Bude väčšia, ešte väčšia, až nakoniec zmizne. Kto? No predsa EÚ!

V súčasnej dobe sa hovorí o tom, že Ukrajina bude prijatá medzi štáty Európskej únie. Síce to bude trvať pár rokov, ale už je na to prísľub. Ako sa vôbec Európska únia bude naďalej rozširovať?

„Sľuby už padli a sú z veľmi vysokých miest, kde sa rozhoduje o budúcnosti Európskej únie. Dokonca aj o tom, ako bude táto organizácia organizovaná, ako bude „konštituovaná“ a kto v nej bude mať právo hlasovať a kto tam bude podrobený sile väčšiny. To ale ešte neznamená, že tieto sľuby znamenajú, že Ukrajina, ale napríklad aj Albánsko, Kosovo, Chorvátsko, Macedónsko a ďalšie balkánske štáty, vrátane plnoprávneho pripojenia Bulharska a postavenia Rumunska, ktoré sa tak trochu líšia od ostatných krajín, že majú všetky rovnakú nádej , “ hovorí v úvode rozhovoru Zdeněk Zbořil

Prístupový proces nie je taký jednoduchý…

Ten takzvaný „prístupový proces“ – to je taká nešťastná byrokratická formulácia, ale ktorú všetci bruselskí radi používajú – ktorá, keď sa chce, je veľmi komplikovaná cesta. Turecko, ak sa nemýlim, to po nej kráča už asi 50 rokov, takmer pol storočia, a vždy sa nájde nejaký argument na gréckej strane alebo na tureckej strane prečo sa Turecká republika, členský štát NATO, nemôže stať plnoprávnym členom Európskej únie. Ale podobne existujú aj u všetkých tých ostatných krajín menovaných nejaké prekážky.
 

Ja sa domnievam, že samozrejme boli predstavy o tom, že Európska únia, alebo vtedy ešte Európske spoločenstvá, sa nebude rozširovať, hlavne sa nebude rozširovať tak rýchlym tempom ako sa to stalo potom na konci 20. a začiatku 21. storočia, ale predsa len tie rôzne kritériá, či už hovoríme o Maastrichtskej zmluve, ale hlavne o Kodanských kritériách, ktoré definujú zásady pre pristúpenie a pripojenie nejakej novej krajiny, sú tak zložité a niekedy aj z politických dôvodov také zneužiteľné (nezabúdajme ani na Lisabonskú zmluvu), že je naozaj a stále pod otáznikom to, o čo vlastne ide, alebo či európski vladári vedia o čom hovoria a čo chcú zostávajúcim členským štátom povedať, “ pokračuje Zdeněk Zbořil.

Európska únia ako projekt pre vyvolených…

„Sme už ďaleko odkedy Margaret Thatcherová upozorňovala na Európsku úniu alebo na európsku integráciu ako na projekt niekoľkých ambicióznych a arogantných politikov, ale preto je to aj dnes podstatne zložitejšie. Ono to ďalšie a ďalšie „rozširovanie“ a „prehlbovanie“ prináša ďalšie a ďalšie nedorozumenia v rôznych oblastiach Európy a ja sa obávam, že akonáhle dôjde na tie kodanské kritériá a bude sa skúmať, či je Ukrajina právny štát a či je odstránená korupcia atď. , či sa zvyšok Európy nemá obávať toho, že bude existovať „slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu“ z Ukrajiny na Západ a zo Západu na Východ. Takže predpokladám, že sa ešte o tom budeme dlho baviť, niektoré krajiny budú súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale v každom prípade to bude aj proti silnej vôli tých veľmocí, ktoré diktujú tým menším, ako má vyzerať Európa alebo Európska únia.

A spomeňme si tiež na roky, keď sa hovorilo o Rusku a Ruskej federácii a o ich možnostiach pristúpiť nejakou formou k Európskej Únii. Dnes sa to zdá absurdné, ale čo keby došlo aj na tento nápad a Európa sa bude stále zväčšovať, zväčšovať, jej kontúry blednúť, rozplývať sa až nakoniec celkom a úplne zmizne,“ dodal Zdeněk Zbořil.