Oskar Rózsa pomenoval veci v slovenskej kultúre pravými menami

„90 percent hudobnej scény na Slovensku sa z jednej časti delí na hrabošov & slepičky a z druhej časti na prostitútov. Iba 10 percent žije svojou DNA pre muziku bez ohľadu na politiku“ v odkaze Dorotke Nvotovej

Ministerstvo kultúry má zastupovať kultúru nášho národa a nie parazitov presviedčajúcich nás, že ich impotentné pokusy sú umením,“ odkazuje dirigent a skladateľ Oskar Rózsa v brutálnom náklade adresovanom politicky aktívnej liberálnej umelkyni Dorote Nvotovej, ktorá jeho spoluprácu s rezortom kultúry pri úprave štátnej hymny označila za vedomé podkopávanie kultúrneho štrajku progresivizmom sfanatizovaných hercov revolucionárov & spol., ktorí proti súčasnej vláde aktívne šíria nenávisť a vedú voči nej agresívnu kampaň.

Slovenský hudobník, producent, dirigent a skladateľ Oskar Rózsa vo svojom videu reagoval na blog napísaný liberálnou hudobníčkou a členkou predsedníctva strany Demokrati – Dorotou Nvotovou, ktorá v ňom okrem iného napísala, že „Oskar riešil židojašterov ešte v časoch, keď to vôbec nebolo v móde. Potom prišiel antivax a Soros“.

Ministerstvo kultúry (MK) SR tento týždeň oznámilo, že v spolupráci so Slovenskou filharmóniou sa pod taktovkou známeho hudobníka, producenta, dirigenta a skladateľa Oskara Rózsu sa chystá úprava štátnej hymny. Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemení. Cieľom je podčiarknuť význam a dôležitosť hymny ako štátneho symbolu.

Známa progresívno-liberálna umelkyňa, hudobníčka a textárka Dorota Nvotová v tejto súvislosti napísala blog:

Na začiatku si hneď povedzme, že Oskar je skvelý hudobník, výnimočný talent, a keď sa chopí hymny, pravdepodobne to bude výborné. A teraz si povedzme, prečo to smrdí. Oskar Rózsa sa vyjadril, že tento projekt plánuje od roku 2011. Hymna mu znie takmer ako dychovka, jej prevedenie je úbohé. Absolútny súhlas. Naša hymna, napokon akákoľvek hymna, si zaslúži dôstojné umelecké spracovanie aj prevedenie. Tam nikto od fachu snáď problém nevidí.

Prečo teda tá pachuť?

Pretože slovenská kultúrna scéna krváca v dusivom objatí pani hlásateľky a jej šéfa Machalu. V zápale sebaobrany zháňajú akýchkoľvek umelcov, ktorí sa s nimi odfotia, spoja, podajú si ruky. Či sú to operní speváci z SND, slovenskí umelci žijúci v Amerike, alebo Oskar Rózsa. Tí z umelcov, ktorí tak činia, vedome podkopávajú celú iniciatívu okolo kultúrneho štrajku, celú mesiace trvajúcu nemalú snahu ostatných kolegov o záchranu kultúrneho priemyslu, kultúrnych inštitúcií či verejnoprávnych médií.

„Ale veď umelec má tvoriť!“ Áno, je úplne v poriadku, ak Oskar ponúkol ministerstvu prerábku slovenskej hymny v minulých rokoch. Chcel tvoriť. Chápem a cítim. Ale fakt, že sa s vedením MK spája teraz, je vystrčeným prostredníkom ostatným umelcom, ktorí zápasia o prežitie – nie svoje, ale slovenskej kultúry ako takej. Bez jednoty to umelecká scéna nezvládne. A každý takýto podraz nielen zabolí, ale na čas aj ochromí. A duo Machala – Šimkovičová to veľmi dobre vie. Vítajú každý náznak verejnej sympatie od umelcov a najlepšie z konšpi-spektra.

Od ezoteriky ku konšpiráciám nie je ďaleko – aj keď mnohí ezoterici našťastie ostanú pri čakrách a neprejdú k plochozemcom. Faktom ale je, že Oskar riešil židojašterov ešte v časoch, keď to vôbec nebolo v móde. Potom prišiel antivax, Soros, atď. My v muzikantských kruhoch to vieme, ale neriešili sme to. „Veď to je proste Oskar!“ Nech si každý myslí, čo chce! (ach, ten sladký liberalizmus). Ja osobne som sa s ním o týchto témach nikdy nebavila a naše nie časté stretnutia boli vždy pracovné a korektné. Dúfam, že také napriek tomuto textu zostanú.

Nepoznám na Slovensku umelca, ktorý sa živí iba hudobnou tvorbou a nemal by hlboko do vrecka. Obzvlášť po pandémii, keď sa ešte celý kultúrny priemysel nepozviechal na nohy a naše peňaženky tobôž nie. Je v poriadku zobrať si od štátu štedrý honorár za kvalitne odvedenú prácu na štátnej hymne. Nie je to v poriadku, keď sa to deje v situácii, keď celá scéna kľačí na kolenách, ministerka prepúšťa a vyhadzuje ľudí z inštitúcií, ako sa jej páči, a celému sektoru hrozí totálna politizácia, ideologická diktatúra a kolaps.

Že by zavážili podobné názory, chemtrails a Soros? Ak má Oskar podobný svetonázor ako pani ministerka s Machalom, môže mať krásnu zákazku, na ktorej si hudobnícky a aranžérsky zgustne, a ešte aj zarobí. Prečo by to preboha nespravil? A čo do toho vôbec pletieme politiku!?

Som takmer presvedčená, že Oskar hymnu spraví výborne. Preto tento text píšem teraz, skôr ako budeme musieť všetci sklapnúť a dojato priznať, že je to skutočne impozantné. A nechcem do toho ťahať ani konsolidáciu a naratív, že prečo sa peniaze vyhadzujú na prerábku štátnej hymny a vôbec na nejakých fidlikantov, keď tu maslo stojí 4 eurá a ľudia nemajú čo jesť. Nie, ani finančná kríza nesmie ľuďom zobrať potravu duše, ktorou je kultúra a umenie. Nevadí mi, že sa hymna ide prerábať, ani že sa ide prerábať teraz. Súčasné prevedenie naozaj nie je z umeleckej stránky veľmi reprezentatívne.

Problém spočíva teda v dvoch veciach: Oskar a iní umelci, ktorí sa bez problémov fotia, objímajú a pretŕčajú s ministerkou, zradili svojich kolegov, ktorých Martina gniavi svojimi špicatými podpätkami. Či za to dostanú výživnejšie dotácie z dokafraného FPU na svoje projekty – uvidíme. A po druhé, ak sa ministerstvo rozhodne prerábať štátnu hymnu, mohla, resp. mala by vzniknúť súťaž. Na Slovensku máme veľa skvelých hudobníkov (áno, vrátane Oskara), ktorí by sa toho iste chopili rovnako dobre alebo aj lepšie a mali by dostať šancu prísť s vlastnými nápadmi. Nebolo by potom podozrivé, prečo práve Oskar a prečo práve teraz. Ale ako prekrývačka plánovaného hromadného prepúšťania na Ministerstve kultúry, celkom dobré… 

Hymne prajem, aby krásne vyšla a tešila ozaj všetkých. Aj tých, čo hrajú pánom na kortešačkách, aj tých, čo vstupujú do ostrého štrajku a neostane im celkom nič, okrem dobrého pocitu, že sa prospechársky nezapredali.

Na Nvotovú vo svojom videu reagoval samotný Oskar Rózsa:


Zdroj: InfoVojna