Súčasné režimy v západnej Európe sú ochotné vzdať sa komukoľvek 

3. augusta 2023

 

na obrázku Alexander Waldman a Michail Chazin

Michail Chazin – 20230725 Známy ruský ekonóm – vo vysielaní programu „Neutrálna zóna“ izraelského ruskojazyčného televízneho kanála Waldman-LINE vyjadruje svoj názor na niektoré najaktuálnejšie otázky ruskej a svetovej ekonomiky a politiky: O odstúpení Ruska od dohody o obilí a jeho prejav na túto tému v Bezpečnostnej rade OSN 

Waldmann: Prvá moja otázka vyplýva z Vášho – až epochálneho – vystúpenia na BR OSN k obilnej dohode, kde ste o.i. povedali, že export ruského obilia na svetové trhy ovplyvňuje globálnu humanitárnu situáciu oveľa viac ako dodávky obilia z Ukrajiny, a že odchod ruského obilia z tohto trhu vyvolá kolaps. A nie je práve v tomto skrytý zámer všetkých tých, ktorí tak intenzívne kričia, že skončenie obilnej dohody povedie k svetovej potravinovej kríze? Vypočuli Vás v BR OSN, alebo Vás nechceli počúvať?

Chazin: Viete, táto akcia vôbec nebola určená na to, aby tam niekoho počúvali. Boli tam samozrejme ľudia, ktorí počúvať chceli (aspoň som mal ten dojem), a to nie preto, že je to podľa protokolu slušné, ale preto, že ich to z rôznych dôvodov zaujímalo. V skutočnosti je dôležité to, že sa vystúpenie stalo súčasťou protokolu zo zasadnutia – aby bolo možné naň poklepať prstom a upozorniť ich, že sme ich na to upozornili. Moje zapojenie do videokonferencie v rámci Bezpečnostnej rady OSN bolo skôr dielom náhody. Ono sa totiž to zasadnutie malo konať 26. júla, no organizátori ho posunuli o pár dní skôr, takže keď tá zmena vošla do pozornosti, bol v Moskve už večer a keď bolo v Moskve ráno, v New Yorku bola zase noc. A jednanie začínalo o 10 hodine dopoludnia tamojšieho času, bolo teda nutné rýchlo nájsť človeka, ktorý vystúpi a prednesie nie propagandistický prejav. Avšak väčšina vystúpení, ktorá tam zaznela, bola vyložene propagandistická, ktorá mala demonštrovať „rozhorčenie svetového spoločenstva nad ruskou politikou“… Isteže Čína a niektoré ďalšie krajiny rozhorčenie nepredvádzali. Z našej strany bolo teda potrebné pomenovať objektívny základ toho všetkého, čo som urobil. Konzultoval som vec s naším najlepším expertom na poľnohospodárske otázky L. Cholodovom, s ktorým sa poznám už skoro 30 rokov, a on ma zásobil rôznymi číslami a faktami. Keď som ale vypočul prvých dvoch vystupujúcich, pochopil som, že to, čo chcem povedať, nie je vôbec potrebné, pretože som chcel vysloviť príliš veľa podstatného (akokoľvek som sa do časového limitu vošiel). Preto som tam prezentoval dve hlavné tézy: ktoré mali demonštrovať „rozhorčenie svetového spoločenstva nad ruskou politikou“…

Isteže Čína a niektoré ďalšie krajiny rozhorčenie nepredvádzali. Z našej strany bolo teda potrebné pomenovať objektívny základ toho všetkého, čo som urobil. Konzultoval som vec s naším najlepším expertom na poľnohospodárske otázky L. Cholodovom, s ktorým sa poznám už skoro 30 rokov, a on ma zásobil rôznymi číslami a faktami. Keď som ale vypočul prvých dvoch vystupujúcich, pochopil som, že to, čo chcem povedať, nie je vôbec potrebné, pretože som chcel vysloviť príliš veľa podstatného (akokoľvek som sa do časového limitu vošiel). Preto som tam prezentoval dve hlavné tézy: ktorá mala demonštrovať „rozhorčenie svetového spoločenstva nad ruskou politikou“… Isteže Čína a niektoré ďalšie krajiny rozhorčenie nepredvádzali. Z našej strany bolo teda potrebné pomenovať objektívny základ toho všetkého, čo som urobil. Konzultoval som vec s naším najlepším expertom na poľnohospodárske otázky L. Cholodovom, s ktorým sa poznám už skoro 30 rokov, a on ma zásobil rôznymi číslami a faktami. Keď som ale vypočul prvých dvoch vystupujúcich, pochopil som, že to, čo chcem povedať, nie je vôbec potrebné, pretože som chcel vysloviť príliš veľa podstatného (akokoľvek som sa do časového limitu vošiel). Preto som tam prezentoval dve hlavné tézy: Konzultoval som vec s naším najlepším expertom na poľnohospodárske otázky L. Cholodovom, s ktorým sa poznám už skoro 30 rokov, a on ma zásobil rôznymi číslami a faktami. Keď som ale vypočul prvých dvoch vystupujúcich, pochopil som, že to, čo chcem povedať, nie je vôbec potrebné, pretože som chcel vysloviť príliš veľa podstatného (akokoľvek som sa do časového limitu vošiel). Preto som tam prezentoval dve hlavné tézy: Konzultoval som vec s naším najlepším expertom na poľnohospodárske otázky L. Cholodovom, s ktorým sa poznám už skoro 30 rokov, a on ma zásobil rôznymi číslami a faktami. Keď som ale vypočul prvých dvoch vystupujúcich, pochopil som, že to, čo chcem povedať, nie je vôbec potrebné, pretože som chcel vysloviť príliš veľa podstatného (akokoľvek som sa do časového limitu vošiel). Preto som tam prezentoval dve hlavné tézy:
 
