Vakcíny proti covidu obsahujú veľké množstvo DNA. Tá sa môže integrovať do buniek – Soňa Peková 1. diel
„Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamu je revolučný čin,“ tak znie slávny citát pripisovaný Georgeovi Orwellovi. A presne to si v atmosfére covidovej histórie dovolil môj dnešný hosť. Molekulárna genetička a biologička Soňa Peková bola zrejme prvým českým expertom, ktorý vyslovil domnienku, že vírus covidu unikol z laboratória. Troufla si navyše upozorniť, že patogén SARS-CoV-2 veľmi pravdepodobne nie je prírodného pôvodu. Prišla s hypotézou, že sa jedná o laboratórne upravený vírus, s ktorým sa niekto zámerne pohral, aby zmenil jeho vlastnosti.
Svoj odborný názor si doktorka Peková dovolila vysloviť verejne v čase, keď boli všetky oponentné názory oficiálnej úradnej línie tvrdo potlačované a trestané. A vlastne sú svojím spôsobom dodnes. Okrem iného o tom vypovedá, že v minulom roku s ňou začalo ministerstvo spravodlivosti správne konanie kvôli údajnej zaujatosti posudkov o škodlivosti očkovania proti covidu-19, ktorý vypracovala pre slovenského vládneho splnomocnenca Petera Kotlára.
Milí priatelia, ako ste iste pochopili, mojím hosťom je doktorka molekulárnej biológie, genetiky a virológie Soňa Peková. Som veľmi rada, že vás tu mám.
Martina Kociánová: Vy ste do roku 2021, ako som sa dočítala, autorkou, alebo spoluautorkou, štyridsiatich šiestich odborných publikácií, ktoré boli celkom päťstopäťdesiatkrát päťkrát citované v iných vedeckých prácach. A to majú vedci veľmi radi. Napriek tomu sa väčšina poslucháčov s vami pravdepodobne viac zoznámila práve v čase covidovej, teda cirka od roku 2020. Pani doktorka, keď som vám telefonovala a pýtala som sa vás na to správne konanie, ktoré s vami kvôli údajnej zaujatosti posudku začalo ministerstvo spravodlivosti, tak vy ste mi na to odpovedala s bohorovným pokojom. Ja možno budem toto naše dnešné rozprávanie viesť trošku ako naháňačku, pretože sa budem vracať do minulosti, kam vy nechcete, ale mne táto minulosť príde nesmierne dôležitá práve pre prítomnosť. Prečo vám teda na tom okrúhlom pečiatke, ktoré vám chcú vziať, tak nezáleží?
Soňa Peková: Pretože táto okrúhla pečiatka má veľmi zvláštnu históriu. Ono vzniklo niekedy v roku 2017 z akéhosi popudu – o ktorom vôbec neviem, odkiaľ prišiel – aby som si urobila súdneho znalca v odbore molekulárnej biológie, genetiky a mikrobiológie – má to strašne dlhý názov – pre humánne aj veterinárne otázky. A dáma na úrade to ani nedokázala poriadne napísať, ako to bolo komplikované. A ja som ani nevedela, k čomu mi to bude, len som mala pocit, že by bolo dobré si takú pečiatku urobiť. Absolvovala som kurz a doložila svoje vzdelanie, odborné publikácie a vedeckú erudíciu, všetko, čo si to vyžaduje.
A potom táto pečiatka mnoho rokov spala, pretože som zistila, že práca, ktorú to v sebe zahŕňa, je určovanie paternity, to znamená, či dieťa patrí rodičom. A mne prišlo, že v tom by sa mali angažovať hlavne rodičia, a nie súd a súdny znalec, aby vytieral dieťatku pusu a zisťoval, či im patrí. To je intímna vec tých dvoch. A ja som nechcela tieto veci robiť, takže som to potom všetko delegovala na kolegov, ktorí to robili.
A vo veterinárnej medicíne som robila jeden posudok, než som to tiež odhodila, pretože to bol posudok na tému, či majú vykastrovať nejakého psa len preto, že mu chýba nejaký zadný zub, a vylúčiť ho z chovu. A to mi prišlo, že tento odbor je chorý tým, čím sa zaoberá. Takže táto pečiatka spala.
