Havrany atrakciou Popradu

Často chodievam okolo parkov a vysokých stromov a fascinujú ma havrany. Keď si nevedia poradiť so škru­pinou orieška, hodia ho na cestu a počkajú, kým ju auto kolesom rozlúskne. Preto mi pripadá až tragikomické, ako s nimi roky slovenské mestá bojujú. Pritom si problém s nimi spôsobil človek sám často devastačnými zmena­mi prírodnej krajiny a preh-nanou túžbou po sterilnom prostredí v meste. Málokto však vie, aké špecifické úlo­hy havrany v prostredí pl­nia. Podľa ornitológov celý problém vznikol kvôli nepo­chopeniu ekológie havranov a ich života v kolóniách, kto­ré tvorí niekoľko párov, často desiatky až stovky hniezd. V šesťdesiatych a sedemde­siatych rokoch ich poľnohos­podári prenasledovali ako škodnú a tak sa presťaho­vali do miest. Dnes chceme mať všade čistučko, no di­voké skládky, špaky, psie exkrementy ani smrad z áut nám nevadia. Škriekajúci a kadiaci havran je však prob­lém. Nevysvetlíte mu, že tu chceme len päť hniezd, vždy žije v komunite. V meste sa cíti bezpečne, má tu dosta­tok potravy. Práve preto, že v Poprade začali havrany strieľať, celé roky ich plašia a zhadzujú im hniezda, nie­ktoré pochopili, že pri želez­ničnej stanici sú nechcené a odišli inam. V extraviláne vhodné vetrolamy nenašli, tak sa rozšírili po celom meste. Súčasné populácie mláďat tu vyrástli, no hoci sú veľmi inteligentné, už neve­dia žiť inde. Dnes je už rieše­nie podľa odborníkov veľmi komplikované a potrvá roky. Havranom vraj treba vyčleniť časť mesta, dve, tri lokality. Mimo tohto územia by sa mohli plašiť naďalej, samo­zrejme v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je havran čier­ny chránený živočích. Jed­nou z možností je tzv. bio­logická ochrana, ktorá slúži ako jeden z prirodzených prostriedkov, pomocou ktoré­ho sa dajú eliminovať škody spôsobované premnoženými vtákmi ako sú holuby, škorce či spomínané havrany. Vyu­žívajú sa pri nej prirodzené schopnosti dravých vtákov, ako vrcholových predátorov, na plašenie ostatných dru­hov, ktoré majú zakódova­ný rešpekt pred dravcami. Keď sa jeho silueta objaví na oblohe, ostatné vtáky sa snažia čo najskôr dostať preč z jeho blízkosti. Rie­šením je aj osveta a práca s verejnou mienkou. Prečo neurobiť z havranov v pred­staničnom parku atrakciu mesta a umiestniť informač­né tabule s fotografiami, aby sa návštevníci alebo naprík-lad aj cestujúci v turistickom vláčiku dozvedeli, akým za­ujímavým vtákom havran je? V Západnej Európe už havrany takmer vymreli a po­menúvajú po nich ulice či ho­tely. Máme tu teda niečo, čo by sme mohli svetu ukázať.

Petra Vargová