Konzum je aj nebezpečný

Módne trendy krivia a defor­mujú spotrebiteľské správa­nie. Ako inak si vysvetliť sku­točnosť, že hoci vieme, že rifle s vybielenými časťami, roz­strapkanými dierami či moder­ným vyšúchaním rýchlo vyjdú z módy a dlho nevydržia, o pár mesiacov si pri prvej príleži­tosti kúpime ďalšiu, rovnako nezmyselnú trendovú vychy­távku. Len málokoho z nás od nákupu odradí napríklad vedomie, že kus odevu do požadovanej podoby che­micky, rôznymi zdraviu veľmi škodlivými látkami, upravovali niekde v Ázii ľudia, ktorým práve náš konzumný hlad vý­razne, kvôli času strávenému vo vysoko toxickom pracov­nom prostredí, skracuje život. Aj pri nákupe potravín, koz­metiky či elektroniky a v živote všeobecne sa riadime filozo­fiou lacno nakúpiť čo najviac tovaru a dobre si užiť. Kon­zum je však nebez­pečný prístup nielen pre nás samotných, ale aj pre prírodu. Vezmime si takú Kaliforniu či Grécko. Prvá je miestom snov mnohých ľudí. Hollywood, do­konalé, opálené telá, piesočné pláže, hojnosť a blahobyt. Po­zlátka, ktorá si však neporadí so suchom. Raj na zemi totiž bojuje s nedostatkom vody do takej miery, že sa v médiách objavila minulý týždeň správa o známom hercovi, ktorého usvedčili z krádeže vody z ve­rejného vodovodu. Vody však niet ani v zadlženom a oveľa chudobnejšom Grécku. Aj tu národ z piedestálu obľúbenos­ti zhodil známu športovkyňu z rovnakého dôvodu. Jej za­mestnanci kradli pre ňu vodu…

Často mi ostáva rozum stáť, koľko času a energie venuje­me premýšľaniu a zháňaniu sa za úplne nezmyselnými hmotnými vecami a tým na­ozaj dôležitým nevenujeme ani štipku pozornosti. Hltáme správy, ovládame geopolitic­kú situáciu polovice zemegule i detaily o trpasličom Plute, no že sa nám klíma mení pred nosom, lebo otravujeme rieky, rúbeme stromy, budujeme ob­rovské parkoviská a do prostredia okolo vypúšťame škod­livé látky, si ani nevšimneme.

Nie sme lepší od politikov, ktorých zaujímajú len najbliž­šie štyri roky. Ani od nenávide­ných ekonómov, ktorí hodnotia návratnosť investícií maximál­ne do piatich až desiatich ro­kov. Investícia do zmiernenia klimatickej zmeny v podobe zníženia emisií skleníkových plynov do atmosféry, menej betónovania a asfaltovania, viac trávnikov, stromov a zele­ne má návratnosť päťdesiat až sto rokov a to je pre väčšinu z nás nepredstaviteľné. Mož­no nás z ľahostajnosti preberú varovania klimatológa, že do konca storočia sa na Sloven­sku oteplí o štyri stupne, čo znamená, že v Poprade bude klíma Komárna a v Komárne počasie ako v Taliansku. Bude menej zrážok, sucho. Vyššia teplota značí viac vodnej pary v atmosfére a to zasa intenzív­nejšie zrážky, búrky a tornáda. Bez strechy nad hlavou a s vo­dou v pivnici nám potom všet­ky módne vychytávky budú slušne povedané – na milú Jarmilu… (pvč)