Pobaltský vták Fénix

Riga je kultúrnym centrom Pobaltia. Je to mesto, kde si dáte výborné hlavné jedlo so šalátom za 1,25 eur a o dve ulice sŕkate pivo za 4,50 eur. Ošumelý trh pri železničnej stanici žiari krásnou zeleni­nou, ovocím a vonia narcis­mi.

Predavači hovoria len po rusky a po každom dni po nich ostane absolútne čisto. S trhmi na juhu Európy na­ozaj neporovnateľné. Z tro­lejbusu vyskakujete rovno na cestu a vo vlaku sa vám môže stať, že v chodbičke pri dverách budete spolu so sprievodcom preskakovať na mol opitého mladíka. Lotyši sú národ, ktorý drží rekord o najviac opitého človeka, v nemocnici mu namerali de­väť promile. Ale je to národ, ktorý oveľa viac a častejšie ako je európsky priemer, chodieva na koncerty, do divadla, múzeí a kina, viac číta, navštevuje knižnice. Sú tu časti, kde je večer veľmi ponurá atmosféra. V ošume­lých uliciach domov s opadá­vajúcou fasádou a rozpadnu­tými balkónmi svieti možno každé siedme okno, stret­nete len podivínov, väčšinou so zjavne kladným vzťahom k alkoholu. Hľadali sme aj hotel Latvia, v ktorom sa odo­hráva jedno z detektívnych dobrodružstiev môjho obľú­beného švédskeho detektíva Kurta Wallandera, no dnes je z neho luxusný západniarsky Radisson Blue, jeden zo šty­roch v meste. V uliciach je pre našinca extrémne veľa „volvíkov“ a turistickí sprie­vodcovia varujú pred kráska­mi, ktoré vás v meste vyzvú, aby ste ich pozvali na drink, ktorý zrazu stojí 700 eur a predajcami sú statní po­baltskí junáci. Zaujímavo sa prerod v meste odzrkadľuje v časti zvanej Getto. Krásne ponuré tehlové haly skladov sa počas druhej svetovej vojny stali miestom utrpenia desaťtisícov Židov. Práve tu popravili tisíce Čechov a Slovákov, ktorých priviezli z Terezína. Nájdete tu ich fotografie i dlhokánsku stenu s menami všetkých obetí. Pri prechádzke uličkou, obohna­nou ostnatých drôtom, v kto­rej títo ľudia žili, mrazí. Práve toto miesto však zažíva svo­ju obrodu a stalo sa umelec­kým srdcom Rigy. Kaviarne, galérie, reštaurácie. Atmos-férou nabitý priestor vás za­mestná, aj keď len tak sedíte na lavičke a pozeráte sa na rieku Daugava, rieku osudu.

Riga je krásna ako Fénix vstávajúci zo sovietskeho prachu. O tých časoch vra­via ako o Soviet times a sú veľmi hrdí, že už píšu vlast­nú históriu. Vojen totiž zažili viac než dosť a možno preto je dnes v senior manažér­skych funkciách takmer 50 % žien a i prezidentom je žena. Možno preto je mesto plné kvetov, stromov a zaujíma­vých sôch, ktoré zobrazujú rôzne míľniky, osobnos­ti a situácie, ktorým ľudia, žijúci v tomto meste čelili. A možno preto celé centrum žiari čistotou a na zemi ne­nájdete jediný špak. (pvč)