· V súčasnej situácii by akékoľvek apelácie k pohybom cien na trhoch ako reakciu na niektoré objektívne udalosti, boli hlúposťou, pretože trhy sú destabilizované. Keď vyhlásili vlani obilnú dohodu, boli ceny pšenice na trhu veľmi vysoké, treba ale chápať, že ukrajinský export je predovšetkým kukurica, jačmeň a olejnaté rastliny, zatiaľ čo väčšinu objemu exportu ruského obilia predstavuje práve mäkká pšenica 3. triedy a Rusko kontroluje cca 1/3 svetového trhu touto komerčnou pšenicou (160-180 mil. ton). Okrem toho existujú ešte vnútorné nekomerčné trhy. Takže po minuloročnom vyhlásení obilnej dohody ceny pšenice poklesli, a znovu poklesli po prognóze jej vysokej úrody. Avšak ktorý faktor bol dôležitejší, úplne nie je jasný.
Znovu opakujem, že ukrajinskej pšenice je na trhoch málo, a k tomu ešte treba dodať, že ukrajinská pšenica nemá s humanitárnou sférou prakticky nič spoločné, pretože v skutočnosti ide už o kontrahovanú pšenicu, nepatriacu už Ukrajine. Sú to spoločnosti Cargill, Monsanto a ďalšie spoločnosti, ktoré na Ukrajine v poslednej dobe skúpili obrovské výmery ornej pôdy – obávam sa, že za nie úplne zákonných podmienok.
 
· Podstatné však je, že logistické a finančné problémy, ktoré Západ vytvára Rusku, spôsobujú pokles zisku z vývozu pšenice a hnojív. Formálne síce boli protiruské sankcie zrušené, ale Západ obchodníkov, poisťovacie, logistické spoločnosti atď. natoľko vystrašil, že sa jednoducho boja s Ruskom oficiálne obchodovať – ​​no a každá okľuka je drahšia. Pretože ale Rusko zaujíma aj cca 15% svetového obchodu minerálnymi hnojivami, bez ktorých vysokú úrodu dnes dosiahnuť nemožno. Navyše, ak bude zisk z produkcie obilia nízky, časť domácich producentov môže prejsť na produkciu komodít iných, a v dôsledku toho do 2-3 rokov môže dôjsť ku kolapsu svetových cien a reálnemu hladu.
 
Toto boli dva problémy, ktorým som sa vo svojom vystúpení venoval. Musím poznamenať, že úplne súhlasím s názorom, že reálnou príčinou udalostí okolo ukrajinského obilia môže byť práve prianie onen hlad vyvolať. Je za tým základná ekonomická logika – presnejšie povedané – politické dôsledky z ekonomickej logiky.
 
2. Ekonomické problémy USA: Ekonomická logika spočíva v tom, že:

https://youtube.com/watch?v=h9ilRHqO5aA

 1. USA si uvedomili, že u nich dochádza ku katastrofe v priemysle. V každotýždenných „Ekonomických rozhľadoch M. Chazina“ uvádzam údaje, z ktorých vyplýva, že prvýkrát za veľmi mnoho mesiacov je ročný priemyselný rast USA v porovnateľnom období záporný! Ten ekonomický pokles už trvá dlhšie, ale do detailov dnes zabiehať nebudem. Trump vyhral voľby v roku 2016 s heslom „Make America great again“ – všeobecne vzaté, vráťme Amerike priemysel. Celý zámer sa mu nepodaril hlavne preto, že bol slabý administrátor a aparátnik, takže ho v Bielom dome „zožrali“ na aparátnej úrovni.
 
