Róbert Švec: Ako prezident by som vyvetral po Čaputovej a zvesil vlajku EÚ
Diskusia na palete s predsedom Slovenského hnutia obrody Róbertom Švecom, ktorý aktuálne kandiduje vo voľbách prezidenta SR.
Vyštudovaný politológ pripomína, že SHO bolo 15 rokov občianskym združením, ktoré okrem politických aktivít organizovalo ekologické akcie a pomáhalo sociálne slabým rodinám. Piaty rok sú zaregistrovaní aj ako vlastenecky orientovaná politická strana, ale do ich portfólia naďalej patrí ekológia i sociálna pomoc.
Vyjadril sa aj k obvineniam z extrémizmu, ktorým hnutie označujú neoliberálne kruhy. Dlhodobé útoky naň vysvetľuje tým, že ich pronárodná orientácia nevyhovuje globalistom. SHO podľa neho pevne stojí na piatich hodnotových pilieroch. Sú nimi slovenská cesta pre Slovensko (odchod z EÚ), vojenskú neutralitu (vystúpenie z NATO), obnovenie slovenskej koruny, odmietavý postoj k LGBTI agende a ideológii multikulturalizmu.
Hlásia sa tiež k prvej SR z vojnového obdobia a uznávajú osobnosť jej prezidenta Jozefa Tisa, u ktorého podľa nich prevažujú pozitíva pred negatívami. Sú však proti nacizmu a fašizmu, preto sa stavajú kriticky k predstaviteľom prvej SR vyznávajúcim ideológiu národného socializmu – týka sa to napríklad vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku. Dejiny podľa jeho slov treba vnímať v kontexte konkrétnej doby, čo sa týka aj prvého slovenského štátu. Hoci nebol demokratický a jeho existenciu sprevádzali i negatíva, keby nebol vznikol, Slováci by boli rozdelení medzi okolité štáty a národy. V spojitosti s touto témou si položil rečnícku otázku, čo by sa stalo, keby Jozef Tiso odletel do Vatikánu, tak ako Edvard Beneš odletel do politického azylu do Londýna a nechal Slovákov a Čechov napospas svojmu osudu.
V ďalšej časti interview sa venoval súčasnému vnútropolitickému dianiu na Slovensku. Národná scéna je podľa neho “rozbitá”. Ako príklad spomenul neexistenciu jednej spoločnej kandidátnej listiny proslovenských strán do blížiacich sa eurovolieb. Verí, že napriek tomu bude väčšina slovenských občanov nielen vo voľbách do EP, ale aj v prezidentských voľbách voliť zodpovedne a na post hlavy štátu nezasadne “Zuzana Čaputová v okuliarikoch a obleku”. Za prezidenta kandiduje preto, lebo v Prezidentskom paláci musí sedieť slovenský vlastenec a štátnik.
Dotkol sa aj pokusu Kancelárie NR SR o vyradenie jeho osoby z prezidentskej voľby, ktorá odmietla prijať jeho kandidatúru pre údajné nesplnenie jej podmienok. Najvyšší správny súd SR, na ktorý sa obrátil, však uznal, že odovzdal vyše 15.000 platných podpisov, čím podmienky splnil. Vidí za tým zneužitie politickej moci predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ktorý sa zrejme obával Švecových kritických názorov v predvolebných debatách.
Medzi najdôležitejšie témy, ktoré zvýrazňuje vo svojej kampani, je otázka členstva Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Podotkol, že keď niekto toto členstvo spochybní, stáva sa pre väčšinu politikov a v médiách “vyvrheľom”. Ako dodal, SR nemá byť členom EÚ z jednoduchého dôvodu: ak je európske právo, smernice a nariadenia nadradené slovenským zákonom, sme politickou kolóniou únie. Keď nemáme vlastnú menu, ekonomicky o nás tiež rozhodujú v cudzine. Tvrdí, že Európska únia sa nedá reformovať, hoci si to ešte pred pár rokmi myslel. Opustenie EÚ, ku ktorému podľa neho raz príde, však nemôže byť náhle, ale postupné. Už dnes sa však na odchod z únie treba pripravovať, pričom budúcnosť Slovenskej republiky vidí v ekonomickom zoskupení BRICS.
