Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

AUTOR: „V úvahe rozoberám problém, konsolidácie. Prečo prišla konsolidácia? Však Česko-Slovensko a aj ČSSR bol priemyselne vyspelým štátom. Mali sme konsolidovanú ekonomiku v rámci RVHP. SES Tlmače vyrobili najväčší elektromotor na svete. Už nie sú. Výpadok daní zapríčinili predovšetkým zničené podniky, a to tak cez daň z príjmov právnických osôb ako aj fyzických osôb.“

Uvediem tento citát z Ekonomický newsfilter: „Na úvod si porovnajme dve vety:

• „Už nie je priestor na zvyšovanie daní a škrtanie štandardov sociálneho štátu, ale je čas na hospodársky rast.“
• „Je to totálny reštart ekonomiky Slovenska, návod na zastavenie úpadku a rast životnej úrovne.“

Zdajú sa vám tieto výroky aspoň trochu podobné? Potom vás možno prekvapí, že prvý z nich predniesol premiér Robert Fico a druhým zas opozičné PS uviedlo svoj program Tresk. To automaticky neznamená, že Smer si osvojí prorastové opatrenia z programu svojho súpera, hoci bývalý premiér Ľudovít Ódor  poznamenal, že aj niektoré z jeho legových kociek už súčasná vláda využila. 

Začnime pri tej prvej, pretože o tom bola anketa našej kolegyne Marianny Onuferovej medzi rešpektovanými ekonómami. Je reálne, že vláda ozdraví verejné financie podporou hospodárskeho rastu? Krátka odpoveď vyplývajúca z ankety – nie je to reálne.

Výber z odpovedí:

„Keď budeme čakať na hospodársky rast, aby sme znížili deficit verejných financií, nebudeme mať ani rast, ani nízke deficity. Jednou z nevyhnutných podmienok na obnovenie hospodárskeho rastu sú totiž zdravé verejné financie,“ napísal Martin Šuster z rozpočtovej rady.

• „Aby verejné príjmy takto skokovo narástli, musel by sa reálny hospodársky rast v nasledujúcich dvoch rokoch nečakane zrýchliť na zhruba 3 až 3,5 percenta ročne, a to bez dodatočnej stimulácie z rozpočtu a aj bez ukrajovania z financovania už plánovaných súkromných investičných zdrojov,“ analyzoval analytik VÚB Michal Lehuta, čo by sa muselo stať, aby vláda znížila schodok verejných financií do roku 2027 na 1,5 percenta HDP.
• Vráťme sa k PS. Opozičná strana nesľubuje bezbolestnú konsolidáciu, hoci dôraz na reštart ekonomiky v Tresku by k tomu mohol navádzať. Jej predstavitelia otvorene hovoria o neudržateľnosti plošných trinástych dôchodkov či zmenách v majetkových daniach.“

Priam eklatantná ukážka neodbornosti. Už pojmy ako tresk, zdravé financie nepatria do ekonomickej pojmológie. Tresk je silný náraz a zdravý môže byť človek. Guvernér SNB I. Karvaš napísal viac ako 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér, prof. K. Engliš napísal tiež viac ako 800 stranové dielo Soustava národního hospodářství  s podtitulom   Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Dnes sme na to zabudli a máme chaos a píšeme o tresku.

Pozrime sa pravde do očí. Prečo by mal predseda vlády p. Fico robiť zázrak? On problémy spôsobil? V roku 1989 bol mladým mužom.

Prišiel Klaus, ktorý zoškrtal štátny rozpočet. Držal sa princípov?

Napríklad, že rozpočet verejnej správy je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu, ktorý vychádza z princípu viacročného rozpočtovania. Cieľom viacročného rozpočtovania ako procesu, ktorý spája výdavky s politickými prioritami vlády  v rámci tvrdých rozpočtových obmedzení, je posilnenie prepojenia strednodobého fiškálneho rámca s ročným rozpočtom, zvýšenie úrovne riadenia, disciplíny a kontroly verejných výdavkov! Hlavným zdrojom verejných výdavkov sú dane.

Pozrime si výpadok dane iba za SES Tlmače, kde som v roku 1960 začínal. Bolo ich 8 000 a ak by bol priemerný plat 1000 eur a daň z príjmu by činila 20 percent tak výpadok dane činil 1000×0.2x12x8000 čo je 19,200 000 eur.

A čo daň z príjmu právnických osôb? A koľko bolo zničených našich podnikov? Zoznam koloval na internete. Obrovský výpadok daní. To analytici nevedia?

Nevšimol som si, že by v renomovaných našich časopisoch mal niektorý zo spomenutých diskutérov vedecký článok o fiskálnych problémoch v domácich vedeckých časopisoch. O anglickom časopise ani nehovorím. Žiadala by sa kniha a takú som tiež nenašiel.

Predovšetkým teoretici na ekonomických fakultách nenapísali dielo Teória fiskálnej politiky, hoc sú aj prorektori, či prodekani pre vedu.

Žiadalo by sa aby v citáte uvedení odborníci mali titul článku, či knihy napríklad takýto: Fiskálna politika, zamestnanosť a úroveň cien, ba aj takýto Stabilizačná politika z pohľadu dynamiky.

