KORONAVÍRUS AKO NAJVYŠŠIE ŠTÁDIUM KAPITALIZMU ?

Pripomína vám to Lenina? Áno, je tak. Už v roku 1916 napísal famóznu analýzu kapitalizmu. Pojem imperializmus, ktorým označil toto štádium prevzal od dobových publicistov a mysliteľov. Jeho závery, že v imperialistickom štádiu je tento systém reakčný, že je parazitný, zahnívajúci a odumierajúci, koncentrovane ukázali dve svetové vojny, ktoré rozpútal. Náš ponovembrový návrat do jeho náručia je toho dôkazom. Jedným z tisícok. Medzi veľkých kritikov kapitalizmu patrila napr. aj uznávaná ekonómka, Cambridgeskej univerzity, prof. Joan Robinsonová. Kritikou monopolov aktualizovala  závery iných mysliteľov, vrátane Lenina. Medzi jej hlavné diela patrí The Economics of Imperfect Competition (1933) a The Accumulation of Capital (1956). Ale aj iní. x   x   x Možno vysloviť hypotézu, že dianie okolo k. vírusu stelesňuje i symbolizuje vrchol úpadku svetového kapitalizmu. Všeobecná kríza kapitalizmu sa už nedá riešiť presúvaním na iné národy a teritóriá, vykrádaním ich zdrojov, ich bohatstva. To, čo tak ľahko ešte fungovalo na konci 80-tých rokov, a vďaka hlupákom a darebákom, sme sa do toho  zapojili aj my, dnes je nemožné. Limity všetkého druhu, od materiálnych až po duchovné, sú vyčerpané, i prekročené.  Svet bez ľudí, ktorý tak úspešne nacvičujeme, sa môže stať realitou. Zlyháva EÚ, zlyháva NATO, kolabuje tzv. vyspelý Západ, vrátane USA. Zachráň sa kto môžeš? O čo sa hrá v tejto najnovšej šachovej partii ? V kapitalizme sa vždy hrá len o peniaze. Človek je iba nástroj, cez ktorý sa dajú zväčšiť, či znásobiť. Ak sa v kapitalizme možno na niečo spoľahnúť, tak je to jeho cynizmus, brutalita, korupcia, bezohľadnosť, vojny a fašizmus. To sú jeho nemenné atribúty, len vždy inak maskované. Bude k. vírus maskou poslednou? Sila svetového imperializmu, na čele s USA, bola v povojnovom období postavená na pozícii amerického dolára ako hlavnej svetovej meny. Dolár bol stelesnením ekonomickej moci vôbec. Zaň sa kupovali zbrane, ropa, drogy, politici, špičkové mozgy – USA tak bezpracne získali tucty(!) laureátov Nobelových cien – športovci, lekári, elity všetkého druhu; jednoducho Všetko! Američanom bola sveta žiť. S výkonnými rotačkami a kvalitným papierom nepoznali obmedzenia. Systém vykorisťovania a zdierania bol pružne doplňovaný vojenskými agresiami. Hrdinský útek z Vietnamu si vyliečili prepadnutím maličkej Grenady, a tak dookola. Do tejto dolárovej hry boli vtiahnuté aj krajiny socialistického spoločenstva, vrátane Sovietskeho zväzu. Etická alternatíva nebola, socialistický svet nemohol ísť cestou fašistického Nemecka, ktoré si potrebné valuty tlačilo samé. Falošných britských libier, napríklad,  bolo v obehu toľko, že ani roky po vojne sa tieto informácie nezverejňovali. Aby nedošlo k panike, a nakoniec ku kolapsu meny. Slávne Anglicko by prišlo o svoje kolónie z večera do rána. A do roku 1960, kedy padol koloniálny systém, bolo ešte ďaleko.  