Naše dôchodky -tam, kde už dávno niet, ani čert nevezme

A zase tu máme nekonečné diskusie o minimálnom dô­chodku v druhom, súkrom­nom pilieri dôchodkového zabezpečenia. Vláda tvrdí, že nárok na minimálny dôcho­dok budú mať len ľudia pois­tení v štátnej Sociálnej pois­ťovni. Opozícia naopak, všet­kých presviedča, že aj ľudia, ktorí platia povinné odvody v 2. pilieri, majú mať nárok na minimálny dôchodok a má im ho garantovať štát. Dokon­ca bol prijatý zákon, že všetci musia byť poistení v Sociálnej poisťovni a rovnako, najmä mladšie generácie, aj v dru­hom pilieri.

Neviem, ale akosi mi uniká, prečo vôbec druhý, súkromný pilier vznikol, keď jediným garantom všetkých dôchod­kov má byť a dokonca musí byť štát. Čo sme sa napočúvali a ešte sa aj napočúvame, že o chvíľu už Sociálna poisťov­ňa nebude mať peniaze na dô­chodky a súkromné dôchod­kové správcovské spoločnosti zase peniaze mať budú, preto­že môžu slobodne investovať a peniaze sa tak budú aku­mulovať. Ako sa naakumulo­vali, videli prví sporitelia, pre ktorých bol 2. pilier absolútne nevýhodný, keď im začali vy­plácať dôchodky zo súkrom­ného piliera. Akosi mi uniká, prečo vôbec zákon ukladá po­vinnosť mladým ľuďom platiť povinne aj 2. pilier, keď z na­šich platov je problém naaku­mulovať peniaze v Sociálnej poisťovni tak, aby ľudia, ktorí odpracovali 40 a viac rokov, v dôchodku neživorili? A keď 2. pilier, tak nech je dobrovoľ­ný a nech do neho prispievajú tí, čo na to majú – ale mimo solidárnej Sociálnej poisťov­ne, nie z peňazí určených pre ňu. Presne tak, ako je to v 3. pilieri.

Druhý pilier zrejme vznikol len preto, lebo vo vys-pelých štátoch je to tak a na Slovensku sa ešte vždy dá najlepšie nabaliť na tých naj­chudobnejších. Len akosi zabúdame, že vo vyspelých štátoch súkromný sektor, aj v poisťovníctve, fungoval celé desaťročia a platy zamest­nancov, z ktorých si platili dôchodkové zabezpečenie, nemôžeme ani omylom po­rovnávať s platmi, ktorými boli honorovaní ľudia vo vý­chodnom, tzv. socialistickom sektore. Z rozdielu v mzdách sme u nás financovali a budo­vali infraštruktúru, poľnohos­podárske, potravinárske pod­niky, ale aj priemysel, škol­stvo, zdravotníctvo, sociál-nu oblasť, preto sme nikdy nedosiahli úroveň západu. Na západe bola väčšina firiem súkromná a zamestnanci sa neskladali, za cenu nízkych miezd, na ich vybudovanie. Tam sa súkromné spoločnosti financovali zo zisku majiteľov firmy a tí vedeli veľmi dobre, že keď zamestnancov nezapla­tia, nebude mať kto v ich spo­ločnostiach pracovať. U nás sme museli robiť za to, čo nám dali a keby sme boli protesto­vali, skončili by sme ako prí­živníci v base. Všetko, čo bolo vybudované z peňazí nás všet­kých, najmä predchádzajúcich generácií, sme sprivatizovali. Väčšinu najvýnosnejších fi­riem kúpili zahraničné súk­romné spoločnosti, ktoré na to mali, resp. z úverov bánk, ktoré neskôr skrachovali, a aj to hlboko pod cenu… ale z pri­vatizácie sa do Sociálnej pois-ťovne nedostala ani koruna, hoci práve to sľubovali naše vlády počas najväčšej lúpeže storočia a teda podstatná časť týchto peňazí mala skončiť práve tam. Keby sa to bolo naozaj stalo, asi ťažko by sme sa dnes hádali o minimálny dôchodok. Nakoniec, 2. pilier až nápadne pripomína naše slávne nebankovky.

Preto sa treba v prvom rade pýtať politikov, kde peniaze z privatizácie skončili, keď na nič nemáme, nič sme nevybu­dovali, väčšina národa živorí a ešte stihli zadlžiť ďalšie ge­nerácie na storočia dopredu? Dokonca bez eurofondov nie sme schopní opraviť školu, či vybudovať meter cesty! Diskusie o minimálnych dôchodkoch sú mlátením prázdnej slamy a zábavkou politikov, ktorí si pred voľ­bami zbierajú „dobré“ body. Politici by mali namiesto toho podstatne viac hovoriť o tom, prečo sú rozdiely v mzdách a v dôchodkoch vo vyspelých štátoch oproti Slovensku aj po 25 rokoch také výrazné, keď vstupy a výstupy výroby sú úplne rovnaké tam aj tu a presvedčiť Európsku úniu, že aj v tejto oblasti by sme si mali byť rovní. Nie iba v ob­lastiach, ktoré vyhovujú vys-pelým štátom, ale aj v oblasti miezd a sociálneho zabez­pečenia. Ale o tom sa nikde nehovorí a dokonca politi­ci a mainstremoví novinári, ktorých platia rôzne najbo­hatšie skupiny, držia bobríka mlčanlivosti.

Keď budeme na Slovensku zarábať toľko, ako vo vyspe­lých štátoch, bez problémov si za 40 rokov práce dokážeme ušetriť, aby sme starobu pre­žili dôstojne a nie z minimál­neho dôchodku. Ale keď zo svojich platov dokážeme len preživoriť, z čoho máme ušet­riť? Ani Sociálna poisťovňa, ani 2. pilier nás z biedy nevy­trhnú! Živoriť budeme až do smrti, pretože sme gastar-baitrami vo vlastnom štáte.

Ak teda má všetko garan-tovať a financovať štát, tak načo sú tu súkromné firmy, poisťovne, školy, nemocnice, sociálne ústavy, cirkvi, do­konca športové kluby a všetci sú prisatí na štátny rozpočet? Štát nech sa stará o štátny, nie o súkromný sektor. Pre ten nech vytvára transparentnú legislatívu v rámci skutočne právneho štátu, kde platia rovnaké pravidlá pre všetkých a podmienky na podnikanie bez korupcie. A tí, ktorí si po­vytvárali súkromné firmy, za­riadenia a spoločnosti, nech ich financujú milionári, ktorí na to majú a ktorí uprednost­ňujú ich služby, resp. prácu v ich firmách a nie v štátnych. Potom nebudeme musieť rie­šiť minimálne dôchodky.

Ľ. Rešovská