Nemôže sa tvorca hospodárskej politiky spoliehať na legové kocky, či na by bolo, bolo by.

Prednášal niektorý z uvedených analytikov na univerzitách vo Veľkej Británii, Nemecku, či Francúzsku? Nemôžeme na nich nemať požiadavky odbornosti!

Poznatky musia dať predsedovi vlády jeho poradcovia. Tvorcovia HP musia byť tvorcami poznatkov.

A tak: Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť. Čo robili po roku 1989? Ekonómia odpovedá na otázku čo môže ekonomická analýza povedať o efekte rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých pohyb pokladáme za indikátory výkonnosti ekonomiky, t. j. národný príjem,  output, zamestnanosť, rast, ceny, obchodnú bilanciu a platobnú bilanciu, ktorá má veľký význam teraz, keď je vojna na Ukrajine. Musíme vidieť jej kreditnú aj debetnú stranu. Tam sa evidujú jednostranné príjmy, dary či odškodné.

Ešte toto: ekonómovia vedia, že velikán, otec ekonómie D. Ricardo sa stal členom britskej Dolnej snemovne, kde jeho hlas sa zasadzoval za politické slobody a obchod. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Pokúsil sa vysvetliť a objasniť možno ten najrozporuplnejší princíp politickej ekonómie. Údajne vraj nedobytný prírodovedec požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Bol Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnej výhody.

Dilema v zahraničnom obchode. Slobodný obchod spôsobí, že všetky krajiny, ktoré sa ho zúčastnia budú mať benefit!

Ale politici sa nechcú riadiť týmto jeho rozborom, viď dnes USA, ich kotrmelce hospodárskej politiky. A preto máme dnes ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf ba až obchodnými vojnami. Jeho zákon komparatívnej výhody hovorí, že aj keď jedna krajina má absolútnu výhodu v pomere k druhej pri výrobe každého tovaru, hovorí sa, že má komparatívnu výhodu pri výrobe tovaru, v ktorom je menej efektívny (v porovnaní s inou krajinou). Ricardo teda odhalil, že dve krajiny predsa môžu získať a to obchodom, ak je dokonca jedna krajina efektívnejšia ako druhá pri výrobe všetkých tovarov – teda, má absolútnu výhodu v každom tovare. Robia to poslanci v NR SR, či europoslanci v Bruseli? Odpovede účastníkov besedy mali byť založené na konkrétnom modeli a mali ho mať v počítači a tam priamo výpočty prezentovať. Keďže správanie ekonomiky je dynamické, pre ilustráciu a hlbšie pochopenie uvediem malý dynamický model, ktorý slúži na vysvetlenie správania sa ekonomiky.

Y_n  =  C_n+ I_n –G_n

kde

C_n = b(Y_n – T_n) + e_n

I_n = I⃰_n

G = G⃰_n-1

Teda príjem je vyjadrený pomocou diferenčnej rovnice a obsahuje aj náhodnú zložku e_n. Riešením by som získal aj konkrétny tvar funkcie výdavkov na spotrebu C. Tá má 7 prvkov, 3 koeficienty a 4 premenné.

Zmena parametra, koeficienta, či premennej sa prejaví na výsledku; to mali ukázať analytici.

Analytik by ho mal analyzovať a dať odporúčanie. Nie z hlavy, ale pomocou modelu. Nepotrebujeme, žiadne legové kocky, ale komplexné regionálne modely, keďže EÚ má 27 členov. Slovenskí ekonómovia použili dvojregionálny model pre SR a ČR v roku 1970 pri federalizácii.

Analytik musí nadobudnúť poznatky, preniknúť do podstaty ako funguje ekonomický svet. Musí mať čo najúplnejšie pochopenie súvislostí. Ekonómia má vysvetliť ekonomické zákony, napríklad

C = a + bY

a ich následky na spoločnosť. Rozdeliť output medzi podniky a domácnosti.

Záver

Pojem konsolidácia, ktoré použili médiá je ozaj náročný pojem. Iste, predovšetkým znamená akési  upevnenie, či ustálenie, napr. výkyvov ekonomiky. V určitom zmysle ho môžeme chápať aj ako zjednotenie, napríklad ekonomík EÚ, ale hlavne dostať ekonomiku do stabilnejšej formy, čo rieši  ekonomická dynamika, pričom sa môže znížiť komplexnosť ekonomiky, aby sa dosiahla efektivita, prehľadnosť a stabilita ekonomiky.

V závere úvahy som uviedol model na báze diferenčnej rovnice, aby som veľmi jasne ukázal, že ozaj dovolí urobiť vedeckú analýzu s jasnými odporúčaniami vláde, či predsedovi vlády a ministrovi financií.

Citovaný text neodráža poznatky súčasnej ekonomickej vedy. Priestor na zvyšovanie daní môže určiť iba optimalizácia daňového systému.