A potom prišla táto udalosť, kedy ma Petr Kotlár požiadal o analýzu vakcín, pretože na Slovensku nenašiel jedno jediné laboratórium, ktoré by pozitívne reflektovalo na jeho otázku, či to môžu zanalyzovať. Pritom to mohlo urobiť akékoľvek laboratórium z hustej siete laboratórií, ktoré sa venovali molekulárnej diagnostike SARS-CoV-2, pretože to nevyžadovalo žiadne iné inštrumentárium než to, čo laboratóriá bežne mali. Ale on na Slovensku žiadne také laboratórium nenašiel, tak kontaktoval mňa. A pre nás to neznamenalo vôbec žiadny problém, tak som to urobila.
A on to chcel iba ako správu o tom, čo v tých vakcínach je. Ale ja som si spomenula na svoju zázračnú pečiatku, a tak som si povedala: „A teraz prišla tvoja doba – pečiatka,“ a zo svojej vlastnej vôle – on ma o to nežiadal, to bolo z mojej vlastnej vôle – urobila nie len odborný posudok, ale súdne znalecký posudok, čo má oveľa vyššiu silu. Má to forenznú silu, má to tú časť, že súdny znalec právne zodpovedá za to, čo tam píše. To nie je, že tam napíšem čokoľvek, a nič sa ma netýka. Ja som za to skutočne forenzne zodpovedná. Urobila som to ako súdne znalecký posudok, pretože tie dáta boli natoľko alarmujúce, že si to zaslúžilo.
Martina Kociánová: To znamená, keby ten baran pod vašu správu nedopadol, tak sa vlastne nič nedialo?
Soňa Peková: Skôr by sa to asi, možno, pozametalo pod koberec, pretože by to nemalo tú legálnu silu, akú to malo. Pretože to skončilo u prokurátora na Slovensku a na mnohých ďalších vysokých miestach. Ja som tento posudok odovzdala osobne pánovi doktorovi Kotlárovi. A to súdne znalecké pečiatka tomu dáva takú silu, že tento posudok je neprehliadnuteľný. Dá sa samozrejme zamietnuť, keby ho prokurátor zamietol, pretože sa mu nepáči, ale prokurátor ho nezamietol – začali sa v tom angažovať novinári.
Ale dôvodom, prečo táto pečiatka bola pre mňa taká dôležitá, bolo, že ja stále svoju revoltu, ktorú vediem už toľko rokov, vediem zdola nahor. Ja informujem obyčajných ľudí o tom, čo sa deje, o nebezpečenstve, napríklad aj covide, že je to veľmi pravdepodobne z laboratória, aj o tom, že vakcíny majú hromadu in silico teoretických predpokladov, že budú škodiť, nieto ešte keď sa to potom preukáže. A ja som chcela, aby sa to ľudia dozvedeli, a vďaka novinárom sa to ľudia dozvedeli. Moja pečiatka splnila úlohu.
Martina Kociánová: Ale vy stanete pred súdom. V každom prípade, ja som vás prerušila v okamihu…
Soňa Peková: Nestanem. Nie. To zase niekto nafúkol, to tak ďaleko nie je. Oni mi napísali, že mi to vezmú, pretože som zaujatá. Ale ja som len vyjadrovala svoj vedecký názor, a podľa môjho názoru vyjadrovať vedecký názor neznamená zaujatosť. A ono si to začalo žiť svoj vlastný život a zmetabolizovalo sa to na nejakú štruktúru. Nikto mi zatiaľ nepovedal, že za to stanem pred súdom. A ak áno, tak ja to budem považovať za najlepšiu ťaškaricu môjho života, pretože tých dôkazov je toľko, a to, že sa vedie nejaká politická kauza, tak to dneska, myslím, už by sa malo skončiť.
Martina Kociánová: Pani doktorka Soňo Peková, keď ste povedali, že vám teda odobrali pečiatku, tak tým vám tiež odobrali tú skúšku, ktorú ste kvôli tomu museli skladať? Pretože ste pravdepodobne museli niečo odviesť za to, že vám bola pečiatka pridelená.