2. Po druhé, pretože sú na to objektívne príčiny v prehriatí amerických trhov. Takže oni spotrebúvajú viac, než si môžu dovoliť, a preto zvýšiť vnútornú spotrebu priemyselnou produkciou už nemožno. V dôsledku toho sa napríklad ukázalo, že po poldruha roku SVO na Ukrajine, nie sú schopní razantne navýšiť výrobu munície.
 
Aj riadenie priemyslu je iné. Všeobecne možno povedať, že dnešný ekonomický model predpokladá centrum zisku pre akúkoľvek priemyselnú výrobu vo finančnom sektore. Preto, akonáhle dáte korporácii peniaze na rozšírenie výroby, tie okamžite idú cez finančné oddelenie do špekulácií na finančných trhoch, ponúkajúcich vyšší zisk.
 
Z toho teda vyplýva, že USA môžu rozšíriť výrobu len na konto nejakých nových trhov, ktoré musia vykazovať určité špecifiká:
 
1. Predovšetkým to musia byť ľudia, ktorí vedia pracovať (takže to už nie je Afrika);
2. Nesmie mať vysokú spotrebu;
3. Musí ich byť dosť veľký počet – cca 500 miliónov;
 
3. O plánoch USA na vytlačenie Číny z Juhovýchodnej Ázie:
 
Jediným regiónom zodpovedajúcim týmto vlastnostiam je Juhovýchodná Ázia. Takže USA potrebujú Juhovýchodnú Áziu ako svoju kolóniu. Jediným prostriedkom, ako to dosiahnuť, je vytlačiť odtiaľ Čínu, čo bude ťažké. USA si v poslednej dobe mnohé kúpili (naposledy pred pár rokmi Filipíny – výmenou prezidenta). Problémom ale je, že Čína dnes nemá menej peňazí ako USA, a tie navyše Číne stále dávajú peniaze za import jej priemyselného tovaru. Navyše má Čína dosť silnú výhodu v diaspórach (okrem Vietnamu). Ten je ale rovnako spojencom Ameriky, ktorá sa, zrejme v súvislosti s historickými skúsenosťami, k Vietnamu správa s oveľa väčším rešpektom ako inde.
 
Takže v dôsledku toho USA musia obsadiť Juhovýchodnú Áziu vojenskými metódami a nasadzovať tam bábkové režimy – dezantnými operáciami, kontrolou námorných ciest, násilným prerušením stykov s Čínou, vnucovanie im amerického tovaru a služieb atď. USA na to ale nemajú dostatočné zdroje – ani vojenské (ty sú v Západnej Európe a na Blízkom Východe). Preto, s hľadiska ekonomiky, musia USA v najbližších rokoch (av JV Ázii musia začať najneskôr v polovici roku 2024) tieto vojenské kapacity sústrediť proti Číne. Pokiaľ dovtedy nezačnú, bude zle, pretože sami americkí experti spočítali, že v roku 2025 Čína vojensky Ameriku preváža.
Henry Kissinger nedávno vyhlásil, že v blízkej dobe očakáva rad regionálnych konfliktov medzi USA a Čínou. Mimochodom, obsahom jeho rokovaní v Pekingu mohol byť odchod USA z Blízkeho Východu, z čoho by mohlo vyplynúť, že si Izrael bude musieť hľadať nového garanta vlastnej bezpečnosti.
 
4. O odchode USA zo Západnej Európy:
 
A USA odchádzajú aj z Európy. Ja som si to spočítal z hľadiska ekonomiky, a navyše som potom počul rozhovor prof. Jevstafjeva s prof. Dmitrijom Treninom, donedávna riaditeľom moskovského Carnegie Centra, ktorý pripustil, že z Európy zrejme USA odídu.
 
Začína teda to najzaujímavejšie. Pokiaľ USA odídu, tak predpokladajú, že to bude na 20-25 rokov a potom sa vrátia. Čo bude ďalej, už nie je dôležité, pretože ekonomický model sveta bude už natoľko iný, že z hľadiska dnešného poznania je to až zbytočné rozoberať.
 
Aj keď USA odídu, tak potrebujú zachovanie Západnej Európy. Oni sa hrozne boja všetkého: – Ruska, Číny, KĽDR, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že terajšie režimy v Západnej Európe sú ochotné sa vzdať komukoľvek, kto ich zachová pri moci v ich krajinách. Je teda potrebné ich vydesiť, a okrem toho sa musia dokázať samy brániť. Problém je v tom, že podľa ich vlastných prepočtov je Európa schopná postaviť, vyzbrojiť, vycvičiť a vydržiavať 300-tisícovú armádu. Dnešný front, vrátane pobaltského výstupu zo strany Ruska, takou armádou udržať nemožno. Jediným variantom je ústup na najkratšiu obrannú líniu od Baltu po Alpy (približne hranice z roku 1945) – tu môže 300-tisícová armáda udržať.
To je celý obrázok – a celá Východná Európa by mala byť predpolím, kde vládne chaos.
 