Členstvo v NATO by mala nahradiť neutralita, ktorú by nám museli garantovať veľmoci. Vyjadril sa aj k ďalším prezidentským kandidátom. Keď Ivan Korčok vyhlásil, že prezident má byť protiváhou vlády, “nemá šajnu, na aký post kandiduje”, keďže podľa Ústavy SR je hlava štátu súčasťou výkonnej moci. Skritizoval aj fakt, že jeho tím nepustil na tlačovku novinárov z nezávislých médií, čo označil za škandál. Za Korčokovo “liberálne pokrytectvo” považuje aj jeho negatívnu rolu v kauze bezúhonného slovenského občana Jozefa Hambálka, ktorého EÚ zaradila na sankčný zoznam.
Korčok podľa Šveca nemá problém zničiť život inému človeku za to, že vyznáva iné hodnoty ako on, čo ukazuje pravú tvár liberálov. Medzi Korčokom a Pellegrinim nevidí rozdiel. “Pre mňa je Peter Pellegrini to isté ako Ivan Korčok, len formátovo lepšie manažovaný, aby to nebolo také okaté”. Ak by sa Korčok dostal s Pellegrinim do druhého kola, “bolo by to to isté, ako keby ste si mali vybrať medzi kokaínom a heroínom”, vyhlásil.
Keby sa stal hlavou štátu, otvoril by všetky okná na Prezidentskom paláci, „aby sa po Čaputovej poriadne vyvetralo”, a zvesil by vlajku EÚ. V odpovedi na otázku, ako vidí budúcnosť Slovenska v horizonte päťdesiatich rokov, zdôraznil, že naša krajina musí spolupracovať s Východom aj so Západom, robiť vyváženú zahraničnú politiku, obnoviť svoju suverenitu vnútri i navonok, po všetkých stránkach obnoviť sebestačnosť štátu a jej politická reprezentácia by mala pracovať v prvom rade pre slovenských občanov.
Stanovisko Róberta Šveca k 14. marcu 1939
Dňa 14. marca 1939 demokraticky zvolení poslanci Snemu Slovenskej krajiny odhlasovali vznik Slovenského štátu.
Deň 14. marec sa navždy zapísal do dejín národa slovenského zlatými písmenami. Je to Deň slovenskej štátnosti. Je to deň, kedy vznikol štát, ktorý zachránil Slovákov a dokázal, že si
vieme spravovať naše veci a vieme byť dobrými hospodármi vo vlastnom štátnom dome.
Ak dnes niekto spochybňuje dejinnú úlohu Slovenského štátu, ktorý sa po prijatí Ústavy dňa 21. júla 1939 stal oficiálne Slovenskou republikou, nechápe dejinné súvislosti alebo úmyselne zavádza.
Ak by naši predkovia v marci 1939 vajatali a nenabrali odvahu k rozvážnym a zodpovedným činom, Slovensko (lepšie povedané to, čo z neho po Viedenskej arbitráži zostalo) by bolo rozdelené medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko. Ale aj napriek okyptenému územiu a aj napriek kataklizme svetovej vojny, dokázala prvá Slovenská republika, že Slováci vedia vytvárať svojou prácou a šikovnosťou trvalé hodnoty.
My slovenskí vlastenci nadväzujeme na všetko pozitívne z čias, kedy bol Slovák na Slovensku pánom, a z chýb našich predkov sa poučíme, aby sa v budúcnosti už neopakovali.
Deň 14. marec – Deň slovenskej štátnosti patrí do našich národných dejín a nikomu nedovolíme, aby ho z našich dejín vymazal.
Zanechajte nám komentár