Soňa Peková: Po prvé mi ho ešte neodobrali. Len mi poslali pamflet, alebo úradný list. Pardon, nie pamflet, ale úradný list – sme ešte stále v roku 2026. Poslali mi úradný list, že mi to hrozí a že nech sa k tomu vyjadrím, a citovali dáta z môjho facebookového profilu, takže som z toho usúdila, že asi študujú môj facebookový profil.
Namiesto toho, aby som im poslala oficiálny list, tak som to vyriešila cez svoj facebookový profil. Ja to považujem za taškaricu a hru, už to nepovažujem za nič vážne a solídne. Mne je z toho do smiechu. Ja si to s nimi vybavujem cez facebook. Ja som tam len napísala, že mne na tom pečiatke vôbec nezáleží, pretože si neuvedomujem, že by som niečo porušila.
Navyše to, aby som sa stala súdnym znalcom, tak to nie je tak, že ja poviem, že chcem, alebo že si to zaplatím, ale musím skutočne spĺňať nejaké kritériá. A tieto kritériá sa za tú dobu iba zmocnili, pretože som opublikovala viac vecí a ešte som k tomu pridala svoju erudíciu za roky od roku 2017, takže som určite nepoklesla v kvalite svojho prevedenia. Práve naopak. A to, že nejaký poslanec zo Slovenska má so mnou problém, nemôže spôsobiť, že mi niekto odreže tridsať rokov mojej odbornej praxe.
Vo vakcínach je takmer rovnako DNA ako deklarované mRNA a táto molekula sa dokáže dostať do jadra buniek
Martina Kociánová: Ja som vás v predchádzajúcej odpovedi prerušila v okamihu, keď ste začali hovoriť vetu: „A tieto dáta boli natoľko alarmujúce.“ Mohlo by sa zdať, že možno práve tieto dáta boli dôvodom tohto honu na pečiatku. Ale v čom teda boli tieto dáta také alarmujúce?
Soňa Peková: Dáta, ktoré boli alarmujúce, boli dôvodom honu na pečiatku, pretože to skutočne ukazuje, že vakcíny – poviem to na rovinu – sú potenciálne veľmi nebezpečné. Nielenže sú veľmi rôznorodé naprieč jednotlivými šaržami, ale obsahujú v sebe dvojreťazcovú molekulu DNA, ktorá by tam prípadne mohla byť v nejakých nízkych kvantitách ako nedostatočný proces purifikácie, čistenia, pri výrobe vakcíny.
Ale náhodným nálezom bolo, že prítomnosť DNA nie je na úrovni nejakej nízkej kontaminácie, ale je v takých vysokých kvantitách, že sa vyrovná kvantite účinnej látky, ktorá bola deklarovaná, to znamená mRNA. Je tam de facto takmer rovnako mRNA ako DNA. A toto je ten alarmujúci nález, pretože táto molekula je krátka, je jej tam ohromné množstvo, má voľné konce a obsahuje sekvencie, ktoré dokážu molekulu navádzať do jadra.
A každý molekulárny genetik vie, že taká molekula, pokiaľ sa dostane do cytoplazmy buniek – čo sa stalo pri vakcinácii – má veľkú šancu dostať sa do jadra, a akonáhle je v jadre, tak sa dokáže zaintegrovať. Nebezpečenstvo tejto vakcíny je, že by mohla byť integratívna. Nie, že by sa integrovala mRNA, ako sa pôvodne niekde hypotetizovalo, ale skutočne sa integruje DNA, ktorá nielen kontaminuje tieto prípravky, ale je tam v takej kvantite, že to vyzerá, že to nie je nedostatok procesu čistenia, ale že to je regulárna súčasť týchto vakcín. A pritom nikde nebolo deklarované, že by tieto vakcíny obsahovali DNA. Bolo deklarované, že obsahujú mRNA v nejakej kvantite, ale ony vo veľmi blízkej hodnote obsahujú aj kvantitu DNA, čo je alarmujúci nález. A preto som potrebovala, aby to malo tú silu. A preto to dostala pečiatku súdneho znalca, aby to nikto nezamietol pod koberec.
