Lex atentát a právo na pokojné verejné zhromaždenie
ilustračné foto FB
Platí ochrana práva na pokojné verejné zhromaždenie aj pre dúhové prajdy v konflikte a rozpore s Ústavou SR, jej preambulou a hmotným jadrom ústavy artikulovaným v Čl. 1 odsek 1 „Čl. 1 (1) „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“?
Prípadová štúdia: Zadržaný narušiteľ pokojného dúhového prajdu svoje konanie odôvodní odkazom na preambulu a hmotné jadro Ústavy. Ako sa zachovajú OČTK, najvyšší a ústavný súd, poťažmo ESĽP Štrasburg? Odstíhajú narušiteľa pokojného verejného zhromaždenia s odkazom na zákon o práve na pokojné verejné zhromaždenie alebo prípad odložia ako nestíhateľný s odkazom na Ústavu SR ako jej ochrancu? Lebo OČTK samé, počnúc generálnou prokuratúrou sú vo veci nečinné? Kto „odstíha“ generála Žilinku, ignorujúceho Ústavu SR?
A čo sa stane v prípade, ak mesto, jeho časť alebo obec dúhový prajd ako verejné zhromaždenie spojené s pochodom nepovolí? Ako sa zachová generálna prokuratúra, najvyšší správny súd a ústavný súd?
A tu „neriešim“ zrejmý vreskot EÚ s odkazom na európske “hodnoty“, ktoré nie sú kompatibilné s Ústavou a hodnotami Slovenska a naopak, slovenská Ústava nie je kompatibilná s právom EÚ…
Je zákon o práve na pokojné verejné zhromaždenie vyššou právnou normou v postavení nad Ústavou SR? Ale to má so zákonom lex atentát na stole súčasná slovenská vláda.
Poznámka: Na Slovensku sa neočakávajú a nepredpokladajú pokojné tiché verejné zhromaždenia typu nacistických 30-tych rokov minulého storočia alebo banderovské zhromaždenia, príznačné pre súčasnú západnú Ukrajinu; neonacistická Pospolitosť bola rozpustená v roku 2006, čaká sa na stanovisko generálnej prokuratúry na podnety o rozpustenie Progresívneho Slovenska.
Národný pochod za život a hrdosti na rodinu založenú manželstvom muža a ženy bude 22. septembra 2024 v Košiciach. Dá sa očakávať jeho narušenie priaznivcami všetkých aj dúhových rodín. Tak, aj to by sme mali. Dúhový pride tu.
Necítim k nim nenávisť, ich existenciu beriem na vedomie, majú všeobecné základné právo na dôstojný a spokojný život a pocit šťastia (nie je základné právo!) od počatia po prirodzenú smrť, ako oprávnené subjekty prirodzených ľudských, občianskych, sociálnych, ekonomických a politických práv na báze prirodzeného alebo pozitívneho-arbitrárneho práva, ak tak rozhodne zákonodarca, s chráneným právom na súkromie. Odkazujem na ústavu a jej Čl. 41 s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy ako prirodzeného práva vyplývajúceho s exaktnej antropológie, kde muži sú ľudskí samci naši otcovia a ženy ľudské samice, naše matky.
Manželstvo je odvekou výsadou ako právo dospelých mužov a žien. Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ľudské práva. Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Čl. 16 deklarácie: (1) „Plnoletí muži a ženy majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia zakladajúceho sa na rase, národnosti alebo náboženstve uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Pokiaľ ide o manželstvo, sú oprávnení počas jeho trvania i pri jeho rozviazaní na rovnaké práva.“ Prvá veta nezmieňuje manželstvo mužov a mužov či žien a žien, teda párov rovnakého pohlavia. Rodová rovnosť je definovaná druhou vetou tu.
Poznámka k registrovaným partnerstvám párov rovnakého pohlavia: Majú právo na zákonom chránené súkromie života v spoločnej domácnosti s príslušenstvom prostredníctvom notárskej zmluvy. Do nej, môžu si implementovať čo chcú a na čom sa dohodnú. Nie manželstvo. Prirodzenú rodinu môžu založiť len muži a ženy, k čomu ich podporuje a chráni zákon o rodine. Ostatok sú pseudo a umelé rodiny, prirodzenej rodine podružné. To je u mňa celé.
Pekne pozdravujem
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte nám komentár