USA ťažili z toho, že na II. svetovej vojne zarobili stovky miliárd dolárov. Bez toho, že by doma mali poškodenú aspoň jednu jedinú poľnú cestu! A Sovietsky zväz? Milióny padlých, nebolo rodiny kde by nechýbal syn, otec, brat, dcéra, matka; tisíce a tisíce sirôt! Ľudské nešťastie neuveriteľných rozmerov. Ako to vôbec mohli prežiť? K tomu rozvrátená a zničená infraštruktúra, priemysel, poľnohospodárstvo. A aby toho nebolo málo, vojna ešte neskončila a USA už demonštrovali na japonských mestách čoho sú schopní. Vojensko-priemyselný komplex ukázal akým smerom sa bude rozpínať náš pozemský vesmír. Aké hodnoty sú pre nich sväté. Obnova NSR, ako protiváhy NDR, za daných okolností bola hračkou. Na to aby do budovanej výkladnej skrine poslali, napríklad, milión dolárov, stačilo len vložiť papier do rotačiek. A bolo. V NDR, ako aj u nás, či v Sovietskom zväze, sme najprv museli v tej cene vytvoriť hodnoty. Až ich predajom sa taký objem peňazí stal disponibilným. Ale všetkého dočasu. Spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, jednotné riadenie a plánovanie ekonomiky, RVHP, vzájomná pomoc a solidarita, prevoditeľný rubeľ; k tomu nesmierna obetavosť, elán a pracovitosť ľudí, dokázali nemožné. Krajiny socializmu sa napriek celej škále útokov, od ekonomický až po otvorené teroristické (NDR 1953, Maďarsko 1956), dokázali z vojnových útrap zotaviť. Naštartoval sa vývoj, ktorý sa ukázal alternatívou voči kapitalizmu. A nie len v ekonomike, ale aj v morálke a duchovnom rozvoji. Socializmus nepoznal drogy, mafie, organizovaný zločin, vraždy na objednávku, prostitúciu, pornografiu, príživníctvo, vykorisťovanie, žobrákov a bezdomovcov, nepoznal hypotéky a zločinných exekútorov. Nepoznal úpadkovú kultúru, a s ňou vymyvacie  braky všetkého druhu. Že cenzúra, obmedzenia? Prečo nie; všeľudské hodnoty treba chrániť. Pokiaľ sa u nich, na Západe, menil človek na prázdneho konzumenta, s posilňovaním prvej signálnej sústavy; v krajinách socializmu bolo úsilie zamerané na jeho všestranný rozvoj: človek sa stával zmyslom i cieľom vývoja. Bytie bolo založené na práci, na vzdelaní, na disciplíne, na zodpovednosti, na spolupatričnosti, na kolektívnej solidarite, na ľudskosti. Taká bola podstata tvoriaceho sa socializmu. Aj s chybami a omylmi, aké každé úprimné dielo prináša. Je veľkou škodou, že nebola prijatá myšlienka, ktorú vyslovil Gustáv Husák na Konferencii KSS, 28. februára 1944 v Košiciach. V hlavnom referáte povedal: „Staviame sa za zásadu slobody náboženského presvedčenia a cirkví. Náboženské presvedčenie každého občana budeme rešpektovať a do veci náboženstva a cirkevných nebudeme sa miešať. Naopak, my ideme ďalej a želáme si spoluprácu s demokratickými činiteľmi cirkví.“ Pražskí šmejdi neskôr, aj v radoch KSČ, tomuto zabránili. Otvorme archívy, a budeme prekvapení. Ako sa zabili dve muchy jednou ranou.

