USA vyprovokovali Karibskú krízu a príchod vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 1968 na obranu svojich občanov
Dôvody príchodu vojsk VZ do ČSSR
V minulých dňoch – už asi dva mesiace beží v médiách hysterická nenávistná kampaň o príchode vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Vytvára sa dojem, že to boli ruské vojska, ktoré prišli, a tým sa vnucuje spoločnosti, že musí byť naštvaná na Ruskú federáciu. V prvom rade je potrebné povedať, že šlo o vojska ukrajinského tankového práporu, ale i poľské, maďarské, bulharské a Sovietskeho zväzu. Prečo sa o týchto skutočnostiach a faktoch nepíše v novinách, tiež i v učebniciach? Prečo sa prekrúcajú fakty a vytrhávajú z kontextu pravdivých udalostí a súvislostí? Prečo zrazu americká ambasáda organizuje po 24 slovenských mestách turné s karavanom s americkými diplomatmi? Prečo sa na území Slovenska prechádzajú americké konvoje s ostrými zbraňami a organizuje sa s nimi 50 cvičení len v tomto roku? Kto živí mýty o roku 1968 a prečo? Prečo občanom Slovenska chcú vnucovať a vysvetľovať náš spoločný záväzok k slobode a demokracii, ale i že partizáni spoločne s Američanmi zvíťazili v Slovenskom národnom povstaní? Alebo uvedené fakty sa nehodia západu a americkému zbrojnému priemyslu, ktorý bráni pravde? Pretože USA a NATO môžu za inváziu do Československa? Pretože sa boja, že ľudia odsúdia Západ a vojnových štváčov zo Spojených štátov a NATO, keď pravda vyjde najavo?
Pozrime sa na súvislosti z šesťdesiatych rokov z vojenského a geopolitického hľadiska. Angloamerické vlády desiatky rokov očierňovali, ponižovali, démonizovali Rusko a Slovany. Jedným z ich tém, aby zasievali nenávisť a nevraživosť medzi slovanskými krajinami, je príchod vojsk Varšavské zmluvy do Československa v roku 1968. Aká je pravda a skutočnosť? Kto vytvoril situáciu, aby prišli vojská Varšavskej zmluvy v roku 1968? Kto ich tam poslal a prečo na tak dlho?
Objasníme si všetky pravdivé súvislosti. Po 2. svetovej vojne v roku 1945 bola podpísaná mierová zmluva medzi porazenými mocnosťami – Nemeckom, Talianskom, Japonskom a víťaznými mocnosťami – Ruskom, Spojenými štátmi, Anglickom a ďalšími, kde jeden z bodov je článok, že víťazné mocnosti nebudú vyzbrojovať porazené mocnosti žiadnymi zbraňami, ani nebudú inak podporovať vojenské odvetvia. Aby obišli tuto zmluvu, založili 4. apríla 1949 vojenský pakt NATO, ktorý má hlavné politické a vojenské štruktúry k ovládaniu členských krajín. Jeho zakladatelia boli Spojené štáty, Anglicko, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Island, Nórsko, Portugalsko. Okrem Nemecka, Grécka a Turecka. 18. 2. 1952 prijali Grécko a Turecko. Tam dodali rakety s atómovými hlavicami Pelikán. A nakoniec prijali 9. 5. 1955 i Nemecko. Ako protiváhu tejto priamej vojenskej hrozby socialistické krajiny založili obranný pakt – Varšavskú zmluvu 14. 5. 1955, po prijatí Nemecka do NATO. Ich zakladateľmi boli Sovietsky zväz, Bulharsko, Československo, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Nemecká demokratická republika a Albánsko.
Po Karibskej kríze museli USA stiahnuť rakety PGM 19 Jupiter s atómovými hlavicami z Turecka namierené proti krajinám Varšavskej zmluvy a ZSSR. Nesmieme zabúdať, že v západných krajinách boli obrovské množstva zbraní členských krajín NATO, ku ktorým pribudli ďalšie dodávky zbraní z USA. USA bez súhlasu bezpečnostného výboru OSN dodali postupne v šesťdesiatych rokoch viac než 2500 tankov, 1500 lietadiel a bombardérov, 80000 vojakov, a čo bolo najnebezpečnejšie i 171 rakiet s atómovými hlavicami namierenými na Československo, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litvu, Lotyšsko, atď..