Z vedeckého ringu sa po covide stalo trhovisko, kde rozhodujú novinári a politici namiesto odborníkov
Martina Kociánová: Povedzte mi, ako sa líši odborná diskusia o problematike vakcín, čiže covidu ako takého, u nás a v zahraničí? A teraz nemám na mysli iba Ameriku, ktorá pod vplyvom Roberta Kennedyho pomerne tvrdo tieto témy otvorila, ale všeobecne?
Soňa Peková: Ja som celý život robila vedu, moja majoritná práca bola diagnostická práca v laboratóriu. Ale vždy sme to robili tak – aby sme nezhlúpli – že dve tretiny diagnostikujeme, a to nás živí, a jednu tretinu sa venujeme vede. A aj z toho vzniklo to množstvo publikácií, ako ste spomínali.
A vždy to vo vede bolo tak, že keď prišla nejaká myšlienka, nápad, nejaký nový objav, tak sa to opublikovalo, a ak to bolo novátorské, tak sa k tomu vyjadrovali ďalší ľudia, či to tak môže byť. Preverovali to, a pokiaľ sa to podarilo zreplikovať, také skvelé, tak sa bádalo, čo to asi znamená, a že to je zase nejaká nová vec, o ktorej sa nevedelo. A to bol mentálne stimulujúci ring, v ktorom sa pracovalo, a bolo veľmi pekné robiť vo vede, pokiaľ človek samozrejme úplne nevybočoval a nechcel sa venovať nejakým prapodivnostiam, v úvodzovkách, ktoré neboli podporované mainstreamom. Ak to bolo v mainstreame – ale aj v rámci mainstreamu sa našli nejaké zaujímavosti – tak to vždy bola pekná a zaujímavá diskusia k veci.
A potom prišiel covid a z peknej a zaujímavej diskusie k veci, a z intelektuálneho ringu, sa stalo trhovisko. A do toho trhoviska sa vložili ľudia, ktorí s tým nemajú čo do činenia, to znamená novinári mimo odbornosti a politici. A vyčlenila sa skupina vedcov, ktorí sa vyhranili proti nejakému pohľadu na vec, a tí, čo mali iný pohľad na vec, boli diskriminovaní a označení za nejaké – radšej nebudem tieto výrazy opakovať.
A to nikdy nebolo. To sa stalo prvýkrát, a ja dúfam, že sa to stalo aj naposledy, pretože veda by mala byť odborom otvoreným, pretože iba tak ide dopredu. Aj keď sa iné vedecké témy spracovávajú stále ako aj normálne, tak toto jedno sa úplne vymyká. A ak niekto tvrdí niečo iné, tak je označený za dezinformátora a nejakého hlúpeho, a uberú mu všetky jeho tituly a povedia, že vôbec nerozumejú svojej odbornosti, bez ohľadu na to, že to robí už treba 50 rokov. Toto sa týka iba covidu.
Tridsať rokov som nerobila nič iné ako vedu a teraz zisťujem, že to bola zvláštna faloš
Martina Kociánová: Pochopila ste, prečo mnohí vaši kolegovia zrazu úplne zmenili svoj mindset práve vedeckého prístupu, kde treba veci preukazovať, a začali trpieť akousi možno slepou vierou?
Soňa Peková: Ja úplne nechápem, aké fialové kúzlo na nich spadlo, pretože to sa nedá inak nazvať. Oni zapreli aj také bazálne vedomosti, ako napríklad čo sa týka vakcíny, že musia mať päť alebo desať rokov nejakého použitia, než sa nasadia takto vo veľkom. To všetci zabudli.
To, že na začiatku – keď som povedala, že tento vírus je laboratórneho pôvodu – tak môj primárny dôvod bol taký, že som už mnoho rokov predtým pracovala v skupine pre nakladanie s geneticky modifikovanými organizmami a vedela som, aká je legislatíva a ako je ďaleko za týmto odborom. Ten odbor beží vpred a legislatíva mu ťažko dýcha na chrbát, aby človek správne dokontroloval, čo sa kde v laboratóriách robí.