Teda, optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR nemôže riešiť debata, či konferencia. To musí byť dielo ekonóma, ktorý zhrbený nad stolom nakreslí ako má fungovať ekonomika, zvlášť ekonomika veľkého hospodárskeho priestoru. To dielo musí skutočne „nakresliť ekonomický stroj“ ako to urobil nositeľ Nobelovej ceny S. Kuznets, či musí dať jeho matematický obraz ako to urobil ďalší nositeľ Nobelovej ceny V. Leontiev, ktorý využívala EHK v Ženeve. Grafické modely ekonomiky sú známe 300 rokov.

Tresk nie je falošná vidina úspechu?

AUTOR: Prof. J. Husár

Bratislava, 11/12/2025

22 Comments

René Pavlík, 14. decembra 2025 15:42

Skôr, než začneme niečo robiť, musíme skontrolovať majetok tých, čo tvrdili „ŠTÁT JE ZLÝ VLASTNÍK“ . Druhý krok, otvoriť verejnú diskusiu o referende a uviesť ho do života. Tretí krok musí smerovať do volebného systému s cielom obmedziť možnosť hlupákom obsadiť parlament a maximálne obmedziť vládu politických strán.

Autor Jaroslav Husár,  14. decembra 2025 16:06 – Odpovedať  René Pavlík

Vážený pán Pavlík,
Vy ste zjednoznačnil, čo treba robiť. Žiaľ, že máme takých politikov. Zabudli, že sú Slováci a správajú sa ako malé deti. Vzhľadom na moju profesiu obhajujem to, že predseda vlády a minister financií by mali pred komisiou urobiť skúšku z makroekonómie. Ak chce niekto šoferák, musí urobiť skúšku. Už sme v 21 storočí. To isté aj funkcionári EÚ. Nepotrebujeme knihy ako TRESK, čo je falošná ilúzia vedy.
Ďakujem jhusár 

Marta Slezáková,  13. decembra 2025 23:50

Neviem na čo sú dobré takéto úvahy a diskusie o nich na sociálnych sieťach. Z môjho pohľadu na situácii SR by mali odborníci-ekonómovia prekladať vláde „zlepšovacie návrhy“ aby to fungovalo lepšie – až keby vláda ignorovala odborníkov by malo význam zapojiť celú verejnosť do riešenia situácia. .

Autor Jaroslav Husár,  14. decembra 2025 7:37 –  Odpovedať  Marta Slezáková

Pani Marta,
Vážený pán Richard Sulík podpredseda vlády pre ekonomiku Bratislava
Vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku,
významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“. Profesor K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky napísal dielo  Soustava národního hospodářství s podnadpisom Veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má 890 stran. Karvaš, guvernér SNB napísal dielo Základy hospodárskej vedy, ktoré má 850 strán.
 Z makroekonómie vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že  prvým princípom ekonomickej politiky je,  že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky,  koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy  rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť (čo je nový rozmer do poznatkov J. M. Keynesa, teda do poznania tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale poznatok platí.):
Y = a1G + b1M a
p = a2G + b2M
kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu  príjmu, ktorá, (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych  nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M  by mali mať(ideálne), musia mať  takéto hodnoty:
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image002.gif
file:///C:/Users/Oti/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image004.gif
pošlem Vám to samostatne, vzorce nevzalo.
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi,  budú  vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády (aj NRSR) pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky. Druhým princípom je princíp regulácie, o ktorom sa v jeho diele môžete dozvedieť všetko, čo tvorca politiky potrebuje. Túto sústavu musí vláda spoznať a pochopiť.
Ďakujem Pekný deň jhusár

Anton Julény sen,  13. decembra 2025 15:16

Vážený pán profesor,
Slovensko sa topí v dlhoch a vláda ohlásila konsolidáciu ako opatrenie, ktoré má pomôcť krajine znížiť dlh.Na Slovensku od roku 1989 rastie verejný deficit aj verejný dlh. V minulom roku dosiahol dlh 68,83 miliardy eur, čo predstavuje 56% HDP.
Prevážna časť odpovedí odborníkov aj vlastná konsolidácia sa zameriava na riešenie dôsledkov a nie problémom každoročného narastania dlhu. Dôvodom vzniku dlhu je že štát a samosprávy míňajú viac peňazí, ako zarobia, predovšetkým preto, že po privatizácii nevieme ako nahradiť stratené príjmy z privatizovaných podnikov. Zahraničný kapitál ovláda na Slovensku cca 80 % podnikov, kam putujú zisky aj časť daní. Takto nám podľa odborníkov odišlo desiatky miliard eur. Okrem toho štát aj za cenu zvyšovania dlhu poskytuje zahraničným firmám stimuly a dotácie
. Nie malou mierou zvyšovanie dlhu spôsobujú kríze. Finančná kríza 2008-2009 deficit – 8 % DPH, ( 36-40 %) európska dlhová 2011-2013 deficit – 4-5% DPH .( 53%)  Pandémia v rokoch 2020-2021 deficit -12,16 %,( 60.6%) energetická kríza 2022-2023 -6% HDP( 57-60%) , keď štát dotuje firmám straty v dôsledku krízy, ktorých splatnosť zostáva na bedrách občanov. Je ťažko predstaviteľné,že za týchto vlastníckych vzťahoch je možné uplatňovať samostatnú národnú politiku a očakávať zníženie verejného dlhu aj po tresku!

