Sme šťastnejší?

11. novembra 2015

Minulý týždeň niektorá z našich televízii priniesla informáciu o tom, že v Austrálii urobili pokus s nevidia­cim človekom, ktorý požiadal náhodných okoloidúcich, aby mu pomohli s rozmenením 5-dolárovej bankovky s tým, že v ruke mal 10-dolárovku. Väčšina oslovených ho na omyl neupozornila a 5 do­lárov si nechali. Jednoducho povedané, okradli slepého človeka. Podobný pokus urobili na Slovensku a u nás naopak, všetci ľudia slepca na omyl upozornili, aj keď je­den si vypýtal jedno euro za službu.

V prvom momente člo­vek ostal hyenizmom našich protinožcov, ktorí si žijú podstatne lepšie ako v býva­lých štátoch východnej Eu­rópy zaskočený, na druhej strane prekvapený poctivos­ťou chudobných Slovákov. Ale len do momentu, keď sa nad aktérmi, vystupujúcimi v obidvoch scénkach, neza­myslel. Samozrejme, podľa pár jednotlivcov nemožno posudzovať celý národ – ani v dobrom, ani v zlom. Aj keď nám mnohí vyčítajú našu ne­všímavosť, ľahostajnosť k ne­šťastiu iného, predsa len hod­noty, slušnosť, súcit a štipka charakteru v nás napriek zlej dobe ešte ostala a väčši­na z nás nemá to svedomie okradnúť človeka, ktorý ne­vidí. Zrejme svoj podiel na našom myslení má nielen vý­chova v rodine a úcta k hod­notám, ktorú nám vštepovali naši rodičia a ktoré zase my odovzdávame svojim deťom. Ľudskosť mala prednosť pred peniazmi. Nemali sme síce plné obchody tovarov od vý­myslu sveta, ale všetci sme žili vcelku slušne, pomáhali sme si a veľmi si nemali čo závidieť. Pred peniazmi sme uprednostňovali šport, tu­ristiku, rodinu. Všetko to, čo nestálo veľa, ale s priateľmi sme neraz minuli aj poslednú korunu – a vôbec sme to ne­ľutovali. A tu sa priam natís­ka otázka – do kedy nám ešte naše hodnoty a súcit vydržia?

Pádom tzv. totality u nás padla i rovnosť, rovnako ako skromnosť a priatelia. Zra­zu sa pre väčšinu z nás stali peniaze jediným zmyslom života. Kvôli zarábaniu pe­ňazí sme ochotní sa uštvať. Nemáme čas na vlastné deti, na rodičov, na priateľov. Žije­me v strese a jediným našim argumentom, napríklad na odmietnutie stretnutia s ne­zamestnanou kamarátkou, ktorá sa potrebuje možno len vyrozprávať je – nemám čas. Stačia nám virtuálni priate­lia, s ktorými si píšeme na facebooku či posielame sms­-ky. Ísť sa len tak porozprá­vať, či zabaviť sa, nemáme kedy. Do práce nechodíme preto, že nás to baví, ale len preto, že musíme, lebo hy­potéky, pôžičky, konzum. Bez najnovších technických noviniek si náš každodenný život nevieme ani predstaviť, hoci dlhov máme vyše hla­vy. V každodennom zhone sme akosi zabudli, čo človeka vlastne robí šťastným. Akosi sme si ani nestačili všimnúť, koľko našich priateľov je ne­zamestnaných, pretože práve napredovanie vedy a techni­ky nás pripravili o množst-vo pracovných príležitosti. Človek už nepočuje nič iné, len to, ako musíme zvyšo­vať produktivitu práce, ako musia všetky odvetvia rásť a ako všetci musíme zará­bať. To naozaj musíme? Keď sa však kohokoľvek opýtate – pre koho sa to vlastne takto štveme, väčšina odpovie – no predsa pre seba, pre rodinu! Ale je to pravda? Veľmi po­chybujem, pretože čím viac sa snažíme, tým menej voľ­ného času nám zostáva pre seba, pre deti, pre rodinu, pre priateľov a dokonca máme aj menej peňazí.

Nemáte aj vy pocit, že je najvyšší čas spomaliť, vrátiť sa o krok späť, zamyslieť sa nad svojim životom a začať ho skutočne prežívať a nie iba hnať sa za akousi chimérou? Ľ. Rešovská

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Krátko...

Posvietili si na mladistvých Mestská polícia v Poprade skontrolovala požívanie al­koholických nápojov u maloletých a mladistvých v reštau­račných zariadeniach a ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Rozvoj Popradu zabezpečí nové pracovné miesta

Mesto Poprad predstavi­lo svoje plány na najbližšie obdobie. Spadajú do neho rôzne projekty, ktoré by mali prispieť k jeho dynamickému ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
genocída 2020
Aktualizované 21.10. 02:16
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...