A pretože som vedela – pretože som sama tieto veci robila – že je to na svedomí experimentátora, na tom, čo urobí. Pretože keď tam príde nejaká kontrola a otvorí termostat, a tam v Petriho miske rastú v nejakom médiu vírusové partikuly, kontrolór vôbec nedokáže zistiť, že by sa tam robili nejaké veci, ktoré nie sú úplne kóšer. Ide to za svedomím experimentátora. Ja som vedela, že to je nesmierne krehký parameter, aby na tom to bolo postavené, a celá legislatíva bola úplne smiešna – taký prehistorický dinosaurus. Na to som mnoho rokov ukazovala.
A keď sa stalo toto, hovorila som si: „A je to tu zase.“ Laboratórnych únikov je popísané mnoho, to nie je žiadna tajnosť. To sa normálne dá nájsť na webe, koľko týchto rôznych únikov bolo. Hovorila som si, že je tu možno čas, aby sa to konečne s touto legislatívou rozhojdalo. A namiesto toho, aby niekto povedal: „Tá baba má asi pravdu,“ tak po mne vyrazili.
A bolo viac takých zvláštností, ktoré ma potom presvedčili o tom, že je to celé nejaká vymyslená hra, ktorú som tým nejako narušila, a preto sa stali všetky tie veci okolo mňa. Veda je pre mňa teraz sklamaním a ja to už nerobím. Už robím iba diagnostiku, pretože tá mi príde ešte užitočná. A akonáhle zistím, že aj tá je neužitočná, tak sa posunu niekam ďalej. Ja nie som uviaznutá vo svojich starých konceptoch.
A to, čo som robila celý život – nič viac som nemala ako vedu – sedem dní v týždni som bola stále v laboratóriu – teraz vidím, že to bola zvláštna faloš, v ktorej som žila. Bolo to v jednej chvíli smutné, ale teraz to už mám za sebou, považujem to za svoju históriu. Ale veda ma naozaj sklamala. Naozaj sklamala.
Martina Kociánová: Aké to je pre vedkyňu, ktorá zasvätila vede svoj život, a zároveň pre krehkú ženu, byť prvá, a svojho času tiež jediná, kto hovorí svoj výskum proti všetkým?
Soňa Peková: Tak ja možno vyzerám krehko, ja som taký malý kúsok, ale vo vnútri hrozne hustý.
Martina Kociánová: To sme mali možnosť vidieť.
Soňa Peková: Ale nie nejako zlomyseľne. Ja len, keď vidím, že sa niekde deje nejaké bezprávie, alebo je niekde nejaká úplne zjavná lož, tak to cez mňa nejde. A teraz už vôbec také veci cezo mňa nejdú, že by som to ignorovala, alebo nad tým mávala rukou. Bolo to tak celý môj život, a v dobe covidu to pre mňa bola jasná správa, jasný imperatív, že to mám ľuďom oznámiť, pretože je to môj odbor. Ja v tom ležím. Dvadsať rokov ležím v tomto odbore, nič iné nerobím, nič iné neviem. Vôbec neviem, ako sa ovláda platobná karta, ale presne viem, ako sa klonuje a ako sa robia tieto všelijaké veci.
Keby som to ľuďom nepovedala, nepreniesla by som cez seba, že som to neurobila. Pre mňa to bola jasná správa. Tušila som, že to bude mať nejaké konsekvencie, ale netušila som, aké to môže mať konsekvencia. Prekvapila ma intenzita týchto konsekvencií, ale vedela som, že to povedať musím. Urobila som to, a koľkokrát sa ma na to pýtali, toľkokrát som to zopakovala.
Pokiaľ budú obyčajní ľudia informovaní, žiadna vláda ich nedonúti ísť na experimentálnu vakcináciu
Martina Kociánová: Je už sloboda diskusie o covide v Európe väčšia, než akú ju zažívame u nás?
Soňa Peková: Ani by som nepovedala, pretože vidíme, čo sa deje na Slovensku. Tam je pán doktor Kotlár stále osamelý bojovník v prvej línii. Tu v Česku sa to teraz začína snáď trošičku hýbať – v pondelok 26. januára bol v Poslaneckej snemovni seminár na tému covidu. Ale napríklad v Nemecku je stále situácia veľmi chladná a ostrá, tam sa na túto tému veľmi hovoriť nedá. Iba iba na alternatívnej platforme, čo mi príde, že neviem, prečo by sa to malo volať alternatívna platforma. Vedecký ring je jeden, nemá dve platformy, je jeden, tak neviem, prečo to takto označili, aby to zase iba rozdelili.