Nedá sa vylúčiť, že cieľom dobre naplánovanej „Akcie k. vírus“, je zachrániť dolár. Zmazať jeho nikdy nesplatiteľné biliónové dlhy. Sú to predovšetkým dlhy vyprodukované vojensko-priemyselným komplexom USA; zbrane, vojny, agresie, prevraty, korupcia, násilie. Za našimi Kainspojencami sú desiatky miliónov mŕtvych, rozvrátené krajiny, chudoba v Afrike, Latinskej Amerike, nešťastie miliónov ľudí praktický po celom svete. USA, a nimi skonštruované NATO, sú synonymum permanentných zločinov proti ľudskosti. S dolárom padne aj euro. Ak bude kríza spôsobená k. vírusom dlhá, čo bude nasledovať? Produkcia tovarov a služieb sa najprv spomalí, až sa zastaví úplne. V tejto fáze sa stabilita kapitalizmu, vrátane nášho, bude udržiavať tlačením a rozdávaním peňazí obyvateľstvu, aby si mohlo kupovať potrebné veci, predovšetkým jedlo a bývanie, zámožnejší aj zdravie. Táto fáza skončí v závislostí od rezerv jednotlivých štátov. Už žiadne ďalšie tlačenie a rozdávanie peňazí nepomôže: nebude čo kupovať. V rukách, či na bankových účtoch, nám zostane nepoužiteľná tapeta, a oči pre plač. Tento (vykalkulovaný ?) chaos vyvrcholí násilím o prežitie, v mestách osobitne. Vidiek má šancu na prežitie väčšiu, ale nie večnú. Až teraz sa naplno pocíti rozpad JRD, ktorý nám priniesla vláda voličov KDH, na čele s J. Čarnogurským. Ponovembrové plienenie ekonomiky nemilosrdne, bez idiotov na bilbordoch, ukáže rozsah zločinov, ktoré tu vlády odborníkov za 30 rokov vykonali. Matovičov tlačovkový pláč v pozícii premiéra len ilustruje potenciál neobyčajných ľudí pri riadení krajiny. Chaos a bezvýchodiskovosť. Aký bude polčas rozpadu? Ale môže byť aj horší variant! Čo ak je Akcia k. vírus len prieskum bojom? Vojaci vedia. Zaháji sa bojová činnosť, s omedzenými silami a prostriedkami, aby nepriateľ odkryl svoje palebné a iné možnosti. Čo ak terajšia fáza k.vírusu je takou? Že sa skúmajú silné a slabé miesta jednotlivých národov, štátov, regiónov a pod. vrátane liečebných možností. Až sa toto vyhodnotí, napríklad koncom leta, nasadia sa hlavné a drvivé údery: biologické zbrane o akých možno nemajú tušenie ani ich parciálni tvorcovia. Po lete, ako vždy, príde jeseň, možno sychravá, mierna zima; a na konci nula. Vôbec nie len matematická! Dobrá správa je v tom, že sa môžem mýliť. Je len jedna jediná protizbraň: obnova národných štátov, obnova hraníc a ich stráženie, obnova tradičných spojeneckých zväzkov, vystúpenie z NATO a EÚ, obnova a zoštátnenie vlastnej ekonomiky, ochrana pôdy a vody, s prvoradým cieľom: obnoviť sebestačnosť v potravinách. Aj za cenu, že budeme – obrazne i doslova – chodiť v teplákových súpravách a miesto áut používať nohy a bicykle, ako naši predkovia. Alternatívou k masovej záhube je len socializmus s ľudskou tvárou. A nie len u nás. Napriek plošnému úpadku, stále tu funguje znepokojená a vzdelaná časť národa. DAV-isti takmer pred sto rokmi  naštartovali záchranu Slovenska, jeho zbedačeného, nevzdelaného ľudu. História sa opakuje. DAVisti aj dnes združujú čestných, múdrych a šľachetných ľudí.

