Slovensko potrebuje slovenského prezidenta

                                                                                                                                                                                                                                                    

„V období geopolitických zmien, potrebuje Slovensko previesť v ťažkých časoch“, skonštatovali traja najvyšší ústavní činitelia. Následne prezident Pellegrini vyzval premiéra, aby rokoval s „koalíciou ochotných“, lebo vraj treba sedieť pri stole, ako to vykrikuje naša opozícia.

V čase, keď sa NATO rozpadá a jeho najsilnejší člen vyjadril potrebu anektovať územie iného členského štátu, Pellegrini oznamuje, že musíme byť ukotvení v NATO a v čase, keď Trump hovorí o oddelení sa všetkých našich susedných štátov od EÚ, Pellegrini vidí náš životný priestor práve v EÚ.

Je tragédiou, že na čele štátu máme osobu, ktorá absolútne netuší, o čo ide, ale chce nás viesť v „ťažkých časoch“. Uvedomuje si pritom veľmi dobre, že nijaké štátnické rozhodnutie by v ťažkých časoch prijať nevedel, lebo jediné, čo ho naučili, je poslúchať Brusel, resp. jednu z klanovo-korporačných klik USA, usmievať sa, podávať ruky a zbytočne nepolarizovať.

Kardinálnym želaním Pellegriniho je, nech sa preboha v politike koloniálnych veľmocí nič nemení, nech môže ďalej poslušne sedieť na periférií v úrade a hrať sa na prezidenta.
Toto je obraz hlavy štátu, keď si Slováci miesto vlastného kandidáta zvolia služobníčka zahraničných záujmov.

Slovenské prezidentské voľby už 15 rokov ponúkajú na výber medzi zástupcami dvoch skupín reprezentujúcich americké záujmy. Na jednej strane kandidáti liberálnej skupiny „sorošovcov“, ako Kiska, Čaputová, Korčok a proti nim kandidáti konzervatívnej skupiny „epsteinovcov, boltonovcov“, Fico, Šefčovič a Pellegrini. Nech vyhrá zástupca ktorejkoľvek skupiny, americké záujmy budú zabezpečené.
Tak ako obrannú dohodu s USA podpísala Čaputová, rovnako by ju v prípade zvolenia podpísal aj Šefčovič. Tak ako navýšenie zbrojných výdavkov na 5% HDP odsúhlasil Pellegrini, rovnako by ho odsúhlasil aj Korčok.

Jediný kto by mohol „robiť problémy“, by bol kandidát zastupujúci slovenských občanov. Za najúspešnejšieho zástupcu možno považovať, bývalého trestného sudcu Štefana Harabina, ktorý sa umiestňuje za sorošovskými a epsteinovskými kandidátmi pravidelne ako tretí so ziskom okolo 14%, ale ako zástupca slovenských záujmov je zjavne prvý.

Harabin je geopoliticky predvídavý a konzistentný, už v čase súboja s Čaputovou deklaroval, že obrannú dohodu s USA nepodpíše, zatiaľ čo Čaputová ubezpečovala voličov, že nič také sa nechystá.

JUDr. Štefan Harabin trvá na vypovedaní istanbulského dohovoru, migračného paktu, odmieta LGBTI ideológiu i Covid diktatúru a presadzuje neutralitu. Tradične je úspešný aj v súdnych sporoch, nedávno si právoplatným spôsobom obhájil svoje tvrdenia ešte z 25. februára 2022, že Rusko nie je agresor, zatiaľ čo zvyšok politického spektra naďalej poslušne túto mantru s rovnakou kadenciou, akou naša opozícia opakuje, že má ísť o „ničím nevyprovokovanú agresiu“.

Ostáva na všetkých zodpovedných pronárodných silách v spoločnosti, aby začali intenzívne a efektívne pracovať na tom, aby sme mali konečne slovenského prezidenta. Potom už ostane iba na voličoch, či si napokon zvolia vlastného zástupcu, alebo donekonečna budú len vyberať spomedzi marionetiek americkej oligarchie.
                                                                                                                                                                                                                                                   

Janka Hriňáková