Rusko nemá a v najbližších rokoch mať nebude mnohomiliónovú armádu. A ďalej bude nutné odtiaľ vyviezť všetko obilie, čo sa určite nebude páčiť Poliakom, Maďarom… – a ešte by nebolo zlé tam zorganizovať neveľkú vojnu na vydesenie Západnej Európy a ideálne aby Rusko použilo taktické jadrové zbrane… Čo Rusko zrejme neurobí – ale strašiť môže. Preto zrejme Poľsko trénujú, aby udrelo na Bielorusko, Kaliningrad, atď. (čo však bude útok aj proti Rusku ako jadrovej veľmoci (má tam umiestnené svoje jadrové zbrane)… To, že pritom Američania Poľsko podrazia, nič neznamená, pretože podobne naložili so Saddámom Husajnom, Kaddáfím a radom ďalších svojich bielych koní…
 
Logicky to vyvolá množstvo problémov na Blízkom Východe v súvislosti s prudkým posilnením Íránu.
 

Zdroj: Youtube

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Časová os propagandy COVID marec-apríl 2020

Aké boli z medzinárodného hľadiska kľúčové udalosti COVIDkrízy počas kritického obdobia marec – apríl 2020, počas ktorých sa vyvinul, upiekol ...

Nasledujúci článok

NÁZOR

Domáca scéna: minister kontra podriadení – Štefan Harabin

Právo by malo byť stabilizujúcim prvkom z pohľadu fungovania štátu, pretože keď nefunguje právo, keď sa nedodržiavajú základné právne normy ...
NÁZOR

Lex atentát a právo na pokojné verejné zhromaždenie

ilustračné foto FB Platí ochrana práva na pokojné verejné zhromaždenie aj pre dúhové prajdy v konflikte a rozpore s Ústavou SR, jej ...
Aktualizované 18.6. 00:49
NÁZOR

Médiá bunkou tajných služieb | Danny Kollar

Sťahujú vakcíny a klamú Cenzúra pred EÚ voľbami? Kto klamal počas covidu? Reflexia covidu? Aký je vplyv produkcie Dannyho Kollara? ...
NÁZOR

Pronárodné sily „prehrali“ voľby do Európskeho parlamentu a prečo?

AUTOR: EUGEN RUSNÁK Priznám sa, ani som veľmi nechcel komentovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu, ale keďže mainstream znova robí z toho ...
NÁZOR

Voľby do Europarlamentu – Štefan Harabin

Štefan Harabin zhodnotí eurovoľby nie len na Slovensku, ale aj v celej Európe. Spomenie aj mierový summit vo Švajčiarsku. V ...
NÁZOR

VZDELÁVAJME SA NEUSTÁLE PRE PROSPECH SLOVENSKA

Autor: Monika Sofiya Soročinová VZDELÁVAŤ SA JE POTREBNÉ NEUSTÁLE A TO NAJMÄ KEĎ TO MÁ BYŤ NA PROSPECH SLOVENSKA Minulý ...
NÁZOR

Radičová je jednou z falošných mediálnych akademických autorít

Nie tým, že by bola plagiátorka či kompilátorka, to nie(!) Ctím si a vážim usilovnosť a prácu osôb v akademickej ...
NÁZORSpravodajstvo

V čom je problém s lex atentátom? Róbert Švec reaguje...  

Tak nám vláda schválila lex atentát s stalo sa presne to, čo sa očakávalo. Vláda nechutne zneužila atentát na Fica ...
Aktualizované 18.6. 23:33
NÁZOR

Erika Vincoureková: Redaktori Markízy sa po vyškolení v USA vracali ako vymenení

Moderátorka Erika Vincoureková o profesionalite novinárov v minulosti a dnes, zákulisí fungovania Markízy v jej začiatkoch, amerikanizácii televízneho spravodajstva, úrovni ...
NÁZOR

Americkí náckovia, ich provokačná politika a ohrozenie bezpečnosti Slovenska

Američanmi vedená vojna proti Rusku na Ukrajine dospieva do poslednej fázy. Ich provokácie s umiestnením dodávaného vojenského šrotu vo forme ...
NÁZOR

Za dohodu a proti dohode WHO

Zasadnutie 77. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve bolo ukončené  1. júna 2024. Pandemická dohoda prijatá nebola a rokovania k jej finálnemu ...