Je tu príležitosť spojiť naozaj národné, kresťanské, vlastenecké a ľavicové sily. A vybrať osobnosť, presnejšie skupinu vzdelaných a múdrych ľudí. Na pád kapitalizmu , či už živelný a chaotický, alebo iný, sa treba pripravovať. Možno i tieňový kabinet, i parlament. Husák a povstalci mali svojho ekonomického génia v Ivanovi Karvašovi. Slovensko ho dnes má v prof. Jaroslavovi Husárovi. Je málo pravdepodobné, že Akcia k. vírus skončí dobre. Píšu to takmer všetci. A že potom bude svet iný. Ide o to, aby vôbec bol. Svet pre ľudí.

Takto som  o téme písal i publikoval na Veľkonočnú nedeľu, roku 2020  a takto pokračujem dnes.           

Budajom to začalo, Budajom to skončí. Poznáte slávnu rozprávku o Arabele? Začína i končí čarovným zvončekom. Vec i symbol zároveň. Darebácky a zločinecký režim, ktorý nám v novembri 89 nainštalovali falošní proroci, s pouličným Budajom a Kňažkom, dodýchava. Nie, žeby padol sám od seba, a premenil sa na zlý sen, len kulminuje. V úpadku, i do rozsahu a následkov. A koronakríza tomu dáva korunu; jedným lesk (peňazí), druhým biedu. Oslavy 31.výročia prevratu budú ako tradične pripomínať tancovanie na Titanicu. No niektorým pasažierom sa to už prestáva páčiť. Je to aj tým, že toľko pomätencov vo vládnucej lumpeninteligencií– za jedno volebné obdobie – sme hádam ešte nemali. A čo je na tom naj? Koncentrovane, a bez akýchkoľvek pochybností, potvrdzujú Leninovu charakteristiku slobodných volieb v kapitalizme. Je stará viac ako sto rokov, ale hľadačov pravdy poteší: Občan si v nich slobodne vyberá, kto ho v ďalšom období bude ohlupovať a okrádať. Pekne to  pred skoro 100 rokmi vyjadril aj Janko Jesenský [1] . Je to tak, pasažieri a účastníci testovania? Jedno z úderných a mimoriadne obľúbených hesiel naivných a hlupákov, vtedy na barikádach, bolo, že chcú Vládu odborníkov. Sorošova krajčírska dielňa ušila Majdan na mieru každej socialistickej krajine. Len zabudli na dialektiku, na božie mlyny: veci sa menia vo svoj protiklad. Vládne nám pravá, najpravejšia tvár Novembra 89. Na pripomenutie, vo federálnej i v republikových socialistických vládach, sedeli akademici, kandidáti vied, docenti, doktori, inžinieri; každý jeden s dlhoročnou praxou v oblasti za ktorú zodpovedal. A dnes? Krajinu vedú ľudia, ktorí nedokážu napísať ani len diplomovú prácu. A ešte sa tým pýšia! Skromné, a naozaj slušné Havlove deti. Celé garnitúry ponovembrových politikov, až na pár výnimiek, len oscilovali okolo takejto úrovni. Žiaľ, nie len vzdelaním, ale aj morálkou. Stav našej spoločnosti – ekonomický, sociálny a mravný – je toho  dôkazom. Ak dostanú ešte jedno desaťročie, aby sa formálne vyrovnali časovému pásmu komunistov, zo Slovenska (ale i Česka) nezostane ani len názov. Stavíme sa? Kapitalizmus je totalitaristický režim; totalita. Maskuje sa do slov a fráz o slobode, demokracii a ľudských právach. Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Aj táto úspešne prebiehajúca koronakríza je toho tiež dôkazom. Ide v nej o úplne iné ciele, než chytiť vírus a zakrútiť mu krkom. Prečo sa nenasadia bezpečné a účinné lieky, o ktorých dobre vedia, že sú? Len preto, že sú z Ruska alebo z Kuby? Ako napĺňajú vládne vyhlásenie o inovatívnej medicíne? V rámci Česka a Slovenska, podľa oficiálnych správ, zomrelo viac ako 8 tisíc ľudí. To nevadí ani trasorítkam s medicínskym vzdelaním? Čakajú na čo, na nové tituly, novú kariéru? Nič z toho nebude, len staroba a smrť; ako u každého v istom veku! Matovičovi by sme mali byť vlastne povďační. Veď nám všetko prezradil, a nie len o sebe. Nadnárodná Hra, ktorú organizujú na záchranu dolára a na ňom postavenom systéme, je v kocke asi takáto: – Na princípe strachu stupňovať agresiu voči obyvateľstvu. Kombinovaním „logických“ a nezmyselných opatrení legalizovať teror; príklad: na testovanie mohli obete stáť v radoch, ale už – tí istí – nemohli ísť na cintoríny! Cieľ: demoralizovať spoločnosť a zbaviť ju vôle brániť svoje ústavné práva, existenciu rodiny, národa, štátu. A tak ako za Hitlera, kto sa vzoprie, bude trestaný. Práca – vlády a parlamentu – oslobodzuje. Vtedy Židov, teraz ovce. – Likvidovať domáce produktívne zdroje, v najširšom zmysle slova. Ešte viac prehĺbiť závislosť na vonkajších – euroatlantických – partneroch. Zomknúť sa! Na akých hodnotách? 