ktorú získal výročnú Cenu SSS za poéziu a Prémiu v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu, a Svetlo a iné stroje (2016). Venuje sa i literárnej recenzistike. Je aj členom Slovenského centra PEN a členom jeho výboru.

Viktor Timura (* 14. 4. 1938 Gregorovce, okr. Prešov), literárny a kultúrny historik, filozof, básnik, študoval na Vojenskej škole Jana Žižku v Bratislave, neskôr v Prahe a v Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia. Pôsobil na historickom pracovisku Personálnej správy Federálneho ministerstva obrany v Bratislave, bol odborným pracovníkom Národného literárneho centra, dnešného Literárneho informačného centra. V odborných časopisoch publikoval štúdie z odboru filozofie, kulturolóie, estetiky, aj literárne kritiky. Napísal monografické štúdie o J. Kollárovi, P. J. Šafárikovi a Ľ. Štúrovi. Je spoluautorom syntetického diela Dejiny filozofického myslenia na Slovensku (1987). Napísal monografické diela: Generácia Všeslávie (1987), Slovienske kontinuá (1990), Ľudstvo a dejiny (1997), Peter Jaroš (1999), syntetické monografie Zamlčané dejiny: pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov (2014) a Dávnoveká Európa (2016).

Pavol Tomašovič (* 10. 1. 1964 Trnava), prozaik, esejista, publicista, novinár, člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a tajomník trnavskej odbočky SSSS, pracuje ako hovorca primátora Trnavy. Vydal román Nič v krajine nikoho (2007), za ktorý získal ocenenie v ankete Knižnej revue v kategórii Debut roka, zbierku poviedok Bezčasie (2010) a meditatívnych próz Presahy (2013), naposledy mu vyšli literárne eseje Mosty ponad čas (2016). Publikuje úvahy na aktuálne spoločenské, kultúrne i politické témy vo viacerých slovenských periodikách, v ktorých uverejnil vyše 200 autorských či odborných príspevkov (Domino fórum, Fórum, Listy, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Sme a i).

Igor Válek (* 7. 1. 1967 Martin), spisovateľ, básnik, autor literatúry pre deti, zberateľ a autor povestí, upravovateľ ľudových rozprávok, publicista, editor, redaktor, organizátor kultúrneho, najmä literárneho života, bol redaktorom mesačníka Knižnice a informácie (1991 – 1993), redaktorom (od 1993) a neskôr zástupcom šéfredaktora Slovenských národných novín. Je šéfredaktorom magazínu Slovensko: Časopisu pre Slovensko a slovenský svet (od roku 2014), ktorý je tlačovým orgánom Matice slovenskej vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a súčasne aj redaktorom Literárneho týždenníka (od roku 2017). Napísal zbierky básní Na-miesto piesne (2000), Korene a úlomky: Lyrika s národným akcentom (2007), spracoval odborné príručky: Malý lexikón literárnych diel – svetoví autori (2002), Malý lexikón literárnych diel – slovenskí autori (2006), Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja (2009) a i. Prerozprával Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti.

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Naplánuj polícii miesto kontroly

Rýchlostný maratón 2017 Polícia chce aj tento rok zapojiť širokú verejnosť do znižovania počtu dopravných nehôd. Každý môže dopravnej polícii ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Nešťastná trinástka

Policajný zbor eviduje v 13. týždni tohto roku 8 usmrtených osôb pri dopravných nehodách, polovicu tvoria motocyklisti. Od začiatku roka zahynulo ...
KultúraPopradPozvánky

Deň poézie Pavla Hudáka v Poprade

PozvánkyVernár

Obec Vernár pozýva na oslavy 76. výročia SNP spojené s výstupom na Koľvač

http:/vernar.sk
Dino Park Tatry
PozvánkyVysoké TatryŽivotný štýl

Vydajte sa na cestu do minulosti v Dinoparku Tatry

Cestujte milióny rokov v čase a objavujte svet dinosaurov. V Dinoparku Tatry na vás čaká prehliadka tajomných živočíchov, ktorí obývali našu Zem milióny ...
KultúraPopradPozvánky

Popradský literárny klub pozýva na poetický večer s Luciou Šípošovou

KultúraMestá a ObcePozvánkySpravodajstvoVysoké Tatry

TATRANSKÉ BABIE LETO SA NEKONÁ

KultúraPopradPozvánky

František Žoldák pozýva do Podtatranskej knižnice

patriot
Pozvánky

Nezávislý europoslanec JUDr. Radačovský srdečne pozýva podtatranských patriotov do centra Popradu

V pondelok 31. augusta 2020, pred budovou Obchodného centra Fórum na námestí v Poprade, sa bude tešiť na účasť podporovateľov ...
KultúraPozvánky

Recycle Art (dajme veciam druhú šancu)

Sochárske sympózium v areáli Tatranskej galérie v Poprade Organizátor: Tatranská galéria v Poprade Spoluorganizátor: Mesto Poprad Autori: Jaroslav Drotár (SK), Dominik Monček ...
PozvánkyVysoké Tatry

Fest Street Food zavíta prvý krát aj pod Tatrami

Pozvánky

Čo chystá Tatranská galéria v októbri?