NÁZOR

KONIEC IZRAELA AKO ŠTÁTU JE NEODVRATNÝ

2. októbra 2025

NA BLÍZKOM VÝCHODE EXISTOVALA OKREM INÝCH ŠTÁTOV PO STÁROČIA ZEM NAZÝVANÁ PALESTÍNA. IZRAEL AKO ŠTÁT NIKDY NEEXISTOVAL – AŽ DO JEHO ZALOŽENIA PO SKONČENÍ DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY. NIKTO ŽIDOVSKÉMU NÁRODU ŽIADNU ZEM NIKDY NESĽÚBIL. DOSTALI MOŽNOSŤ VYTVORENIA VLASTNÉHO ŠTÁTU OD VEĽMOCÍ, KTORÉ PORAZILI HITLEROVSKÉ NEMECKO. AKONÁHLE SA TO STALO, IZRAEL ZAČAL STAVAŤ SVOJE DOBYVAČNÉ, SUROVÉ, VRAŽDIACE A VELIKÁŠSKE AMBÍCIE NA LIKVIDÁCII SUSEDNÝCH NÁRODOV ZA POMOCI ZOPÁR MILIARDÁROV V USA A TAJNÝCH SLUŽIEB IZRAELA A USA. TIE SVOJOU PODLOU POLITIKOU VYDIERANIA A TERORU DODNES RIADIA VŠETKÝCH PREZIDENTOV OBOCH ŠTÁTOV.

V dnešnom svete to už však nemá budúcnosť. Svet sa zmenil. Izrael vraždiacim besnením smeruje k vlastnému zániku. Nie je potrebné urážať sa na sprítomnené fakty ani označovať ľudí za akýchsi antisemitov. Bola by to voči normálnym ľuďom lož a bezočivá drzosť. Fakty treba vidieť, poznať a pravdivo ich hodnotiť. Ak som raz proti vraždeniu nevinných a desiatky rokov terorizovaných ľudí, tak som spravodlivý, mám prirodzené, normálne mravné ľudské svedomie a stojím pevne na pozíciách pravdy. Ako dlhoročný sudca aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bývalý minister spravodlivosti, podpredseda vlády a predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a ako prísny zástanca domáceho a medzinárodného práva, ktoré je v súlade s našou ústavou, musím v prvom rade poukázať na ustanovenia Charty OSN. To je medzinárodný právny a politický predpis, ktorý bezpodmienečne zaväzuje všetky štáty sveta. Dokonca aj tie, ktoré nie sú členmi OSN (čl. 2 Charty). Článok 6 Charty jasne uvádza, že člena Organizácie Spojených národov, ktorý trvale porušuje zásady vyhlásené v Charte, môže Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady z organizácie vylúčiť. Práve takým štátom je Izrael. Vedome tomu bránia západné veľmoci, najmä USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Je to ich hanba, zvrhlosť, a to nepriama, ale materiálne a politicky prejavená spoluzodpovednosť za vraždy stoviek tisícov nevinných civilných obetí Palestínčanov.

Ak chce niekto umelo prenášať zodpovednosť zato, že napríklad Rusko alebo Čína proti tomu nič nerobí, je to pomýlené. Jednak sa tieto štáty už desiatky rokov neustále snažia prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN dosiahnuť plnenie príslušných a záväzných rezolúcií o vytvorení dvoch rovnocenných štátov, jednak tvrdo kritizujú západné mocnosti a žiadajú okamžité ukončenie zverstiev zvrhlého neľudského režimu Izraela voči Palestíncom. Vinníka treba preto hľadať presne na opačnej strane. Oni musia prestať podporovať všemožne Izrael, a nie čakať alebo viniť Rusko, že nezasiahne povedzme vojenskou silou. Bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady to nejde. Rusko dôsledne rešpektuje medzinárodné právo, aj keď je to niekedy bolestivé.

Aj naše domáce zákonodarstvo v platnom znení Trestného zákona v ustanovení § 418 uvádza, že genocídou je úmysel úplne alebo čiastočne zničiť niektorý národ alebo niektorú národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Ak hovoríme o hladomore, jednými zo znakov genocídy je aj systematické vyháňanie ľudí z ich domovov, bránenie v zdravotnej starostlivosti a násilné obmedzovanie prísunu jedla pre ľudí. No a presne to Izrael denne robí. Úmyselne násilnou formou ženie Palestínčanov do životných podmienok, ktoré majú okrem neustáleho bombardovania a strieľania civilných obyvateľov Gazy privodiť aj hladom ich úplné fyzické zničenie. Genocída nie je v ľudskej histórii nič nové. Iba pred niečo vyše sto rokmi sa začalo o nej hovoriť ako o zločine proti ľudskosti, proti národom, ktorý je potrebné jasne označiť a trestať. Spomeňme napríklad aspoň z posledného obdobia asi každému známe prípady jasnej genocídy v Arménsku v rokoch 1915 až 1918, vo Rwande v roku 1994, v Kambodži v roku 1975 alebo vo Východnom Timore v tom istom roku.

Nechcem rozoberať pokusy o kodifikovanie pomerne ustálenej definície genocídy, ale významným sa stalo najmä obdobie po druhej svetovej vojne, keď bol aj prijatý medzinárodný Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Ten definuje genocídu a stanovuje jej hlavné, určujúce prejavy. Ide o úmysel zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú, pričom útočník má potenciál genocídu plánovane vykonať. Ak voľne preložíme výraz genocída, znamená to zabíjanie národa. Mechanizmus praktického uplatňovania uvedeného medzinárodného dohovoru sa tiež tvoril postupne a neľahko. Nakoniec, vytvorenie Medzinárodného trestného tribunálu v roku 2003, ktorého jurisdikciu priznáva dnes okolo 125 štátov sveta, je síce veľmi logické technické opatrenie, ale vzhľadom na realitu, že ku genocídam dochádza vysoko pravdepodobne najmä v dôsledku podvratnej činnosti tajných služieb západných veľmocí, ide o politické pozadie konfliktov. Tým aj súd, resp. tribunál páchne nečistou politikou. Jasne to bolo vidieť napríklad v prípade umelého vyvolania vojny v bývalej Juhoslávii, jej následného nezákonného delenia a politickej likvidácie národných síl práve pomocou takejto inštitúcie.

PREČO PREDPOKLADÁM KONIEC EXISTENCIE IZRAELA V JEHO DNEŠNEJ PODOBE?

Izraelské vedenie sa samo, vlastnou chorobnou zlobou dostalo do situácie, že dnes už odkazovanie na židovský holokaust nikoho nezaujíma. Už to nefunguje. Práve naopak, svet sa neprestáva čudovať, ako sa údajné jedinečné, čímsi výnimočné obete fašistického holokaustu zmenili na ešte horšie obludy. Svojou bezhraničnou rasovou nenávisťou či chorými vyhláseniami, že už aj trojmesačné palestínske dieťa je terorista a treba ho zabiť. Kto ste? Dostali ste sa do situácie, že na svete už nemáte obhajcu ani priateľa. Budete iba čakať, čo s vami svet urobí a určí, ako budete ďalej žiť. Som presvedčený, že pri súčasnom vedení Izraela je to len otázka, kedy k tomu dôjde.