Ešte stále táto diskusia nie je slobodná, ale treba o tom hovoriť viac a viac. Ale najdôležitejšie je, aby boli informovaní obyčajní ľudia, pretože oni sa potom pôjdu nechať očkovať, oni potom budú aplikovať všetky reštriktívne opatrenia a ďalšie drakoniády, ktoré prípadne vymyslí vláda. Pokiaľ oni budú vedieť, že je to lož, alebo že je to príliš deravé na to, aby tomu uverili s tým, že je to pravda, tak aj vláde – aj keby mala bohvie aké regule a inštrukcie – sa bude ďaleko horšie pracovať s ľuďmi, ktorí budú informovaní.
Ja sa toľko netrápim, že česká vláda na to ešte nereflektuje správne, hoci je zo všetkých strán mnoho informácií. Ja riešim to, aby sa to maximálne dozvedeli ľudia, pretože na nich stojí celá pyramída moci v každej jednej krajine, aj na našej zemeguli.
Martina Kociánová: Ivo Jahelka v jednej pesničke spieval: „Schody se nezametú, hoci by boli z mramoru, nikdy zdola nahoru.“ A vy na to idete stále zdola a stále bijete päsťou do steny, ale v podstate by som nepovedala, že sa premenil vzťah verejnosti voči vám. Stále vás – myslím odbornej verejnosti – vnímajú ako posadnutého „troublemakera“, aby som tak povedala.
Soňa Peková: Myslím, že sú zabetónovaní v nejakej histórii, pretože ja určite nie som žiadny troublemaker. Ja sa dokonca snažím o to, aby to bolo všetko vyrovnané v pokoji a mierumilovným spôsobom. Ja som tá posledná, ktorá by chcela do toho nejako kosiť. Ak si niekto myslí, že som troublemaker, tak veľmi zaspal dobu.
A navyše neviem, kto to sú títo ľudia, pretože vedecká obec je široká a takto sa exponovali týmto spôsobom voči mne iba niektorí, spočítala by som to na prstoch jednej ruky. Myslím si, že možno dvaja, traja alebo päť ľudí nemôže vyvážiť tie ďalšie tisíce, ktorí napríklad už zdieľajú môj pôvodný názor, ale boja sa hovoriť, pretože sa boja, že by to pre nich malo nejaké neblahé následky. Ale tu je päť krikľúnov, pri ktorých sa zdá, ako keby ovládli verejný priestor, a potom si niekto môže myslieť, že to je pravda. Ale to je zavádzajúca situácia, pretože neplatí, že ten, kto kričí, vie najviac. Tak len, aby si možno ľudia uvedomili, že počúvať toho, kto najviac kričí, nemusí byť správne.
Martina Kociánová: Ale mlčiaca väčšina je potom taká, ktorá umožní krikľúňom, aby sa presadili.
Soňa Peková: Áno. Ale aj tak si stále myslím, že ak tu niekto nakúpi nejaké vakcíny za nejaké horibilné peniaze – ktoré sú rovnako len nejakými elektronickými číslami, ktoré už dávno nemajú podstatu nejakých hmotných rezerv. To už je fiat mena. Myslím, že sa to stalo v roku 1971 v Amerike, že sa odpojili zlaté rezervy od toho, že sa začali tlačiť iba papierové peniaze.
Sú to elektronické peniaze, ktoré zaťažia elektronicky fiktívne nejakú krajinu. A to, že sa nakúpia nejaké nesmierne drahé vakcíny, tak sa nakúpia, ale keď tam ľudia nepôjdu, vlastnými nohami neodkráčajú do vakcinačného centra, aby si nechali podať nejakú látku, ktorá je objektívne v experimentálnom stave, tak tu môže zhora kričať, kto chce, čo chce, ale tam ľudia tam napôdu, pretože budú mať ibformácie o tom, že je to prinajmenšom nedošetrené, nevyriešené. Efektivita, alebo účinnosť, alebo bezpečnosť týchto vakcín nie je vyriešená.
