Nebojte sa prisťahovalcov

Naozaj ma mrzí nevraži­vosť nás, Slovákov, ktorú prejavujeme v diskusii o prija­tí utečencov z Afriky. Vedela som, že sme rasisti, ale nero­zumiem, kde sa v nás berie toľko zloby a zášti.

Státisíce Slovákov odišlo za lepším životom do Britá­nie, Rakúska, Nemecka, Aus­trálie, USA. Nie všetci tam pracujú, je množstvo takých, ktorí sa len priživujú na šted­rých sociálnych systémoch týchto krajín. Keď som ako emigrant prišla do Škótska, nikto neriešil, odkiaľ som a ni­kdy mi nikto ani len nenazna­čil, že sa mám vrátiť, odkiaľ som prišla. Hodila som sa do vody a musela začať plávať. S mizernou angličtinou a pre nich nepoužiteľným vzdela­ním som si musela vybojovať miesto upratovačky, servírky, umývačky riadu i čašníčky. Spolu s Poliakmi, Španiel­mi, Francúzmi, Talianmi či Afričanmi. Mnohí Škóti mali dôvod byť rasistami, veď po­čet prisťahovalcov prevyšo­val domáce obyvateľstvo, no predsa ste to z nich necítili. Skôr naopak, kvalitného člo­veka, ochotného pracovať, vítali. Vedeli, že keď sa zdo­konalí v jazyku, môže byť pre ich spoločnosť prínosom.

Áno, viem, máme na Slo­vensku svojich problémov dosť, nevieme si poradiť s Rómami a môžeme polemi­zovať o tom, že zlú situáciu v Afrike majú na svedomí naj­mä kolonizátori z Veľkej Britá­nie, Francúzska a Holandska. Tak prečo by sme za nich mali z pahreby horúce zemiaky v podobe utečencov vyťa­hovať práve my? Odpoveď je predsa veľmi jednoduchá. Sú to ľudia ako my a potre­bujú pomoc. Nemyslím si, že na lodiach cestujú teroristi, tí lietajú skôr biznis triedou. Na lodiach sú ľudia, ktorí majú často len svoj holý život. Ne­viem si ani len predstaviť to zúfalstvo, ktoré ich vženie do rúk prevádzačov a do vĺn rozbúreného oceánu. Spolu s ich deťmi či starými ľuďmi.

Kto v Afrike bol, zmenila ho. Pochopil, že hoci doma mož­no žije v panelákovom byte a prežíva od výplaty k výpla­te, je predsa len veľmi bohatý. Na svojich cestách som tiež pochopila jedno. Ži a nechaj žiť, pretože nikto z nás nevie, čo ho čaká za rohom. A nikto si nevyberá, kde sa narodí. Tak, ako by si možno mnohí z nás nikdy nevybrali Sloven­sko, tak by asi nikto z nás nechcel žiť ako slovenský Róm či teraz, aktuálne, Afri­čan. (pvč)