Autor Jaroslav Husár,  13. decembra 2025 15:46 –  Odpovedať  Anton Julény sen

Vážený pán inžinier, Tónko, som rád, že si to vyčíslil a skomentoval. Na konci roka 2024 dosiahol hrubý verejný dlh Slovenska vraj 59,3 % HDP, neviem, či je to tak, lebo nemáme systém národných účtov, ktorý by to zodpovedne vyčísľoval. Ja verím iba SNÚ. Podľa odhadu RRZ by mal do konca roka 2025 vzrásť na 61,8 % HDP, čím by prekonal historické maximum z pandemického roku 2021 (60,2 % HDP). Stabilizáciu dlhu na strednodobom horizonte do roku 2027 nezabezpečí ani dodatočné konsolidačné úsilie v podobe splnenia vládou cielených[1] schodkov rozpočtu. Vzhľadom na historicky najvyššiu úroveň dlhu sme sa pozreli na to, čo viedlo k takémuto vývoju a v čom je aktuálna situácia odlišná od minulosti.

Vieš, RRZ mala predovšetkým napísať knihu Teória fiskálnej politiky, alebo aspoň článok Fiskálna politika a neurčitosť v podmienkach ekonomiky SR. Veď tá neurčitosť je to od roku 1983. Veď práve to, že zahraničný kapitál ovláda na Slovensku cca 80 % podnikov, kam putujú zisky aj časť daní a teda sa kráti príjem ŠR.

Vláda by mala zvážiť existenciu RRZ vzhľadom na útvary MF SR.

Ďakujem jhusár

Jozef Hlušek,  13. decembra 2025 10:43

Rád čítam Tvoje úvahy váž. p. Profesor. A rád čítam aj diskusiu k ním. Necítim sa byť kompetentný ich však hodnotiť, no predsa len si dovolím vyjadriť svoj názor – na Tvoj článok i „podnety“ respondentov. Takže:

1., podľa môjho názoru táto Tvoja úvaha „reminiscencia“ je nielen obsahovo vynika-júca ale výsostne aktuálna. Vidíme predsa čo sa v našom a s našim štátom deje. Dianie v NR SR nie je nič náhodné, ani dielo hlupákov. To svorka dobrodruhov sa podujala náš štát za každú cenu zlikvidovať! Aj preto je najmä úvodná časť Tvojej úvahy mimoriadne časová a prepotrebná! O správnosti jej záverov niet pochýb.

2. Je zrejmé, že /ako uvádzaš/, „…rozpočet verejnej správy je strednodobý ekono-mický nástroj finančnej politiky štátu, ktorý vychádza z princípu viacročného roz-počtovania. Cieľom viacročného rozpočtovania ako procesu, ktorý spája výdavky s politickými prioritami vlády v rámci tvrdých rozpočtových obmedzení, je posilnenie prepojenia strednodobého fiškálneho rámca s ročným rozpočtom, zvýšenie úrovne riadenia, disciplíny a kontroly verejných výdavkov! Hlavným zdrojom verejných výdav-kov sú dane. A konzekvencie vyplývajúce z tejto axiómy.

3. Súhlasím aj s p.Zajacom-Vankom, že „Verejné financie sú „odsúdené“ dlhodobo na úvery a s tým nič nenarobí žiadna vlády, kým nebude mať veľmi rozsiahle štátne aktíva v podnikoch a kým tie podniky nebudú produkovať silný zisk, z ktorého bude štát mať príjem do štátneho rozpočtu, teda i do financií. Iba to jeho volanie po SNP II je s ohľadom na súčasnú situáciu /možno pochopiteľný ale/ politický mimoriadne škodlivý „úlet“. Pretože takéto čosi by sa nemohlo skončiť inak ako občianskou vojnou s nedozernými následkami ďaleko presahujúcimi stredoeurópsky priestor! Hrôza na také čosi čo len pomyslieť!

4. K protirečeniam a logickým nezmyslom vo vyjadreniach a „programových tézach“ PS je zbytočné sa vyjadrovať – hovoria samé za seba rovnako ako múdrosti istého kaderníka.

A celkom na záver: Myslím, že odporúčanie p. M.Moravčík „Nemá význam špekulo-vať nad tým, ktorým smerom sa vydať, ak človek nepozná geografické podmien-ky, nevie kadiaľ vedú schodné cesty …“ je nadčasové a má všeobecnú platnosť.