Ja informujem ľudí, a ak ľudia nebudú súhlasiť s tým, čo hovorí vláda, tak je to nakoniec nestabilný stav, a vláda nemôže vládnuť ľuďom, ktorí nesúhlasia s tým, čo vláda propaguje. Môj prístup zdola nahor je predsa len dobrý.
Páchatelia sa vracajú na miesto činu, aby za sebou pozametali – návrat Adama Vojtecha nikoho neprekvapí
Martina Kociánová: Máte pravdu, že informovať občanov je nesmierne dôležité, ale v okamihu, keď Andrej Babiš menoval ministrom zdravotníctva Vojtecha Adama, tak som si uvedomila, že k žiadnemu poučeniu z krízového vývoja pravdepodobne nedošlo.
Soňa Peková: Ale ja sa domnievam, že to, že sa tu recyklovali staré štruktúry, staré kádre, je to ešte medzistupeň vývoja spoločnosti. A nie je to nič nelogické, pretože ak sa tu na začiatku robili rôzne machinácie – bolo tu nejaké kupčenie so strachom, a za koľko sa bude predávať analytika a podobne, to bol úplný začiatok – tak tu evidentne sú rôzne nitky, rôzne spojenia z tej doby, o ktorých vie len ten, kto to rozpútal, Andrej Babiš a Adam Vojtech.
Teraz, keď potrebujeme, aby sa tieto veci upokojili, tak keby tam prišiel niekto nový, kto by tam začal prevetrávať ich staré fajly, tak by sa zistilo, čo sa tam všetko stalo. Je úplne logické, že sa páchatelia vracajú na miesto činu, aby to tam za sebou pozametali, čo ma vôbec neprekvapuje.
Ale je to tak, že si Andrej Babiš povie, koho chce, aby tam s ním pracoval, a úplne bez škrupulí si tam zavolá niekoho, kto to s ním v tom čase piekol. Ale ja sa aj tomu len smejem, pretože to považujem iba za prechodný čas, kedy sa budú snažiť tieto veci zamiesť. Podľa mňa to je ten dôvod, prečo si tam zase vzal Adama Vojtecha, pretože Adam Vojtech presne vedel, čo sa kde dialo, a že sa to rovnako celé zrúti, pretože ľudia už budú príliš vedieť, čo sa dialo. A zase sa vraciam k tomu, že ja im to podrývam, vytrhávam korienky. Ako ten strom rastie, tak ja mu stále zdola orezávam korienky, a ten strom nakoniec spadne.
Trump propagoval operáciu Warp Speed a masívnu vakcináciu, teraz to isté prekrúca – neuveriteľná fraška
Martina Kociánová: Napriek tomu všetkému ma zarazilo, keď som sa dočítala v slovenskej „tlači“, že 5. augusta 2025 vláda Donalda Trumpa oznámila, že ukončí 22 federálnych kontraktov na vývoj mRNA vakcín, pretože spochybnili ich bezpečnosť. Chápete to, že u nás stále ideme v psychologickom móde popierania?
Soňa Peková: To je úplne, totálne vtipné, pretože Donald Trump bol ten, kto v blahej minulosti vrátil späť zákonnosť procesu gain of function, to znamená prípravy mikroorganizmov so zvýšenou funkciou. Pretože to v jednom čase bolo ako keby zrušené, že sa to v Amerike vykonávať nesmie, a Donald Trump to tam zase, ako nastúpil do svojho prvého volebného obdobia, vrátil. Takzvaní vedci sa zase začali venovať gain of function a vyrábali tieto rôzne mikroorganizmy.
Donald Trump potom taktiež rozvinul aktivitu, ktorá sa nazývala Warp Speed, a to bolo v roku 2020 – okamžité, masívne a plošné zavedenie vakcinácie proti covidu do populácie. On bol obrovský propagátor týchto prípravkov, keď každý zo základnej školy vie, že sa to nasadilo v roku 2020, čo bolo možno rok po tom, čo začala takzvaná pandémia, takže to nebolo objektívne päť rokov, čo by bolo obvyklé, alebo desať rokov pre neobvyklé koncepty. Aj Donald Trump mohol vedieť, že porušil túto základnú časovú premisu na lineárnej časovej osi.
