Keď je ekonomika nadradená nad prírodu a morálku

O tom, že naši svetoví kapitalisti nemajú už vôbec žiad- ne zábrany, svedčí najnovší výrok podnikateľa Igora Rattaja z Tatry mounting resorts (J&T). Vraj Rakúšania z veľkých lyžiarskych stredísk to nevedia robiť. „Bohužiaľ, biznis robia takým spôsobom, aby prežila daná oblasť a nie tak, aby im to zarábalo,“ citovali Hospodárske noviny.

A tak sa naši susedia, ktorí robia biznis už pekných pár desiatok rokov dozvedeli, že sú vlastne sami proti sebe, lebo sa starajú o udržateľnosť tamojšieho prostredia a o to, aby z cestovného ruchu profitovali všetci – oni, ostatní podnikatelia, obyvatelia, žijúci v tomto regióne a súčasne si zachovali aj krásy prí- rody, ktorá sa nedá ani kúpiť, ani podplatiť. O  tom, že slovenským zbohatlíkom, ktorí podnikajú tak „čisto“, že ich firmy sídlia až kdesi v  daňových rajoch, aby sa slovenský rozpočet nedaj bože neinfikoval zrejme špinavými peniazmi, sme sa presvedčili už neraz, rovnako ako o tom, že majiteľov J&T, odkedy do Vysokých Tatier prišli, nezaujíma nič iné len peniaze, peniaze a ešte raz peniaze. Od samé- ho začiatku sa k  domácim a  k podhoriu chovajú tak, akoby Tatry patrili len im a  oni boli neobmedzenými pánmi „Váhu a  Tatier“. Ich arogancia a  bezohľadnosť nielen k ľuďom, ale aj k prí- rode, jednoducho nepozná medze a také „hlúposti“, ako životné prostredie, či zachovanie podmienok pre život aj budúcim generáciám, ich vôbec nezaujíma. Oni majú jediné motto: zarobiť a  po nás potopa… Už pred pár rokmi tento náš rodák, ktorý nám robí hanbu v celej Európe, návš- tevníkom ich lyžiarskych stredísk jasne povedal, čo si o nich myslí. Vtedy prehlásil, že oni majú na lyžovačke radi rodičov s deťmi. Tí vraj „nesmrdia na zjazdovke, sedia v bufete. Sú omnoho lepší ly- žiari, ako tí, ktorí o pol ôsmej stoja pred lanovkou s lyžami a o štvrtej povedia, dal som 26 jázd, jedna ma vyšla na štyri koruny. Takých radi nemáme,“ prehlásil Rattaj pre časopis Trend a  neskôr sa z toho „vyzúval“, že to bolo vytrhnuté z kontextu. Ako vidieť, najbohatším ľuďom Slovenska je etika podnikania, či akákoľvek morálka, absolútne cudzia. Akoby zabudli, že svoje podnikateľské aktivity môžu rozvíjať len preto, že bývalým vlastníkom, ktorým skutočne záležalo na rozvoji regiónu, jednoducho ukradli Tatry a k ľuďom pod Tatrami sa chovajú ako k  svojim vazalom. Nakoniec, môže týmto ľu- ďom záležať na tom, čo si tí „zasmradnutí“ lyžiari a ľudia v  regióne, ktorí práve kvôli ním do Tatier už prestávajú chodiť, vôbec myslia? Oni si v  tomto štáte môžu robiť čo len chcú, ale to nie je ich chyba. Je to chyba nás všetkých, pretože im to cez poli- tikov, ktorých demokraticky volíme, dovolíme. Kvôli takýmto „podnikateľom“ sme s oficiálnymi stavebnými povoleniami nechali zničiť celé Tatry, nechali sme zahynúť Liptovskú Tepličku, kvôli takýmto „podnikateľom“ sme povytvárali rôzne organizá- cie cestovného ruchu a  cez rozpočty samospráv a štátny rozpočet dotujeme ich prezentáciu smerom k verejnosti a z peňazí štátneho rozpoč- tu dotujeme aj letecké linky, aby mohli zarábať ešte viac. A opäť, z  cestovného ruchu v Tatrách majú prospech len oni a  im podobní, ktorým veľké peniaze „spadli“ rovno z  neba (alebo vďaka rozhodnutiam skorumpovaných vlád?). Už dávno ktosi múdry povedal, za veľkými peniazmi hľadaj zločin. Len žiaľ, práve tí najhorší sú u nás pod ochranou politikov, polície, prokuratúry a  súdov. A my, „zasmradnutí“ Slováci, sme prešťastní, keď im môžeme dávať naše ťažko zarobené peniaze. Tí, ktorí sa snažia podnikať slušne, myslia aj na ostatných a na prírodu, pretože v tomto regióne žijú a majú aj srdce, musia len neveriaco krútiť hlavami. Im trvá večnosť zís- kať akékoľvek povolenie, aby mohli svoj biznis posunúť dopredu. Oni sú dobrí len na platenie daní, dokonca dane zo straty, z ktorých sa dotujú podnikateľské aktivity takýchto individuí. Na nič iné nárok nemajú! Dokonca ani na zaplatenie za vykonanú prácu! Viď Váhostav. Prestávam rozumieť Slovákom, keď si po konskom póle na Štrbskom plese neuvedomili, čo pre týchto ľudí znamená normálny, obyčajný človek. Na ich zábavky sa môžete pozerať spoza plota a  najlepšie by bolo, keby ste sa išli „zohriať“ nejakou whisky do ich luxusného hotela. Lebo všetci tí, kto- rých na pólo pozvali, boli za jedinú noc ochotní zaplatiť ťažké tisíce eur a aby neboli horší, dali si aj tú whisky. Ta- kých klientov im treba, hoci si neuvedomujú, že sedliak zostane vždy iba sedliakom, pretože nikde v  civilizovanom svete sa také niečo stáť nemôže, aby človeka nalá- kali na ich zábavky a potom ich nechali za plotom. Ibaže v akomkoľvek inom štáte by sa normálni ľudia na niečo také ani neprišli pozrieť. Ignorovali by ich a  kašlali na nich. Ale nie iba v ten deň, jednoducho by ignorovali celý ich biznis, pretože bez peňazí normálnych ľudí by nefungovali nielen lyžiarske strediská v  ich správe, ale ani ich lekárne, pois- ťovne, ich obchodné siete, média a ich banky. Aj preto by si mali „zasmradnutí“ Slováci urobiť súpis ich podnikateľských aktivít, aby im na ich bohatstvo neprispeli ani centom. Napriek všetkímu sa te- ším, ako títo naši „podnikatelia“ naučia robiť biznis Rakúšanov. Už sa teším, ako zhumpľujú celé Alpy, postupne sa presunú aj do tých talianskych, francúzskych a  v mene dobrého biznisu z  nich vyženú obyčajných ľudí a dovolia tam vkročiť je- dine milionárom. Až potom zrejme obyvatelia týchto štá- tov pochopia, aký fantastický trhový mechanizmus k nám doviezli a čo za kapitalistov u nás vychovali. Spoločnosť, kde je ekono- mika nadradená nad prírodu a morálku, nemá žiadnu šan- cu prežiť. Ľ. Rešovská