Autor Jaroslav Husár,  13. decembra 2025 12:43 –  Odpovedať  Jozef Hlušek

Jozef
vystihol si, že dianie v NR SR nie je nič náhodné. Ak zoberieme ekonomiku ako systém ako celok aj tam v posledných 20 rokoch nie je nič náhodné. Ba by som položil otázku: čo „prekĺzlo“ zo Západu? Trhový systém, ktorý znamenal návrat nerovnosti a inflácie. Vyčerpávajúca odpoveď by si žiadala hlbšiu analýzu, a teda viac priestoru ako iba úvahu. Zovšeobecnene povedané, „prekĺzli“ k nám (ale aj do všetkých bývalých socialistických krajín) spôsoby a formy LBO, teda špekulatívne obchody. Ako príklad spomeniem, na čo už ľudia zabudli, holandské dražby. Holandská dražba je variant anglickej aukcie a hovorí sa jej “otvorená dražba“ s klesajúcou cenou. Ide o aukciu, pri ktorej sa vyvolávacia cena najskôr cielene nadhodnotí a potom sa postupne znižuje, pokiaľ niektorý z účastníkov cenu neakceptuje, a tým sa ponúkaný tovar za túto cenu odkúpi. Už táto definícia skrýva rôzne možné správania kupujúcich (hlavne nečestné). A teda tu je či bol zdroj možného podvodu.

„Prekĺzlo“ toho, a nič náhodné, asi veľa, lebo mali sme VSŽ, mali sme Slovnaft, mali sme Gabčíkovo, mali sme Teslu Vráble, Teslu Piešťany, či Chemolak Smolenice a stovky iných podnikov, základ finančného systému, teda daňového systému, zdrojov prostriedkov štátu! Ale najdôležitejšie, našou hlavnou bankou bola Všeobecná úverová banka, základ finančného systému, fiskálnej politiky, jadro fungovania ekonomiky, a kto ju vlastní? Ani to nebolo nič náhodné.

Čo ma najviac mrzí, že sme stratili hrdosť, ja som bol ozaj hrdý na Tlmače, kde som začínal. Už ich niet.

Ďakujem jhusár

Juraj Janošovský,  13. decembra 2025 8:47

Pripájam sa k frustrovaným, zo súčasného stavu hospodárstva.
Počnúc teóriou, ktorú zastupuje ekonomická propaganda a nekončiac metodikami zberu a spracovania údajov. Veľmi sa mi páči, Moravčíkova paralela na Breughelov obraz slepca, vedúceho slepých druhov.
Navráva mi to, že riadenie procesov sa nedeje v priestore ekonomických kategórií, údajov a vied, ale poza ne… (Ak opustíme teóriu o spontálnom fungovaní „trhu“.)
Hospodárska politika je sústavou nástrojov, a zo spôsobu ich použitia môžeme dedukovať účely ich použitia. Ak sa nám zdá, neefektívna z hľadiska zlepšovania života ľudí, neznamená to, že nie sú jej iní projektanti spokojní…
Prebieha depopulácia, odbúravanie štátnej suverenity nielen malých štátov, ale aj veľmocí, rastie význam bánk a investorov, ratingových agentúr a sily armád.
Sme proste na dobrej ceste k fašizmu.

Autor Jaroslav Husár,  13. decembra 2025 9:49 –  Odpovedať  Juraj Janošovský

Vážený pán inžinier,

priam ste vyprovokoval, aby som sa rozpísal o Marxovi.Hlavne myšlienka o spontánnom trhu, o ktorom on píše ozaj veľa. Nechal nám nesmierne bohatstvo poznatkov, či myšlienok. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí a to už v roku 1867 práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice (kvantitatívne teória peňazí). Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a kapitola 6 je venovaná Konštantnému a variabilnému kapitálu. Kapitola 7 analyzuje Mieru nadhodnoty. Kapitolu 8 nazval Pracovný deň. V kapitole 9 sa zaoberá Mierou a masou nadhodnoty. Vo štvrtom oddiely sa venuje Výrobe relatívnej nadhodnoty a to v kapitole 10. V kapitole 11 Kooperácii, v kapitole 12 Deľbe práce a manufaktúre. A tu treba povedať, že o A. Smithovi píše: “Dal klasickej ekonómii jej rozvinutú formu“. Marx ho volá ekonómom manufaktúrneho obdobia a uznáva, že veľký význam mali jeho teórie o deľbe práce, o produktívnej práci a nadhodnote. Toto sa v súčasných knihách o ekonómii nespomína. V kapitole 13 analyzuje Stroje a priemysel. Oddiel piaty sa zaoberá Výrobou absolútnej a relatívnej nadhodnoty a to v kapitole 14 Absolútna a relatívna nadhodnota v kapitole 15 Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a nadhodnoty. Kapitola 16 má názov Rozličné vzorce miery nadhodnoty. Oddiel 6 je označený Mzda. V kapitole 17 pojednáva o Premenne hodnoty respektíve ceny pracovnej sily na mzdu. Kapitola 18 je Časová mzda, kapitola 19 Úkolová mzda a kapitola 20 Národné rozdiely v mzde. Oddiel 7 má názov Proces akumulácie kapitálu. Kapitola 21 znie Jednoduchá reprodukcia a kapitola 22 Premena nadhodnoty na kapitál. Kapitola 23 analyzuje Všeobecný zákon kapitalistickej akumulácie. Kapitola 24 je označená ako Tzv. pôvodná akumulácia a nakoniec kapitola 25 sa volá Moderná teória kolonizácie. Už iba nadpisy kapitol jeho diela hovoria o hlbokom jeho pochopení fungovania kapitalistickej ekonomiky, o jasnom opise procesu výroby, procesu akumulácie a aj procesu distribúcie outputu. Začal podrobným štúdiom a výkladom základného pojmu tovar a pojmu peniaze. Analyzoval proces akumulácie a dôkladne rozpracoval problém premeny nadhodnoty na kapitál. Ide o široký záber a zahĺbenie sa, aj do odborného výkladu problémov. Hĺbka ponoru odkryje pred čitateľom nový obraz pohybu modernej spoločnosti. Nevynechal ani systém a tajomstvo štátnych dlhov, či národných rozdielov v mzde. V časti o peniazoch hovorí o tvorbe pokladov, o peniazoch ako platidle či ako o svetových peniazoch, keď peniaze vystúpia z vnútornej sféry obehu. Dnes sme na to akosi zabudli. Je zrejmé, že Marx poskytol evidentné a usporiadané poznanie o ekonomických faktoch kapitalistického systému. V tom bol neoblomný.