2 – Rozvrátiť verejné financie (národné meny), aby sa otvorila a legalizovala cesta k zavedeniu systému štátnych úverov, ktoré sa nebudú dať nikdy splatiť. Je to tá diaľnica, ktorá má – chaosom podobným vojne – zachrániť dolár? Prepočítavam. Na najbližšej križovatke odbočíte – k nám. – Na územiach národných štátoch rozmiestniť cudzie vojenské jednotky, presnejšie žoldnierov z rôznych častí sveta. Jadrom budú migranti, v Európe prítomní a dobre vycvičení. Operačný čas: keďže veliteľské štáby sú už takmer na svojich miestach, stačí len rozdať ručné zbrane; 24 hodín? – Permanentne vymývať mozgy, osobitne mladej generácii, aby tento stav prijala ako správny a jedine možný. Nástroje: multikultúra, LGBT, sloboda, solidarita, ľudské práva a iné abstraktné (!) pekelné kecy. Mládež, ktorá neubehne 100 metrov, nikdy nebola ani len na zemiakovej brigáde, pre ktorú je Spartakiáda fuj, a starí rodičia príťaž, je na to perfektne pripravená. Mládež, ktorá si myslí, že svet začal vtedy, keď sa narodili (Miloš Kopecký, 1989). – Ustavične prekrúcať dejiny, osobitne znevažovať priebeh a výsledky druhej svetovej vojny. Z Ruska (ZSSR) urobiť rovnakého , ba väčšieho zločinca ako bolo – ich – Hitlerovo Nemecko. Neustále ho spochybňovať a provokovať. Odpad z Poľska, Pobaltia, Ukrajiny, Gruzínska už nastúpený. – Pokrokové dejiny ľudstva, vrátane socialistického obdobia, falzifikovať, vyberať z nich, bez kontextu doby a vonkajších okolností, len chyby a tie absolutizovať. Aby toto obdobie mohli použiť ako clonu na zakrytie svojich novodobých zločinov, doma i vonku. Permanentne spochybňovať a relativizovať všeľudské hodnoty, osobitne tie, ktoré boli v ére socializmu, ako nikdy predtým, naplňované. Poznáte lakmusový papierik? Musia si najprv zmerať stupeň úpadku voličov, a tak i stupeň ľahostajnosti spoločnosti. Prijali zákon, kde s ľahkosťou a drzosťou im vlastnou, nám nariaďujú čo si máme myslieť o období socializmu. Aj na tejto, možno už záverečnej skúške, preukázali, že z histórie nevedia nič, a že pravdivý (skutočný) výklad histórie nemá nič spoločné s názormi parlamentnej väčšiny. O pravde sa nehlasuje, pravda je výsledkom poznania. Veľké, doslova stáročné skúsenosti s tým má aj rímsko-katolícka cirkev, však. Je odsúdeniahodná a zločinecká? Alebo Norimberské zákony, aj tam a vtedy jasali nad ich prijatím. A dočkali sa. Len na ilustráciu: keď vznikal štát Izrael, pre vzdelancov zo súčasného parlamentu, bolo to po II. svetovej vojne a po holokauste Židov, taká demokratická Veľká Británia bola proti. Lebo jej viac záležalo na rope v arabskom svete. Kde ešte v tom čase boli doma, kradli a ťažili. A prvou krajinou, ktorá de iure uznala Izrael, neboli USA, ale komunistický Sovietsky zväz. Už 17. 5. 1948, tri dni po jeho vzniku nadviazali diplomatické vzťahy. A Gottwaldovo Česko-Slovensko? 11. mája 1949 na zasadaní OSN patrilo medzi tie štáty, ktoré hlasovali za prijatie Izraela do OSN. Hádaj, kto z našich súčasných demokratov v zbrani bol proti? Inými slovami, ak bol bývalý režim odsúdeniahodný a zločinecký, potom aj toto rozhodnutie Gottwaldovej komunistickej vlády bolo také? Ak použijeme slovník vládnucej lumpeninteligencie, komunistické Česko-Slovensko, tým, že vznikajúci štát Izrael podporovalo hospodársky a vojenský – mnohí neskorší vysokí vojenskí predstavitelia študovali na vojenských školách v Brne a vo Vyškove – sa dopúšťalo odsúdeniahodných zločinov? Kto bol k utrpeniu Židov po vojne citlivejší, komunisti alebo triedni priatelia s frázami o slobode a demokracii? Nepopiera tento slávny zákon, pravda nepriamo, aj holokaust? 