USA nemuseli šetriť jadrovými zbraňami, pretože v roku 1959 ich mali viac než 12 tisíc. O dva roky neskôr už 22229. Pozdejšie ich počet i na základe dohôd vyplývajúcich z narastajúcej vojenskej sily Varšavskej zmluvy výrazne klesal. A to i vďaka príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. To znamená, že sa zamedzilo zbrojeniu a rozpútaniu 3. svetovej vojny. Presný zoznam dopadov atómových hlavíc a vyvraždenia Slovanov je k dispozícii. Američania založili ďalšie americké a NATO základne v západnom Nemecku, ale i v iných západných krajinách. V Taliansku, Anglicku, Turecku a inde. Zoznamy sú k dispozícii. Tieto fakty nám dávajú jasnú odpoveď, prečo velenie Varšavskej zmluvy rozhodlo o dodaní uvedených počtov vojakov a zbraní do Československa. Počty vojsk pripravených k obrane značených ako operácie Dunaj vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 divízii. 12 tankových 13 motostreleckých, dve výsadkové, a jednu leteckú armádu o celkovej sile 200000 – 750000 vojakov s 800 lietadlami, 2000 – 6300 tankami a 2000 delami a raketometmi. Tieto sily ako celok prevyšovali počtom Československú ľudovú armádu. Sily východného vojenského okruhu ČSLA neboli v období príchodu v plnom počte. Na operácii sa zúčastnilo asi 28000 poľských a asi 30000 maďarských vojakov. Účasť východonemeckých vojsk je sporná. I najnovšie zdroje potvrdzujú, že tieto vojska nedostali povolenie vyraziť zo svojich nástupných pozícii za hranicami. Len na slovenskom území bolo v prvých dňoch nasadených 48055 sovietskych, 10372 maďarských a asi 1000 bulharských vojakov. V súvislosti s faktom navýšenia zbraní a vojakov v Nemecku na hraniciach s Československom sa ukazuje, že šlo o priame vojenské ohrozenie socialistických krajín a suverénnych štátov Varšavskej zmluvy. Preto to velenie Varšavskej zmluvy vyhodnotilo ako priamu hrozbu napadnutia krajín Varšavskej zmluvy, rozhodlo sa vyrovnať vojenské sily a dodať do Československa rovnaké množstvo vojenskej techniky, ako USA do Nemecka a krajín NATO. Nebyť bleskového príchodu spojeneckých vojsk do vtedajšieho Československa, obsadili by stred Európy armády NATO. Svet sa údajne pred päťdesiatimi rokmi ocitol na okraji jadrovej katastrofy. Zažehnala ju len dôkladne pripravená, dobre utajená a perfektne uskutočnená operácia pod kódovým označením Dunaj. Tým bolo NATO a USA donútené znížiť počty jadrových hlavíc namierených proti zemiam Varšavskej zmluvy. Toto bol pravý dôvod, prečo prišli vojska Varšavskej zmluvy do Československa. Aby chránila ženy, deti, starcov a celé národy Slovanov pred vyvraždením.
Svetu mier!
Zoznam miest na Slovensku a v Česku, ktoré USA plánovali bombardovať jadrovými zbraňami :
Video výbuchu nad Mostom ČR :
https://www.youtube.com/watch?v=nPdM3fGTptI
Čo by sa stalo, keby všetky atómové bomby vybuchli naraz?
Vojenské rozmiestnenie:
V apríli 1958 Ministerstvo obrany Spojených štátov poverilo letectvo Spojených štátov prípravou rozmiestnia prvých troch eskadier rakiet Jupiter (45 rakiet) vo Francii. Vyjednávania medzi Spojenými štátmi a Francúzskom trvali do júna 1958. Charles de Gaulle, nový francúzsky prezident, odmietal umiestnenie akejkoľvek jedinej rakety. Toto rozhodnutie donútiolo Spojené státy preskúmať možnosti rozmiestnenia rakiet v Turecku nebo v Tliansku. Americké letectvo v rovnakom čase rozmiestňovalo štyri eskadry rakiet Thor (60 rakiet) v Spojenom kráľovstve v blízkosti Nottinghamu.