Z tohto pohľadu autori spomenutí v citáte sú žiačikovia. Ďakujem jhusár

Stefan,  15. decembra 2025 23:28  Odpovedať  Juraj Janošovský

Na ceste? Sme uz v tom. Vladnu Gardisti s podporou EU fašizmu a Wehrmachtu NATO.
Je to REPETE 2.sv.vojny cez kopirak. 

Člen Peter Zajac-Vanka,  12. decembra 2025 19:58

Tak túto Vašu úvahu si bolo treba prečítať viackrát, aby Vás človek neskritizoval. Neviem, či sú vhodné tie úvodné vety, od ktorých sa síce odrážate, ale ktoré pletú. Lepšie je to až keď okomentujete či už prístup koalície (lebo nielen Fico…) a idealizmy opozície ( lebo nerozumiem z tej citácie, ako chcú v opozícii pomocou rozsiahlych reštrikcií a daní zvýšiť životnú úroveň občanov…asi iba vyššiu životnú úroveň „enem pre seba a svojich sú-druhov v partaji“).
Verejné financie sú „odsúdené“ dlhodobo na úvery a s tým nič nenarobí žiadna vlády, kým nebude mať veľmi rozsiahle štátne aktíva v podnikoch a kým tie podniky nebudú produkovať silný zisk, z ktorého bude štát mať príjem do štátneho rozpočtu, teda i do financií. A teda ešte stále tu bude obrovská „guľa“ zadĺženia štátu voči globálnym financiám. V podstate ste to vyjadrili rovnicou toho malého dynamického modelu.
A keď pokračujete rovnicou, že C = a + bY, model, ktorým by ste chceli rozdeliť output teda výsledok hospodárenia celého štátu medzi podniky a domácnosti, museli by ste mať dnes uzavretý národohospodársky model limitujúci všetky cudzie investície do SR a kapitálové výstupy i dividendy zo Slovenska.
A to jednoducho nemôžeme: lebo sme hospodárskou kolóniou a darmo sa premiér snaží robiť všetko pre automobilový priemysel – ten nie je náš! /a už ani v ňom nepracuje stopercent Slovákov)…
Ale sú aj svetlé príklady: Taký Singapúr je zadĺžený oveľa viac ako SR. Lenže má aj finančné aktíva a zlaté rezervy, ktoré pokrývajú stopercent dlhu (ak by ho bolo treba zvečera dorána splatiť). Prečo teda Singapúr udržuje svoju vysokú zadĺženosť až tak, že je to 100% HDP a nik doma to vláde nevyčíta? Pretože to je diabolská filozofia: pôžičky a zadĺženie slúžia ako cudzie peniaze idúce cez štát do štátnych infraštruktúrnych programov. HDP Singapúru rastie, dlh sa udržiava, ale Singapúr má vysokú infraštruktúrnu rozvinutosť, ergo ide teda o verejné financie a žiadny opozičník u nich nechystá ideologický „tresk“…ergo namiesto cudzích investorov, ktorí si potom vyberajú zisky a celý surplus z krajiny, Singapúr využíva štátny dlh, požičiava si a z výnosov svojej ekonomiky podporenej fungujúcou infraštruktúrou, spláca dlhy. Tam teda to C = a + bY funguje.
Urgentne a tragicky nám vo vláde i v parlamente chýbajú národohospodári. Finančníci sú iba účtovníkmi…