3 Aké zákony by mali potom prijať naši dnešní spojenci? Len také USA, keď pri svojom vzniku (Angličania, Španieli, Portugalci, Francúzi, Nemci …) vyvraždili milióny Indiánov, vybili milióny bizónov – ich hlavnú obživu – Budaj nahlas! Zvyšky pôvodného obyvateľstva nahnali do koncentračných táborov, do rezervácií (gulagov), alkoholom a drogami im rozvrátili dušu, pamäť a budúcnosť. Kedy im vrátia anektované územia? Že až po Kryme? Koloniálna minulosť našich euroatlantických spojencov je samý zločin. Opäť len ilustračne: britský parlament odhlasoval cenník, odmenu (!) za zabitie Indiána; koľko za muža, koľko za ženu, koľko za dieťa. A čo milióny otrokov? Už len ich označenie: ľudský dobytok. Ústav pamäti národa, ako klenot našich historikov a spolutvorca terajšieho zákona, vie o tom niečo? Americký kongres a Európsky parlament čakajú na vaše návrhy! Smajlík, však. Nástup fašizmu je vždy a všade rovnaký. Dokonca aj pri výbere osobností. Hitler síce nepísal diplomovku, ale Mein kampf. Osobne si myslím, že aj jemu to napísali iní. Dielo skazy začalo veľmi podobne: najprv zlikvidovali komunistov, potom nabrali na mušku sociálnu demokraciu, a nakoniec Židov. A po týchto čistkách už nebol nikto, kto by sa nás zastal. To je výrok jedného z preživších. Že je to aktuálne? Holokaust a fašizmus sú atribútmi kapitalizmu. Ak masy do-volia, ide sa. Sloboda, demokracia, ľudské práva, pravda, spravodlivosť atď. – kto by to nechcel? Iba hlupák alebo zločinec. Ale to sú len abstraktné pojmy. Máte doma jablko, hrušku, stôl ako také? Aj vyššie spomínané všeľudské hodnoty sú bez kontextu na spoločenský systém len jalovými, prázdnymi frázami. Miera slobody či demokracie sa nemeria ani množstvom politických strán, ani vyhláseniami v parlamente, ale reálnym životom. V akých podmienkach ľudia žijú. Ako spoločnosť rozdeľuje bohatstvo vytvárané ľuďmi práce, ako sa stará o ich zdravie, vzdelanie; aké podmienky vytvára aby mohli dôstojne bývať, oddychovať, starať sa o výchovu detí, o starých a bezmocných. Ako sa tešiť zo života v každej jeho etape. Bez exekútorov, bez strachu z bezdomovectva, chudoby, choroby či vojny. Keďže terajší systém takéto porovnanie so socializmom – až na banány a mandarínky – neznesie, tak hlupáci a trasorítky v parlamente určia kto je lepší. Novembrový prevrat len potvrdil triedne ciele kapitálu: žiť na úkor druhého, chamtiť, vykorisťovať, viesť vojny, organizovať akékoľvek zločiny, ak na ich konci je zisk, mamona. Za 31 rokov úpadku a rozvratu v každej oblasti spoločnosti, vygeneroval politikov, ale aj voličov, a celú nadstavbu, ktorí sú toho stelesnením. Už ani netreba študovať diela klasikov, stačí sa na nich len dívať a počúvať ich. A plakať. Nad sebou, či nad nimi? Politici opozície, aj tí, ktorí tento stav zavinili, sa hotujú k protestom aby odstavili Matoviča a kol. Podobne aj masy, aj tí, ktorí tento stav do-volili, sa mobilizujú. Aby dostali po papuli. Ak jastrab Naď dodrží slovo, a treba dúfať, možno sa im aj rozsvieti. Prípadným odstavením Matoviča však nič neskončí. Všetko skončí, ale len ako nový začiatok – so všetkými ťažkosťami a problémami – ak skončí aj systém, ktorý politikov tohto typu stvoril a vygeneroval. A na tento krok treba nie len oprášiť Marxa, ale aj symboly práce. Presne tie, ktoré v spomínanom zákone zakázali. Tak sa ich boja. Nateraz len pribudne ďalší dôkaz o slobode a demokracii, ktorú nám zo známej krajčírskej dielne priniesli Budaj s Kňažkom. Že je to len perfektná a zábavná hra. Pravda, pokiaľ nie ste celkom dole. Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

12. novembra 2020                         PhDr. Michal Dieneš, CSc.

Demokratické voľby

V tých voľbách demokratických

je predsa čosi novô,

a to je, že hlas národ má

a vyvolený slovo.

Pred dažďom rastú oblaky,

pred voľbami zas sľuby,

po daždi rastú rýdziky,

po voľbách – prázdne huby.

Pri voľbách národ vyberie

si stranu milovanú,

po voľbách strana milovaná

ho odloží – na stranu.

A pravda pravdou zostáva

pod potmehúdskym slncom:

voliči prídu ku urnám

a vyvolený – k hrncom.

Janko Jesenský, 17. júl 1929