On sa do operácie Warp Speed namočil úplne a nesmierne propagoval tieto vakcíny. A teraz zrazu už to zase celé prekrúca. Pritom v tom čase mali rovnaké informácie, ako majú teraz. Týchto informácií toľko nepribudlo. A v tom čase sa správali inak a správajú sa inak aj v tejto dobe. Je to neuveriteľné divadlo. A myslím, že aj vtipné. Mne to príde naozaj ako fraška, pretože ten, kto sa na to trošku pozerá, sleduje to – a veľa ľudí to sleduje, pretože covid sa týkal asi každého – tak vidí, že ten, kto bol najväčší uzurpátor moci, teraz robí, že to je všetko OK. Je to úplne nestabilná plocha, a podľa mňa z toho už niečo vznikne.
Biologické laboratóriá zostali po rozpade Sovietskeho zväzu bezprizorní a ujal sa ich americký priateľ
Martina Kociánová: Keď som sledovala vaše kroky v minulosti, tak som si niekedy hovorila, že si skutočne vedome nabiehate. Napríklad keď ste v apríli 2022, teda krátko po začatí vojny na Ukrajine, povedala, že na tamojšom území boli biologické laboratóriá. Dnes sa teda vie, že tam tieto laboratóriá boli s americkou účasťou.
Soňa Peková: Ak môžem. Keď sa vtedy rozpadol Sovietsky zväz, tak vo zväzových republikách bola hromada takýchto laboratórií, pretože studená vojna obsahovala položku biologických zbraní. A laboratóriá, ktoré sa venujú výskumu alebo vývoju týchto biologických dvojsečných agens, nie sú len v týchto krajinách, ale sú v Európe, v Afrike, v Austrálii, sú po celom svete. A tam zostali po rozpade opustené a bývalý Sovietsky zväz šiel na kolená. Zostali tu tie extrémne nebezpečné prevádzky v podstate bezprizorne. Až tam prišiel americký priateľ, aby sa toho ujal. Ale to tak bolo aj v Kazachstane a v rôznych krajinách. Je o tom hromada kníh, literatúry, to tiež nie je žiadna tajná vec, a všetci, čo sú z odboru, o tom vedia.
Martina Kociánová: O tom, že laboratóriá na Ukrajine a v ďalších zväzových republikách sú, sa vedelo. Alebo aspoň ľudia, ktorí sa o to zaujímali, vedeli. Napriek tomu všetko sa ale zase zdvihla obrovská vlna nevôle voči vášmu konštatovaniu s tým, že už neviete, čo si vymyslieť.
Soňa Peková: Ale ja som si to nevymyslela. To je fakt. A keby som bola úplne ticho, tak by asi ťažko našli, prečo by proti mne vyšívali. Ale ja som nebola úplne ticho, ale to preto, že sa ma na to vždy niekto spýtal a ja som mu priamo odpovedala. Ja som nezahmlievala, a možno som niekedy odpovedala trochu provokatívne, pretože som vedela, že to je správna odpoveď, že to akurát trochu okorením. Ale keď by som to neopeprila, tak by to možno zapadlo. Keby som tomu papieru nedala pečiatku súdneho znalca, tak by tiež zapadol. Ja to tak robím.
Martina Kociánová: Opeprili ste to tak, že vás kvôli tomu vyšetrovala polícia.
Soňa Peková: Len nejaký občan z Brna poslal trestné oznámenie. A to potom skončilo niekde v koši, to sa ku mne ani nedostalo. Oni to zase nafúknu, a nakoniec to tak ani nebolo. Len občan z Brna trpel, tak to poslal na políciu, ale policajný orgán to už neprocesoval ďalej.
Celý rozhovor so Soňou Pekovou o mRNA vakcínach a stave vedeckej diskusie o čovide si môžete vypočuť na platforme Herohero.
Majte sa pekne a niečo pre to robte. Nikto iný to za nás neurobí.
Zanechajte nám komentár