Autor Jaroslav Husár,  13. decembra 2025 7:46 –  Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
Tvoj komentár si rozšíril o komparáciu so Singapúrom, to je tiež veľký problém. Ja som sa zameral na problém daní, či systému daní, lebo o tom diskutovali spomenutí na tej porade. Totiž ekonómia, ekonomická veda odpovedá na otázku čo môže ekonomická analýza povedať o efekte rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých pohyb pokladáme za indikátory výkonnosti ekonomiky, t. j. národný príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny , obchodnú bilanciu a platobnú bilanciu, ktorá má veľký význam teraz, keď je vojna na Ukrajine. Musíme vidieť jej kreditnú aj debetnú stranu. Tam sa evidujú jednostranné príjmy, dary či odškodné.
Na tej porade mal niektorí účastník vytiahnuť počítač a povedať: ja som za Slovensko skonštruoval model komparujúci efekt dane z príjmu právnických osôb a spotrebnej dane na output, zamestnanosť a ceny. Tu sú výsledky. A ukázať tie efekty. Ich odpoveď nie je to reálne je mlátenie prázdnej slamy.
Nič také neurobili , ale prezentovali priam eklatantne neodbornosť. Už pojmy ako tresk, zdravé financie nepatria do ekonomickej pojmológie. Veď po roku 1989 vznikol obrovský výpadok daní, čo som ilustroval na príklade dane fyzických osôb a to za SES Tlmače, kde som začínal. A koľko bolo zničených podnikov? Stovky.
Ekonomika nie sú legové kocky, s tými sa hrajú deti. Čo je ekonómia jasne povedal prof. Engliš v nadpise svojej knihy. A veľmi konkrétne analyticky prof. V. V. Leontiev a to aj v podobe input/output tabuľky a aj v konkrétnom matematickom modeli. Obe práce dobre poznáš. V prvom kvadrante I/O tabuľky jasne vidíme interakcie medzi odvetviam, lebo poľnohospodári potrebujú NPK a pivovary potrebujú piovarnícky jačmeň. Alebo, aby krava nadojila 30 l mlieka, musí zožrať konkrétne množstvo sena, lucerny, či rezačky. To sú fyzikálne vzťahy. Tie Leontiev v štruktúre tabuľky jednoznačne stanovil. Mal by ju mať na stole predseda vlády.Veď práve I/O je súčasne zdrojom hlbokej ekonomickej analýzy. Na to neslúžia legové kocky.
Prečo niektorí z diskutujúcich nemá dielo Teória fiskálnej politiky, ale vedecký článok O efektoch fiskálnej a monetárnej politiky. Analytici nemôžu byť amatéri, musia byť profesionáli. Amaterizmu od roku 1989 je príliš veľa a tak sa tackáme. Poznám dielo Dekáda tápania.
Ďakujem jaro

Člen Peter Zajac-Vanka.  13. decembra 2025 8:43 –  Odpovedať  Jaroslav Husár

Pán profesor, síce máte pravdu, ale vychádzajme radšej z reality: Slovensko je hospodárskou kolóniou. Cudzí investori sem zainvestovali svoj kapitál, aby im vynášal zisky a zhodnocoval investície: viď VSŽ Košice, ktoré teraz US Steel predalo Nippon Steelu s neskutočne vysokovu miliardovou cenou…títo nemajú záujem daniami „prispievať“ na infraštruktúru Slovenska a už vôbec nie zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva. Nakoniec, zamestnávajú čoraz viac cudzincov vo fabrikách na našom území. Teoreticky čo píšete je krásne.
Ale fungovať by to mohlo až po Slovenskom národnom povstaní II. Rok si netrúfam určiť, kedy to bude…

Ivan,  12. decembra 2025 16:01

Napísali ste to veľmi výstižne pán profesor, páči sa mi Vaše vyjadrenie: priestor na zvyšovanie daní môže určiť iba optimalizácia daňového systému – roky sa u nás týmto problémom nikto nezaoberá. Konsolidácia a konsolidácia sú rozdiel, dá sa to urobiť aj iným spôsobom.

Autor Jaroslav Husár,  12. decembra 2025 17:45 –  Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
Na Slovensku sa rozmohli povrchné hodnotenia fungovania ekonomiky SR. Dubaj ako legálna forma medzinárodnej daňovej optimalizácie iste nie je tou správnou cestou. Model je koherentným obrazom ekonomiky. Umožňuje vyvodzovať súdy. Pozrite si, čo myslím optimalizáciou

Povedzme, že podnik pestuje 3 plodiny (P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a minerálne hnojivá. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, podmienok (zdroj nemusí byť ani pri optimálnom riešení využitý):

                       1×1 +     1×2 +   1×3  ≤ 10 000 podmienka na pôdu

                       10×1 + 40×2 + 20×3   ≤ 200 000 podmienka pre prácu

                       3×1 +    6×3 +    5×3  ≤ 50 000   podmienka pre vodu         

Povedzme, že cena outputu na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek. To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať. Treba získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu.
Kto vymyslel, že DPH je 42 percent, či daň z príjmu obyvateľstva je 20 percent. Tie treba vypočítať na báze analogického modelu ako s plodinami.
Ďakujem jhusár

Oujezdský,  12. decembra 2025 13:53

Pane profesore,
je to stejné i u nás v Česku.
Naše dosluhující vláda se chválí s rozpočtem 381 mld Kč na rok 2026 – více kvůli zákonu o rozpočtové odpovědnosti si nemůže dovolit. Přitom tam prokazatelně nejsou kryty mandatorní a kvazimandatorní výdaje:

• dopravní infrastrukturu———————————37 mld
• financování schválených projektů EU—————-8 mld
• zákonné slevy na jízdné ——————————–3 mld
• na platy ve školství—————————————7 mld
• na zákonné dofinancování dotací zemědělství—-7 mld
• nepočítám další zpochybňováné novou vladou mandatorní výdaje ve výši 32 mld