V apríli 1959 minister letectva poveril letectvo rozmiestnením dvoch eskadier rakiet Jupiter v Taliansku. Od roku 1961 do 1963 bolo na desiatich miestach v Taliansku rozmiestnených dohromady 30 rakiet. Obsluhovali ich príslušníci italských vzdušných síl, ale Američania mali pod kontrolou jadrové hlavice. Tieto rakety rozmiestnené v Taliansku boli pod správou 36ª Aerobrigata Interdizione Strategica (36. strategickej leteckej eskadry talianskych vzdušných síl) umiestnených na letecké základne Gioia Del Colle. V roku 1962 bulharské špionážne lietadlo MiG-17 po prelete nad jedným z týchto miest havarovalo v neďalekom olivovom háji.
V štyroch prípadoch medzi polovicou októbra 1961 a augusta 1962 boli rakety Jupiter, rozmiestnené v Taliansku a vybavené jadrovými hlavicami o sile 1,4 megaton TNT (5,9 PJ) zasiahnuté bleskom. Tým boli aktivované termálne batérie a v dvoch prípadoch bol tritio-deuteriový plyn napumpovaný do hlavice, čím sa tieto stali čiastočne nabité. Po týchto 4 falošných poplachoch U.S. Air Force nainštalovala na všetky odpaľovacie zariadenia ochranu proti bleskom.
V októbri 1959 bola podpísaná medzivládna dohoda USA s Tureckom o rozmiestnení tretej a poslednej eskadry v Turecku. Prezident Eisenhower ale rozmiestnenie rakiet odďaľoval v presvedčení, že tento krok nevyhnutne vyvolá prudké zostrenie sovietsko-amerických vzťahov. Rakety totiž vzhľadom k dlhej (niekoľkohodinovej) dobe prípravy ku štartu boli prakticky použiteľné iba v prípade prekvapivého prvého úderu Spojených štátov..[1]
Až na jar roku 1961 nový prezident Kennedy rozhodol o inštalácii rakiet v Turecku.[1] V rokoch 1961 až 1963 bolo 15 rakiet rozmiestnených na 5 miestach v blízkosti mesta Izmir. Tieto miesta boli pod priamou správou personálu amerického letectva. Rakety boli v operačnej pohotovosti od marca 1962. Prvá letka troch Jupiterov bola predstavená pod správu tureckých leteckých síl až koncom októbra 1962 pred začiatkom Kubánskej krízy. Američania však stále kontrolovali jadrové hlavice. Skutočné rozmiestnenie rakiet Jupiter v Turecku je tajné. Podľa nemenovaného zdroja z obdobia rozmiestňovania v roku 1961 jedno z päť miest bolo v horách blízko mesta Manisa a ďalšie v horách blízko mesta Akhisar. Hlavnou základňou pro rozmiestňovanie rakiet bola letecká základňa Cigli.
Všetky rakety Jupiter boli odstránený až v apríli 1963, na základe tajné časti dohody so Sovietskym zväzom o odstránení sovietskych rakiet z Kuby. Oficiálne bolo odvezenie rakiet po roku služby zdôvodnené ich zastaranosti. Skutočný dôvod sťaženia rakiet priznali Američana až koncom 80. let 20. storočia.[2]
https://cs.wikipedia.org/wiki/PGM-19_Jupiter
Video umiestňovanie rakiet v Turecku a Taliansku:
https://www.youtube.com/watch?v=KZVdDnOHuEI
Nacisti ktorí konštruovali rakety v USA :
Wernher von Braun a nemeckí dôstojníci
Umiestnenie rakiet PGM 19 Jupiter atómovými hlavicami namierené na krajiny Varšavskej zmluvy a ZSSR
S úctou občianske združenie „Pán Občan“ (Slovenská republika).
Zanechajte nám komentár