PARADOXY UMELEJ INTELIGENCIE

Umelá inteligencia je v súčasnosti diskutovaným pojmom vo viacerých smeroch. Na jednej strane je chápaná ako hrozba. Objavujú sa štúdie o tom, že v priebehu niekoľkých rokov bude pod vplyvom umelej inteligencie  zrušených 30 000 až 50 000 pracovných miest; môže spôsobiť výrazné zmeny potreby ľudskej práce vo výrobnom procese. Na druhej strane existujú otázky, či umelá inteligencia ako zásadný faktor zrýchli objavovanie nových liekov a diagnostiku v medicíne, či zlepší a ZOPTIMALIZUJE fungovanie spoločnosti a pod. Takisto sú tu nepochybne aj snahy o využitie umelej inteligencie pri riadení spoločnosti, kontrole dezinformačných tokov a kontrole správania v spoločnosti.

Zoberme si len predpokladaný vplyv umelej inteligencie v oblasti finančného sektora, v industriálnej oblasti a v oblasti dopravy či medicíny. Všetky tieto aspekty hovoria o tom, že umelá inteligencia môže byť zásadným fenoménom, ktorý radikálne zmení podobu spoločnosti, ale aj jej spôsob fungovania. Povedie k tomu, aby sa spoločnosť stala logickejšou, optimálnejšie využívala svoje zdroje, našla nový modus vivendi napr. vo vzťahu k prírodnému prostrediu. Zároveň však existujú a zosilňujú sa snahy umelú inteligenciu uplatňovať v oblasti vojenstva a zbraňových technológií. Zoberme si pôvodne platnú smernicu Ministerstva obrany USA o tom, že pri všetkých zbraňových systémoch vrátane  riadených umelou inteligenciou musí mať posledné rozhodnutie človek. Táto smernica bola v roku 2023 zrušená s tým, že dnes Pentagón povoľuje vyvíjať zbraňové systémy, ktoré fungujú autonómne, samy sa rozhodujú napr. pri použití likvidácie cieľov. Znamená to, že umelej inteligencii odovzdávame aj mnohé rozhodovacie procesy, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť aj fungovanie spoločnosti ako takej.

Pozrime sa aj na niektoré ďalšie aspekty, ktoré súvisia s umelou inteligenciou. Ide napr. o otázku kontroly toku informácií. Dnes je jedným z kľúčových faktorov, ktoré chce Európska únia, ale v podstate na základe odporučenia Svetového ekonomického fóra aj ostatné krajiny použiť pri kontrole informačných tokov, pri kontrole informácií a dezinformácií. Tvrdí sa, že práve umelá inteligencia bude optimálna pri odhaľovaní dezinformačných tokov, ich odstraňovaní a zásadnom spôsobe určovania, čo sú korektné a čo nekorektné informácie. Vývoj a vplyv umelej inteligencie v oblasti informačných tokov môže byť rozhodujúci práve vzhľadom na úlohu informácií pri celkovom formovaní cieľov a smerovaní spoločnosti. Dokonca sú niektoré náznaky o tom, že umelá inteligencia by mohla byť optimalizujúcim faktorom v procese depopulácie. Mala by teda vyberať, ktorí jedinci majú právo zostať a ktorí budú eliminovaní.

Kľúčový aspekt umelej inteligencie spočíva v tom, že samotný pohľad na ňu býva zároveň stotožňovaný s pohľadom na niečo, čo sa podobá ľudskej inteligencii. Treba však rozlišovať dve roviny pohľadu. Prvou je vlastne to, čo nazývame umelá inteligencia: kombinácia učiacich sa algoritmov využívajúcich obrovské dátové súbory a základný fenomén. To znamená rýchlosť pohybu informácií, ktorá v týchto štruktúrach dosahuje rýchlosť 300 000 km/s. Treba pripomenúť, že informácie v ľudských neurálnych synapsiách sa pohybujú rýchlosťou 1 400 m/s. Z tohto hľadiska má umelá inteligencia obrovský predstih, pretože umožňuje spracúvať terabajty informácií. Na druhej strane treba reflektovať aj skutočnosť, že samotná inteligencia je spojená s fenoménom vedomia. To je výlučným atribútom človeka typu Homo sapiens a znamená na rozdiel od umelej inteligencie obrovskú schopnosť určovať architektúru súvislostí, ich vzájomné vzťahy, dostupnosť vo vzťahu k informáciám uloženým v morfických poliach a pod.

Súčasná umelá inteligencia a podľa názoru mnohých vedcov (vrátane napr. Stephena Hawkinga) to nedosiahne ani v budúcich desiatkach rokov. Dodnes totiž nevieme, akým spôsobom funguje vedomie ani akým spôsobom pracuje s informáciami, aký je spôsob väzby medzi vedomím a neuroplastickou mapou a tým, čo nazývame tok informácií v neurálnych synapsiách. Ale to nie je veda. A čo napríklad používanie senzorov v oblasti vnímania prostredia, používanie elektrických impulzov na riadenie pohybu svalov, jednotlivých orgánov vnútri organizmu atď., tam systémy informačných tokov fungujú na základe pohybu elektrónov. Na druhej strane vedomie ako kvantovú podobu pohybu informácií, ktorá má podstatu častice i vlnenia materiálnej aj nemateriálnej zložky, nevieme ovplyvňovať žiadnymi procesormi ani ho mapovať. Môžeme zmapovať situáciu, pri ktorej sa aktivujú niektoré neurálne synapsie napr. pri strachu, radosti, nadšení a podobne, a na základe toho povedať, že vieme mapovať určitý tok myšlienok súvisiacich so základným fungovaním roviny ľudskej neurálnej sústavy. Môžeme hovoriť o tom, akým spôsobom funguje neuroplastická mapa umožňujúca prepojenie jednotlivých riadiacich centier v rámci ľudského organizmu, ale stále nemáme odpoveď na otázku o vedomí ako kvantovej podobe.

Ak sa rozprávate s chirurgmi, neurálnymi chirurgmi, povedia vám, že operovali stovky mozgov. Otázka znie: Našli ste niekde vedomie? Odpoveď je nie. Nemáme teda vedomie? Nemáme najvyššiu formu práce s informáciami, so schopnosťou vnímať celé vedomie okolo nás vo všetkých jeho súvislostiach? Na druhej strane takisto stále viac a viac výskumných prác potvrdzuje, že fenomén vedomia je daný aj rastlinnej a živočíšnej ríši, a teda vedomie samo osebe nie je jediným výnimočným fenoménom vzťahujúcim sa na Homo sapiens, na ľudskú rasu. V tomto prípade je vyššou formou schopnosti vytvárať celistvý obraz sveta okolo seba, ako aj obraz o sebe samom. A koniec koncov, samotné fungovanie napr. zlatej triády, teda prepojenia jednotlivých nervových centier, tráviaceho traktu, imunitného systému atď., dnes vytvára obrovský priestor na ďalšie výskumné zameranie, ktoré vyúsťuje do poznania, že okrem klasickej podoby neurálnych synapsií fungujúcich na základe prenosu elektrónov a elektromagnetických impulzov existuje druhá, vyššia sústava, ktorá umožňuje sledovať všetky aspekty sveta okolo nás.

AUTOR: Peter Staněk