Odstupující vláda říká – škrtněte jinde a dodejte tam kde chybí – přitom porušila zákon – např. u dopravní infrastrutuře a přepracovaný zákon o SR nechce do nové PS poslat. Vláda Fialy je bezradná, protože škrtnout není co – všechny rezervy mají vyčerpány. Navíc na povodně si schválily navíc 40 mld a vyplatily jen cca 4 mld.
K tomu se někdy podívejte na dětinské diskuze vrcholných politiků na tento problém v nedělních TV debatách – tak hloupě by to nevysvětlovali ani žáci středních škol.
Přeji hezké prožití Vánoc.
Zdraví Oujezdský

Autor Jaroslav Husár,  12. decembra 2025 14:56 –  Odpovedať  Oujezdský

Pán inžinier,
veká detailizácia a konkretizácia problému. Potešila ma. V rokoch 1990/92 som bol starším ekonomickým poradcom v EHK v Ženeve. V roku 1992 sme mali jedno zasadnutie venované konštrukcii štátneho rozpočtu (sedelo sa 4x do roka). Náš záver, ktorý bol odporúčaním krajinám znel, že ŠR má byť konkrétny aj vo vyrovnaní deficitu. Teda má mať položky príjmov štátneho rozpočtu, položky výdavkov štátneho rozpočtu a rozdiel. Ak bo pozitívny, problém nebol. Ak bol deficit, požadovali sme, aby krajiny uviedli aká časť bude hradené z domácich zdrojov a aká zo zahraničných zdrojov. Išlo o dlh a teda bolo mať o ňom prehľad. Aj sa to kontrolovalo. Boli krajiny, ktoré to plnili a nadpolovičná väčšina nie. Zrušili EHK a tak na kontrolu týchto problémov niet orgán. Domnievam sa, že nielen vláda Fialu je bezradná. Veď v úvahe som uviedol dielo velikána prof. Engliš a aj jeho nadpis aj podnadpis, veľká ekonomická pravda. Žiaľ dnes vyšlo u nás dielo Tresk z dielne PS. Nepotrebujeme tresk, ale poctivú vládu.
Ďakujem jhusár

Marián Moravčík,  12. decembra 2025 12:03

Pán profesor, mne tá verejná debata na ekonomické témy pripadá ako ten Brueghelov obraz, kde poloslepý žobrák vedie reťaz slepých. Nemá význam špekulovať nad tým, ktorým smerom sa vydať, ak človek nepozná geografické podmienky, nevie kadiaľ vedú schodné cesty, kde je hustý les, kde priepasť, kde vysoké hory. V tomto príklade je ekonóm ako geograf. Dokáže presne nakresliť mapu a terén. Politici by mali byť aspoň schopní „čítať mapu“. Až potom môžu byť ich smery kvalifikované.
Aby to nakoniec neskončilo veľkým treskom na dne rokliny.

Autor Jaroslav Husár, 12. decembra 2025 12:53 –  Odpovedať  Marián Moravčík

Pán doktor,
bez okuliarov nedokážem čítať. Ako ekonóm musím mať akýsi nástroj, aby som vedel povedať čo sa v ekonomike deje, prípadne čo sa deje v niektorom sektore. Tým nástrojom je model ale aj ten musí byť dynamický, lebo ekonomika je v dynamike.Z riešenia tophto modelu viem povedať, čo a teda ta a takto. Rovnica pre C má 7 členov a teda odpoveď je ozaj náročná. Ani jeden analytik spomenutý v citáte nepovedal konkrétne, že preto a preto takto. To sú iba akési dohady. V 21. storoční to nestačí. Uviedol som aj konkrétne mnou očakávané nadpisy vedeckého článku. Nuž, ale to som asi náročný.
Ďakujem jhusár

Stefan,  15. decembra 2025 23:38 –  Odpovedať  Marián Moravčík

Aj skonci. Uz stojime nad priepasťou. Cesta naspet zarubana fasizmom EU. Riesenie: ma iba – totalny BANKROT, alebo VOJNA.

Autor Jaroslav Husár,  16. decembra 2025 7:30 –  Odpovedať  Stefan

Pán Štefan,
máte vyhranený názor. V úvahe ukazujem ako riešiť problém konsolidácie, ktorý je na dennom programe, aj v médiách. Oni však nevidia problém odborne,.Už pojmy ako tresk, zdravé financie nepatria do ekonomickej pojmológie nie sú vedecky presné. Tresk je silný náraz a zdravý môže byť človek. Guvernér SNB I. Karvaš napísal viac ako 800 stranové dielo Základy hospodárskej vedy a veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér, prof. K. Engliš napísal tiež viac ako 800 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom  Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Dnes sme na to zabudli a máme chaos a píšeme o tresku.
Dobre sa zamyslite na Englišovým nadpisom. Dnes na to ekonómovia zabudli.
Ďakujem jhusár

Najnovšie komentáre

René Pavlík na Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

Jaroslav Husár na Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

Stefan na Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

Stefan na Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

Jaroslav Husár na Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť

môžete sa do debaty zapojiť v komentároch aj vy a vyjadriť svoj názor

prebraté